Tradičné a súčasné zároveň. Dúbravské Strmé domky priniesli bývanie, ktoré sa nebojí svahu ani pamiatkarov
Stará Dúbravka predstavuje pôvodné jadro tejto mestskej časti. Na jej povahu nadväzuje aj projekt Strmé domky od ateliéru eckhardt.studio. Atypická stavba pracuje s dôsledným zakomponovaním architektúry do prostredia a vyniká ako pútavými prvkami, tak aj tradičnými materiálmi či optickou hrou. Vzniká tak dokonalý doplnok vzácneho prostredia.
Autor: Martin Eckhardt
V dúbravských Strmých sadoch vznikol špecifický rezidenčný projekt. Charakter zámeru stál pred požiadavkou zapracovať tvaroslovie do prostredia s dominantným renesančným kostolom sv. Kozmu a Damiána, pričom nechcel narušiť celkový dojem oblasti a musel sa zároveň prispôsobiť nárokom súčasnosti.
Za jeho vypracovaním stojí ateliér eckhardt.studio, ktorého členmi sú Martin Eckhardt a Šimon Vacek, ktorí spolupracovali s Matejom Brondošom a v rámci interiéru s architektom Ferom Ondrejkom. „Projekt rodinného domu s tromi samostatnými bytovými jednotkami je odpoveďou na špecifickú polohu v pamiatkovo chránenom území, kde je každá intervencia podrobená kritériám mierky, proporcie a materiálovej pravdivosti,” približujú okolnosti autori.
Lokalita spolu s danosťami terénu sa stali predispozíciou pre podobu rodinného domu s tromi bytmi (podľa dnešných kritérií by už išlo o bytový dom), pričom práve odlišnosť medzi pamiatkovým a súčasným konceptom formovala jeho špecifický výraz. S ohľadom na rešpekt k okolitej prírode aj tradičnej zástavbe autori navrhli riešenie, ktoré dispozične stiera hranicu medzi vnímaním vidieka a mesta.
Dispozične byty vynikajú trojpodlažnosťou, umožňujúcou kontakt so záhradou. Napriek limitovaným možnostiam pozemku sa domy vzájomne nerušia a tvarom formujú intímne prostredie, chrániace obyvateľov. Hmotové riešenie rešpektuje blízky svah, čím dopomáha k presvetleniu jednotlivých bytov.
Atypická architektúra domov zohľadňuje línie terénu, zvažujúceho sa smerom od uličnej línie k údoliu. Tým sa podarilo vizuálne odľahčiť hmotu zástavby, keďže sa vďaka tomu pri pohľade z ulice javí ako jednopodlažná. Objekt tak dodržiava ľudskú mierku, opiera sa o výšku existujúcich uličných objektov a opticky nenarúša ich panorámu.
Stavba je vo svojej podstate lineárna, stavia na subtílnych konštrukciách a dynamickom striedaní výšok. Fasáda splýva s organickými farbami, využívajúc obkladovú tehlu a štruktúru hrubozrnnej omietky. „Tehla v tomto prípade nie je len materiálom, ale aj odkazom na históriu,” upozorňuje štúdio.
Použitie tradičných materiálov, akými sú drevo, tehla aj prírodne tónovaná omietka, zapadá do dejinného aj vegetačného kontextu, avšak s aktuálnym vyznením. Výrazné štruktúry zároveň dodávajú priestoru haptickosť a plastický efekt. „Cieľom návrhu bolo vytvoriť kvalitné mestské bývanie pre viacgeneračné alebo komunitne orientované spolužitie, ktoré však nepopiera individuálnu intimitu jednotlivých jednotiek,” zdôrazňujú architekti.
Po architektonickej stránke vynikajú tenké oceľové rámy okenných otvorov, vyčnievajúcich z fasády. Ide o pútavý detail, ktorý vhodne narúša homogenitu a tradičnosť stavby. Zároveň podporuje jej dynamiku a s výrazne tmavou farebnosťou je aj moderným akcentom. „Z interiéru rámcujú výhľady do okolitej krajiny, čím pracujú nielen ako funkčné architektonické detaily, ale aj ako kompozičné nástroje, ktoré smerujú pohľad a vytvárajú intimitu vo vnímaní priestoru. Z exteriéru zas vstupujú do zaujímavého dialógu medzi modernou a pôvodnou tektonikou, čím zdôrazňujú kontrast medzi starým a novým, medzi dedičstvom a živým, súčasným vkladom,” objasňujú použitie autori.
Prítomnosť prírody sa stala zásadnou aj pre interiér. Výrezy panoramatických pohľadov autori zakomponovali do priestoru pomocou sklenených plôch, pričom formujú atmosféru bytov. Dedinský ráz stavby má evokovať tradičnú výstavbu tzv. „domkov” v oblasti. „Táto architektonická hra podporuje koncept jednotného objektu, narúšajúceho tradičné vnímanie viacbytových a viacgeneračných rodinných domov,” dodáva eckhardt.studio.
Materiálové zloženie exteriéru sa priamo premieta aj do interiéru. Architekti sa orientovali na nadčasové povrchy, ktoré zároveň podporia optickú nadväznosť a vzájomne odlíšia jednotlivé bytové jednotky. Každý byt tým získal originálny vizuál a osobitosť, pričom však zapadajú do celkového konceptu domu. „Farebné rozdelenie hmôt zohráva dôležitú úlohu nielen z hľadiska čitateľnosti kompozície, ale aj ako nástroj na vytváranie vizuálnej identity obyvateľov,” približujú ideu architekti.
Autor: Martin Eckhardt
Pôvodný zámer projektu mal developerský ráz, čo malo vplyv na formovanie dispozícií bytov aj výraz interiérov. Dôraz sa kládol na ich univerzálnosť a všestranné využitie. „V priebehu výstavby však došlo k výraznému posunu – bytové jednotky sa predali ešte počas realizácie, čo otvorilo možnosť budúcim majiteľom zasiahnuť do návrhu v skorých fázach,” upresňujú autori.
Budúci obyvatelia si tak mohli prispôsobiť ako dispozície, tak materiálové riešenie aj doladenie detailov, čím sa očakávania majiteľov stali súčasťou procesu. „Výsledkom je interiér, ktorý nielen funkčne reaguje na exteriérové väzby, najmä vizuálne prepojenie s krajinným horizontom a záhradou, ale zároveň odzrkadľuje osobitý charakter každého domova v rámci jednotného architektonického celku,” dodáva eckhart.studio.
Dizajn bytov je založený na vkuse obyvateľov, avšak vo veľkej miere pracuje so základným drevodekorom a inak pomerne simplifikovaným štýlom. Prevláda príklon k funkčnosti, pričom solitéry podporujú vidiecky charakter a ustupujú orámovaným výhľadom.
Počas návrhu aj realizácie projektu čelilo architektonické štúdio viacerým výzvam. „V projekčnej fáze sme čelili komplikáciám s osadením objektu na základe komplikovaného svahovitého charakteru pozemku, čo si vyžiadalo dôsledné modelovanie terénu,” upozorňujú. Autori sa zároveň museli vysporiadať so zachovaním čitateľnosti a ľahkosti kompozície. Dôležitá bola aj komunikácia s pamiatkovým úradom a mestskou časťou v priebehu každej fázy, ktorú ateliér hodnotí pozitívne, pričom vyzdvihuje práve citlivý prístup inštitúcií.
„Vzhľadom na situovanie objektu v pamiatkovej zóne bol projekt vnímaný veľmi citlivo, čo si vyžadovalo kompromisy, otvorenú komunikáciu a precízne ladenie architektonických detailov. Vďaka tejto komunikácii sme vedeli projekt úspešne zasadiť do prostredia, ktoré je historicky aj vizuálne mimoriadne hodnotné,” uzatvára štúdio.
Projekt je dialógom medzi súčasnou a tradičnou architektúrou, rovnako organickými danosťami a požiadvkami, vyplývajúcimi zo súčasných nárokov a potrieb bývania. Vyniká nielen autenticitou, ale aj nekompromisným tvaroslovím, ktoré je ľahko čitateľné a dôsledne premyslené. Reaguje ako na integráciu pohľadov do interiéru, tak na lokalitu. Vznikla tak mimoriadne vydarená realizácia, ktorá výborne zapadla do vzácneho prostredia Starej Dúravky.
(Archiweb.cz, eckhardt.studio, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.





























