Adrian Gubčo 06.06.2022 16:25

Budúca plaváreň v Ružinove pozná svoju podobu

Bratislava disponuje len skromným počtom zimných štadiónov a absolútnym minimom plavární, ktoré by umožňovali rozvoj profesionálom aj verejnú rekreáciu. Týka sa to aj Ružinova, veľkej mestskej časti s 80-tisíc obyvateľmi. Preto sa vedenie mestskej časti rozhodlo pre rozvoj areálu na Ružinovskej ulici naproti nádrži Štrkovec. Na vznik nových športovísk so súvisiacou infraštruktúrou vyhlásilo architektonickú súťaž.

Zdroj: Doc. Ing. arch. František Kalesný, PhD. / Archinfo.sk

Predmetom riešenia súťaže je rozvoj areálu južne od Štrkovca, v súčasnosti tvoreného Zimným štadiónom Vladimíra Dzurillu a veľkou voľnou trávnatou plochou. Priestor je dlhodobo určený pre dostavbu nových športovísk, vrátane plavárne. K tomu však nikdy nedošlo. Namiesto toho sa na začiatku tohto storočia pôvodný štadión rozšíril o novú tréningovú plochu a objekt dlhodobo nedokončeného ubytovacieho zariadenia. Architektonická aj stavebno-technická kvalita tohto rozšírenia je taká nízka, že si vyžaduje ďalšie zásahy.

Mestská časť má preto všetky dôvody pre aktívnejší prístup k budúcnosti areálu. Cieľom nie je len vybudovanie novej krytej plavárne s 25-metrovým bazénom so zázemím, ale aj modernizácia hlavnej hokejovej haly, odstránenie nekvalitnej stavby ubytovacieho objektu, prípadne tréningovej haly, jej znovuvybudovanie a dobudovanie ďalšej tréningovej haly a haly pre curling so zázemím. Vzniknúť má aj nový ubytovací objekt. Areál má navyše spĺňať vyššie technologické štandardy a umožňovať prevádzku za využitia jedného energetického centra.

Mestská časť sa rozhodla pre hľadanie novej podoby areálu vo forme architektonickej súťaže. Vyhlásená bola v decembri, ukončená bola pred niekoľkými týždňami. Výsledky boli vyhlásené v priebehu dneška. V stanovenej lehote boli doručené len štyri súťažné návrhy.

Porota súťaže sa netajila sklamaním. „S ohľadom na dopad na funkčné obohatenie mestskej časti Ružinov by si súťaž zaslúžila väčšie množstvo koncepčných prístupov aj čiastkových riešení. Kvalitatívna úroveň návrhov nie je na najvyššej úrovni, ale nebráni identifikácii životaschopnej koncepcie,“ hodnotí Peter Moravčík, predseda poroty. Spomedzi odovzdaných návrhov označili za najlepšie riešenie od tímu architekta Františka Kalesného.

Koncepcia víťazného návrhu je založená na monobloku s vertikálnym akcentom objektu hotela. Navrhuje sa tak nízka sústava hál, prepojených spoločným pozdĺžnym foyer. Toto riešenie porota označuje za vhodné z architektonického, funkčného aj energetického hľadiska. Návrh rešpektuje pôvodné riešenie Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu a adekvátnym spôsobom ho modernizuje a prispôsobuje súčasným nárokom. Za pozitívum označuje porota aj prácu s horným svetlom alebo pozíciu a základné proporcie objektu hotela.

Hodnotiaca komisia však priniesla aj väčšie množstvo výhrad. V prípade plavárne odporúča otočenie dispozície, aby sa západná fasáda plavárne otočila do zelene a potenciálneho pobytového priestoru medzi objektom a kancelárskym komplexom Rosum. Prehodnotiť by sa mala aj dispozícia hotela, rovnako ako jeho vonkajšia architektonická figúra. Dopravný priestor pred areálom popri Ružinovskej je azda predimenzovaný, napriek tomu tu chýba parkovanie napríklad pre prenosové vozidlá.

