Martina Gregová 21.08.2024 18:25

Úzke uličky a hustá zástavba. Najlepšie bývanie pre ľudí nevzniká na sídliskách, reagujú aj developeri

Po tisíce rokov boli mestá tvorené spleťou úzkych ulíc, hustou zástavbou a mozaikou verejných priestranstiev. Takéto sídla mali ľudskú mierku a dnes sú práve vďaka týmto kvalitám stredobodom pozornosti návštevníkov, ale aj obyvateľov. Reagovať na to začínajú investori, ktorí podľa tradičných princípov rozvíjajú nové štvrte. 

Autor: David Schreyer

Klasické talianske mestá sú s ich úzkymi uličkami, jemnozrnými štruktúrami a komornými otvorenými priestormi obľúbenými destináciami návštevníkov z celého sveta vrátane Slovákov. Slávny dánsky urbanista Jan Gehl ich dáva za vzor tvorby mesta aj v súčasnosti. Hlavné námestie v toskánskej Siene dokonca označuje za najlepší verejný priestor sveta. 

Mnohí súčasní architekti si preto kladú otázku, „prečo tieto kvality nevytvoriť aj v rezidenčných komplexoch, ktoré staviame dnes? Výzva spočíva v dosiahnutí potrebnej hustoty miest spôsobom, ktorý zabezpečí, že tieto nové štvrte si zachovajú svoju príťažlivosť po celé desaťročia.” Patria medzi nich aj autori projektu Campagne v Innsbrucku, ktorí stoja za výrokom vyššie. 

Campagne sa nachádza vo východnej časti rakúskeho alpského mesta. Celková rozloha riešeného územia dosahuje 84-tisíc metrov štvorcových. Projekt do oblasti priniesol až 1,1-tisíc nových bytových jednotiek (z toho 800 podporovaných, teda dostupnejších). Okrem toho sa tu dnes nachádza množstvo potrebných služieb, športové zariadenia aj komunitné centrum.

Popri výstavbe štyroch samostatne stojacich, prevažne rezidenčných objektov architekti z kancelárie bogenfeld Architektur kládli veľký dôraz na návrh verejných priestorov. Stredobom projektu sa tak stal vonkajší, čiastočne otvorený dvor, ktorý môžu obyvatelia okolitých rezidenčných objektov využívať plnohodnotne počas celého roka.  

Okrem úzkych uličiek možno medzi budovami nájsť menšie ostrovčeky zelene, dostatok mestského mobiliáru, malé záhrady či námestie. K využívaniu vonkajších priestorov prispievajú aj zvolené materiály. Väčšina z plôch určených na sedenie je z dreva, vďaka čomu je ich využívanie oveľa príjemnejšie ako v prípade nerezových či betónových lavičiek a pódií.

Súčasťou vonkajších priestorov sú aj detské ihriská, vonkajšia sprcha, miesta na oddych či niekoľko posilňovacích strojov. Dôraz bol kladený na vytvorenie takého prostredia, ktoré bude user-friendly aj pre ľudí pracujúcich z domu. Vo viacerých exteriérových častiach tak obyvatelia nájdu tiež miesta na prácu, vybavené dostatkom elektrických zástrčiek, čo im umožní pracovať na čerstvom vzduchu. Súčasťou areálu je aj séria úložných priestorov, kde je možné odloženie nákupu či iných vecí.  

K podpore využívania vonkajších priestorov prispieva orientácia balkónov, prislúchajúcich k jednotlivým bytom. Natočenie balkónov smerom k týmto priestorom prispieva k budovaniu komunity ako takej. Byty, ktoré sú súčasťou rezidenčného komplexu, majú rôzne mierky, tvar aj dispozičné riešenia. Táto variabilita robí každý z nich jedinečným. Zároveň prispieva k rôznorodosti sociálnych či demografických skupín, ktoré tu žijú.

Dôležitou súčasťou projektu bola participácia miestnych obyvateľov. Do procesu návrhu sa mohli okrem obyvateľov okolitých bytových domov zapojiť aj prevádzkovatelia existujúcich podnikov či dokonca školy a škôlky, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti komplexu.  

Veľkým pozitívom je ekologická stránka developmentu. „Cieľom je, aby projekt Campagne slúžil ako príklad osvedčených postupov pri vytváraní trvalo udržateľných a pomerne lacných objektov na úrovni pasívnych budov,” opisujú architekti.  

Na základe toho sú jednotlivé budovy vykurované nízkoteplotnými vykurovacími systémami. Na ich strechách boli umiestnené fotovoltické systémy a súčasťou komplexu je aj systém na zachytávanie dažďovej vody. Na ekologickú stránku projektu sa navyše myslelo už pri samotnej výstavbe.  

Palma v Bratislave má nadväzovať na tradičné princípy tvorby mesta. Zdroj: Corwin

Urbanistické princípy, aplikované pri návrhu rezidenčného projektu Campagne, sú známe už dlho. Okrem historických častí miest sa v čoraz väčšej miere využívajú pri návrhu dnešných rezidenčných či iných štvrtí. Myšlienky, smerujúce k výstavbe nižších objektov, členitejšieho verejného priestoru s rôznymi zákutiami či k správnej orientácii budov, dlhodobo hlása aj vyššie spomínaný Jan Gehl.

V Bratislave z jeho ideí vychádzajú najmä projekty developerskej spoločnosti Corwin. „Chceme nadviazať na filozofiu mesta v ľudskej mierke, ktorú dánski urbanisti vtlačili už pripravovanej revitalizácii brownfieldu Palma," povedal o kreovaní projektu Hrubé Lúky-Agátová projektový manažér Samuel Csáder.

Výsledkom má byť štvrť plná polouzatvorených blokov rezidenčných budov, ktoré budúcim obyvateľom umožnia vytvoriť užšiu a priateľskejšiu komunitu. Súčasťou projektu bude aj množstvo verejných priestorov, určených na oddych, šport, detské hry či komunitné stretnutia. 

Na rovnakých princípoch stavia aj spomínaná Palma. Tá sa podľa Davida Sima, bývalého partnera Jana Gehla, bude vyznačovať ľudskou mierkou verejných priestorov, nízkymi budovami a množstvom polosúkromných vnútroblokov, ktoré budú kvalitným rozšírením verejného priestoru. Jadrom developmentu bude námestia, ktorého dominantou bude mohutné Silo, slúžiacie kultúre. 

Zdá sa, že tisícročné princípy budovania miest zažívajú po výpadku v 20. storočí renesanciu. Nejde o celkom jednoduchý návrat, zvlášť na Slovensku, kde sa len ťažko prekonávajú zhubné dôsledky modernistického plánovania. Pomaly ale začínajú vznikať nové mestské štvrte, ktoré podporujú komunitný život a plnohodnotné využívanie verejných priestorov. V kontexte boja proti samote, sociálnom odcudzení a klimatickej zmene je to výborná správa.  

(Archdaily, Energy Innovation Austria, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.