RED 22.09.2026 09:00
Na prístav monopol nemáme. Slovenská plavba a prístavy bráni svoje rozširovanie na nábreží
Súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava sa v posledných dňoch dostala do centra pozornosti. Dôvodom je rozšírenie počtu prístavných plôch v podobe pontónov, ktoré v bratislavskom verejnom prístave využíva na pristávanie lodí. Zdôrazňuje, že nie je jediná, ktorá vlastní alebo si prenajíma pontóny, dokonca ani nemá monopol. Podstata problému je ale inde.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava (SPaP - LOD) dôrazne odmieta tvrdenia o svojom monopolnom postavení v prístave v Bratislave. Argumentuje tým, že bratislavský verejný prístav má aktuálne 32 prístavných polôh, pričom SPaP má v užívaní 12 z nich. Konštatuje to vo svojom stanovisku v reakcii na medializované tvrdenia o jej pôsobení v prístave. Označuje ich za zavádzajúce.
„Za nepravdivé považujeme tvrdenia o monopolnom postavení SPaP. Verejný prístav v Bratislave má aktuálne 32 prístavných polôh. SPaP má v užívaní 12 z nich. Z tohto jednoznačne vyplýva, že téma monopolu je absolútne bezpredmetná,“ zdôraznila spoločnosť.
Spoločnosť, ktorá je najväčším prevádzkovateľom lodnej osobnej dopravy na Dunaji na Slovensku, zároveň podotkla, že pontóny na rieke Dunaj vlastní a prevádzkuje na rovnakých miestach desiatky rokov. Predĺženie ich užívania bolo podľa nej dohodnuté so spoločnosťou Verejné prístavy v rámci širšieho majetkovoprávneho vyrovnania. Súviselo s vysporiadaním viacerých nehnuteľností v Zimnom prístave, ktoré bolo riešené formou nových zmlúv, nie formou dodatkov k už existujúcim zmluvám o užívaní polôh.
„Obdobným spôsobom sa v posledných rokoch predlžovali alebo obnovovali zmluvy aj s ďalšími prevádzkovateľmi pontónov na Dunaji,“ poznamenala spoločnosť s tým, že v súlade s pravidlami bol riešený aj pontón pred nákupným centrom na Pribinovej ulici. V súvislosti s výškou poplatkov za užívanie pontónov poukázala na sadzobník úhrad za používanie verejných prístavov. Vydávajú ho Verejné prístavy v súlade so zákonom o vnútrozemskej plavbe a platí jednotne pre všetky subjekty.
SPaP zároveň zdôraznila, že nemá právomoc regulovať ani ovplyvňovať vstup vozidiel na nábrežnú promenádu. „Naopak, na vlastné náklady sa stará o časť dunajskej promenády v priestore osobného prístavu,“ odkázala spoločnosť s tým, že sa to týka jej čistenia, verejného osvetlenia, údržby chodníkov, prevádzky verejných toaliet i SBS služby.
Dlhodobým cieľom SPaP je podľa jej vyjadrení prepájať Dunaj s mestom a sprístupňovať rieku Bratislavčanom a návštevníkom hlavného mesta. Verí, že rieka nemôže byť od mesta oddelená, ale musí byť prirodzenou súčasťou jeho života a atraktívnym vstupným bodom pre návštevníkov Slovenska. Deklaruje, že dosiahnutie tohto cieľa má byť výsledkom činnosti všetkých subjektov. Diskusii je podľa vlastných slov vždy otvorená.
Prístavné plochy a umiestňovanie plávajúcich zariadení na oboch brehoch Dunaja, v úseku medzi Starým mostom a Mostom Apollo, bolo aj témou minulotýždňového bratislavského mestského zastupiteľstva. Poslanecký zbor žiada rokovania s Ministerstvom dopravy SR a spoločnosťou Verejné prístavy.
Hlavnému mestu sa nepozdáva, ak nové prístavné polohy a plávajúce zariadenia vzniknú bez dostatočnej koordinácie s ním a bez komplexného posúdenia ich vplyvu na priľahlý verejný priestor. Upozorňuje na viaceré možné problémy a riziká vrátane možného ohrozenia niektorých, nielen mestských, zámerov.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Reakcia SPaP – LOD svedčí o tom, že firma nepochopila, že podstata celej kauzy tkvie menej v jej výsadnom postavení, ako najmä v spôsobe, akým ho využíva. Mestské zastupiteľstvo správne pripomenulo, že umiestňovanie pontónov a ich následné využívanie musí podliehať komplexnejšiemu posúdeniu a samotné nábrežie musí byť na tento účel pripravené. V prípade zariadení pred parkom v komplexe Eurovea to tak nie je.
V súčasnosti existuje reálne ohrozenie, že lode budú pristávať priamo pred parkom, či prináša niekoľko rizík. Prvým je narušenie výhľadov z nábrežia pre širokú verejnosť, ktorá ho využíva, druhým je prílev turistov a posádok, pre ktoré nie je pripravený nástupný priestor, takže budú chodiť po tráve alebo sa predierať popri zábradlí na nábreží, tretím zásobovanie, ktoré naruší život promenády. Zároveň treba dodať, že príchody lodí nie sú koordinované s Euroveou, takže môžu narúšať jej aktivity. Napokon je tu symbolická rovina – lode môžu kotviť priamo pred sochou M. R. Štefánika a narúšať významnú pohľadovú os.
Či už má SPaP – LOD monopol alebo nie, tieto nedostatky pretrvávajú. Zároveň ale treba objektívne doplniť, že zodpovedným sú Verejné prístavy, ktoré by mali konať vo verejnom záujme. Tie ale o tejto problematike nerokovali ani s Hlavným mestom, ani s Euroveou. Navyše je otvorená možnosť umiestňovania pontónov na pravom brehu Dunaja, kde vznikol nový park a pripravuje sa lagúna. Vznik nových miest pre pristávanie lodí by ich mohol narušiť a dokonca ohroziť bezpečnosť vodákov.
Dunajské nábrežie v Bratislave je lukratívnym miestom, čo začína vnímať aj štát. V poslednom období sa zintenzívňujú pokusy o jeho komerčné využitie, resp. sprostredkovanie jeho komerčného využitia. Mnohé aktivity sú však nekoncepčné, iné zas unáhlené. Metropole hrozí, že dôjde k škodám, ktoré sa budú naprávať len ťažko.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
