zoradiť: podľa dátumu
Ako premeniť štvorprúdovku na plnohodnotnú mestskú štvrť, ako vzniká najvyššia drevená stavba na svete či návrh parku s meteostanicami na meranie teploty a znečistenia ovzdušia. Tak vyzerajú výzvy pre architektov z popredných európskych ateliérov, ktorí sa stretli 27. apríla 2023 v Bratislave na konferencii GREEN BUILDING SUMMIT 2023.
Developer Penta Real Estate nedávno predstavil víťazný návrh zo súťaže na riešenie zóny Southbank, teda časti nového centra mesta na petržalskom nábreží Dunaja. Víťazom sa stal kolektív kancelárií Snøhetta, Studio Egret West a Gro Architekti. Partner pobočky Snøhetty z Innsbrucku v rozhovore pre YIM.BA tvrdí, že svojim projektom prispeje k vzniku ekologického mesta.
Bratislava je veľmi zelené mesto s veľkým počtom parkov, ich údržba a úroveň je však väčšinou slabšia. Najbližšie roky by ale mali priniesť zmenu. Do obnovy vstupuje viacero zelených plôch, iné zas boli dokončené. Slovenská metropola sa tak lepšie pripravuje na prejavy zmien klímy, čo je v kontexte nedávnych udalostí zásadná úloha.
Klimatická zmena prináša mnoho zmien, k tým najvýraznejším patrí zmena priemerných teplôt v mestách, rastúce výkyvy počasia, ale v princípe aj čoraz dlhšie a silnejšie suchá. Bratislava je klimatickými procesmi zasiahnutá taktiež a už dnes je možné konštatovať, že je v subtropickom pásme. Ako sa to prejaví na tvári mesta a ako na to reagovať?
Minulotýždňový náhly dážď, spojený s extrémnym prívalom vody, spôsobil na viacerých miestach okamžité „záplavy“. Po opadnutí vody sa vynorila otázka, kto za to môže a ako tomu do budúcna zabrániť. Riešenia skutočne existujú. Nie sú extrémne náročné a nevyžadujú si stámilióny eur. Navyše sa úspešné príklady nachádzajú aj v Bratislave.
Čoraz častejšie sa stretávame s fenoménom náhleho zrážkového dažďa, ktorý mnohokrát presahuje kapacity mestských kanalizácií a spôsobuje lokálne záplavy. Táto voda je momentálne vnímaná ako problém, ktorého sa treba rýchlo zbaviť pomocou miestnej kanalizácie. Namiesto toho by sa mesto malo pozerať na túto vodu ako na zdroj potenciálu a bohatstva s cieľom naučiť sa s ňou efektívne pracovať.
Keby mala Bratislava súčasný počet obyvateľov pred sto rokmi, bola by jedným z najkrajších miest Európy. Dnes sa to o nej ani zďaleka povedať nedá, čo je do veľkej miery spôsobené povojnovým modernistickým urbanizmom. Jednou z hlavných zbraní modernistov bola norma, prísne preslnenie všetkých nových bytov. Dnes sa konečne zdá, že tento nástroj deštrukcie poputuje do minulosti.
Má obrovský potenciál, nevyužíva ho však kvôli zastaranej infraštruktúre a celkovej zanedbanosti. Park na Račianskom mýte je významným ostrovom zelene, využívaným tisíckami obyvateľov z okolia. Aktuálna rekonštrukcia ho má preniesť do 21. storočia. Práce postúpili a viditeľné sú už niektoré prvky, ktoré budú spolutvoriť jeho celkový obraz.
V architektúre prevláda naratív, podľa ktorého je drevo považované za všemocného záchrancu stavebného priemyslu pre jeho potenciál na prechod k udržateľnému stavebníctvu. So širokým využitím dreva prichádzajú aj jeho riziká v podobe zvýšeného odlesňovania. Tu sa zas drevovýstavba stretáva s čiastočným spochybňovaním zo strany verejnosti.
Bratislavská Karlova Ves zrevitalizovala Park Kaskády na Dlhých Dieloch medzi ulicami Hany Meličkovej a Kresánkova. Jeho obnova bola zameraná na udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou, pribudla tiež zeleň, na ktorej absenciu obyvatelia dlhodobo upozorňovali. Po trojročnej postupnej revitalizácii ho mestská časť otvára vo štvrtok.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac