Martina Gregová 22.04.2024 20:18

Zelenšia verzia Bratislavy. Baltská metropola ukazuje cestu pre slovenské hlavné mesto

Bratislava sa niekedy porovnáva s Prahou či Viedňou, ide však o neporovnateľné mestá. V Európe sa jej v mnohých ohľadoch azda najviac približuje litovská metropola Vilnius. V súčasnosti prežíva úspešné obdobie, čo dokazuje získanie titulu Európske zelené hlavné mesto pre rok 2025. Dôležitú úlohu tu zohrávajú aj úspešné projekty participácie obyvateľov na tvorbe verejného priestoru.

Zdroj: Mesto Vilnius

V roku 2025 pripadne titul Európske zelené hlavné mesto litovskej metropole Vilnius. Litovské hlavné mesto s približne 600-tisíc obyvateľmi a mimoriadne príťažlivým historickým jadrom s unikátnou barokovou architektúrou pritom obstálo v silnej konkurencii. Vo finále bojovalo o získanie ocenenia napríklad aj proti rakúskemu mestu Graz. 

Valdas Benkunskas, starosta Vilniusu, netají nadšenie. „Toto ocenenie je významným uznaním oddanosti nášho mesta trvalo udržateľnému pokroku. Našou víziou je premeniť Vilnius na klimaticky úplne neutrálne mesto do roku 2030. Každý rok sa zameriavame na podporu biodiverzity, zmierňovanie klimatických zmien, udržateľnú mobilitu a efektívne riadenie miest. Zaviazali sme sa k otvorenému, inovatívnemu a experimentálnemu prístupu k rozvoju nášho mesta,“ popisuje dôvody úspechu. 

Okrem plánovaných aktivít mesto už aj v minulosti výrazným spôsobom prispelo k zníženiu emisií prostredníctvom viacerých opatrení, ako je zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov, renovácia vykurovacej infraštruktúry či podpora iniciatív týkajúcich sa čistejšieho vzduchu, vody a ochrany biodiverzity. 

Dôležitou súčasťou tejto postupnej transformácie mesta je aj inovatívny prístup podporujúci participáciu obyvateľov. Občania sa môžu zapojiť do rôznych aktivít, podporujúcich zelenú transformáciu prostredníctvom mobilnej aplikácie. Takýmto spôsobom prebiehala v minulosti vo Vilniuse napríklad iniciatíva Zelená vlna, vďaka ktorej sa podarilo vysadiť veľké množstvo stromov a kríkov pozdĺž hlavných ciest metropoly. 

Výrazne sa tak skvalitnil verejný priestor. „Všetci chceme bývať na útulnej ulici, kde je príjemné stretnúť sa so susedom, pokecať s priateľmi na lavičke, bicyklovať sa a užívať si zeleň. Počas trvania iniciatívy Zelená vlna urobíme ešte oveľa viac, aby sme úplne prepracovali koncept „mestskej ulice,” vyhlásil na margo inciatívy bývalý starosta mesta Remigijus Šimašius. 

Na zelenú transformáciu Vilniusu reagujú aj plánované projekty, ktoré majú v nasledujúcich rokoch prispieť k rozvoju mesta. Azda najväčším z nich je zámer Green Connect - modernizácia železničnej stanice. Víťazný návrh pochádza od svetoznámeho štúdia Zaha Hadid Architects. Projekt vo veľkej miere podporuje chodcov a cyklistov a do mesta prinesie kvalitný verejný priestor plný zelene a udržateľných riešení.

 

Aj napriek tomu, že litovské hlavné mesto možno rozlohou aj počtom obyvateľov prirovnať k Bratislave, v oblasti udržateľnosti je tak výrazným spôsobom popredu. Získanie titulu Európske zelené hlavné mesto je pomerne náročné. Európska komisia ho udeľuje už od roku 2010. Jej cieľom je povzbudiť mestá, aby sa stali ekologickejšími a čistejšími, čo prirodzene povedie k zlepšeniu kvality života ich obyvateľov. Európska únia udeľovaním tohto ocenenie zároveň uznáva kľúčovú úlohu, ktorú mestá zohrávajú v environmentálnej a ekonomickej transformácii.  

Cena je udeľovaná každoročne a jej získaním sa môžu pochváliť tie mestá, ktoré sa zaviazali dosiahnuť ambiciózne ciele Európskej zelenej dohody, konkrétne Akčného plánu nulového znečistenia, Akčného plánu obehového hospodárstva a Stratégie biodiverzity. Hodnotenie pre titul Európske zelené hlavné mesto berie do úvahy sedem dôležitých aspektov, ktoré prispievajú ku kvalite života v mestách – kvalitu ovzdušia a vody, odpadové hospodárstvo, rozvoj obehového hospodárstva, hladinu hluku, podporu biodiverzity a prispôsobenie sa zmene klímy.   

Hlavná cena sa udeľuje mestám s počtom obyvateľov viac ako 100-tisíc. Okrem toho však môžu byť ocenené aj menšie mestá, a to získaním Európskeho zeleného listu. V krajinách, v ktorých sa nenachádza mesto s viac než 100-tisíc obyvateľmi, sa môže do súťaže prihlásiť to s najväčším počtom obyvateľov.

Hlavným odkazom ocenenia je, že Európania majú právo žiť v zdravých mestských oblastiach a že mestá a veľkomestá by sa preto mali usilovať zlepšiť kvalitu života svojich obyvateľov a znížiť svoj (negatívny) vplyv na globálne životné prostredie. Toto posolstvo sa premieta do sloganu „Zelené mestá – lepší život".  

Titul Európske zelené hlavné mesto v tomto roku získalo mesto Valencia, a to vďaka minulým aj súčasným úspechom v oblasti udržateľného cestovného ruchu, klimatickej neutrality, ako aj spravodlivého a inkluzívneho zeleného prechodu. Počas roku 2024 plánuje Valencia podporiť viac ako 300 aktivít a podujatí, ktoré zasiahnu všetky sektory mesta – od špecializovaných skupín v oblasti udržateľnosti, cez ľudí vo výrobe a podnikateľov až po bežných obyvateľov. 

Navyše až 97% obyvateľov Valencie žije od najbližšej zelenej mestskej oblasti vo vzdialenosti maximálne 300 metrov, čo je úspech, ktorým sa môže pochváliť len máloktorá metropola. „Mesto preukázalo aj svoje odhodlanie zlepšovať kvalitu ovzdušia a obnovovať prírodné ekosystémy, ako sú pieskové duny Devesa a mokraďové ekosystémy. Valencia zároveň stimuluje zdravšiu, udržateľnú a inkluzívnu produkciu potravín prostredníctvom svojho Programu susedstva a potravín," zhodnotil Eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybné hospodárstvo, Virginijus Sinkevičius. 

Valencia a v ešte väčšej miere Vilnius tak môžu byť pre Bratislavu vzormi. Zvlášť druhé menované mesto má k slovenskej metropole blízko populáciou, postsocialistickým dedičstvom alebo existenciou príjemného historického jadra a súčasného downtownu v jeho blízkosti. V zásahoch do verejného priestoru a udržateľnosti je ale ďaleko pred ňou. 

 

(mesto Vilnius, environment.ec, youth.europa.eu, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.