Tím Františka Kalesného teraz získa cenu (20-tisíc eur) a bude pravdepodobne oslovený pre ďalšie rozpracovanie návrhu. V nasledujúcich stupňoch prípravy by tak malo byť možné koncepciu dotvoriť v zmysle usmernení poroty. Následne sa prejde na povoľovanie a eventuálnu výstavbu. Tá bude závislá aj od dostupností finančných prostriedkov. Celý areál bude vo svojich troch etapách vychádzať podľa predbežných odhadov na približne 54 miliónov eur.

Dátumy realizácie ešte odhadnúť nemožno. K zámeru sa do tohto momentu mestská časť nevyjadrila.

 

Zdroj: Doc. Ing. arch. František Kalesný, PhD. / Archinfo.sk

 

V každom prípade sa možno stotožniť s konštatovaním poroty, že celkový počet účastníkov súťaže je biedny. Ide pritom o vysoko exponované územie v jadre veľkej mestskej časti a s dôležitou funkciou. Ide nepochybne o veľmi náročnú úlohu. Napriek tomu je smutné, že nepritiahla viac kolektívov a rovnako ani tých najprestížnejších. Ide o stratenú šancu na realizáciu, ktorá mohla mesto obohatiť v ešte výraznejšej miere.

Dôvodov môže byť viac. Jedným z nich je fakt, že tie najlepšie kancelárie nemajú núdzu o zákazky – najväčším problémom je skôr nedostatok zamestnancov. V takomto kontexte je náročná súťaž s otáznou realizáciou výsledkov pre klienta, ktorý nemusí byť najspoľahlivejší (celý projekt sa môže vyhodiť do koša po voľbách, alebo ho jednoducho miestne zastupiteľstvo odmietne podporiť), zbytočným mrhaním vzácneho času. Takisto sa v súčasnosti súťaží pomerne veľa. Architekti si tak môžu vyberať medzi jednoduchšími alebo atraktívnejšími zadaniami.

Mohlo by ísť o výzvu pre mladších, neukotvených autorov, pre takýchto ale nemusí byť ani cena 20-tisíc eur dostatočne motivujúca. Pre nich je výhodnejšie venovať sa istej zakázke, ktorá sa aj zrealizuje, ako si budovať portfólio takýmito neistými úlohami. Napokon, povesti súťaží na plavárne nepomohol ani škandál z Ružomberka, kedy miestne vedenie výsledky omnoho vydarenejšej súťaže nakoniec odignorovalo.

To všetko neznamená, že víťazný návrh nemá svoje kvality. Nie je však konfrontovaný s väčším množstvom prístupov a názorov, čo prospieva pri snahe o lepší výsledok. Ak sa modernizácia a rozšírenie športového areálu skutočne stane skutkom, Ružinov získa kvalitnú športovú infraštruktúru s decentnou architektonickou úrovňou. Je však na debatu, či to stačí a či to nemohlo byť aj oveľa lepšie.

Narazilo tak súťaženie na verejné projekty na limity? Snáď nie, hoci 76 návrhov ako v prvých súťažiach na nájomnú bytovku na Terchovskej alebo kúpele Grössling asi už očakávať asi nemožno. Ružinovská skúsenosť snáď nepoznačí ani verejných investorov, ktorí využívajú súťaže čoraz častejšie, čím vytvárajú nádej na zlepšenie úrovne slovenskej architektúry – a s ňou aj verejného priestoru či kvality bývania, práce, oddychu a ďalších aspektov ľudského života. V celkovo zanedbaných slovenských mestách a obciach je zvýšenie štandardu stavebnej kultúry mimoriadne dôležité.

 

Zdroj: Doc. Ing. arch. František Kalesný, PhD. / Archinfo.sk

 

Nakoniec, podobne snahy vyvíja dlhodobo aj Ružinov, ktorý naznačuje, že chce výrazne zvýšiť kvalitu okolia Ružinovskej ulice. Široká a centrálna mestská trieda by sa mala podľa predstáv mnohých premeniť na atraktívny bulvár, uprostred ktorého bude v zelenom páse chodiť električka a ktorý bude vymedzený širokými chodníkmi s alejami a cyklotrasami, parkovou zeleňou a prvkami občianskej vybavenosti. Veľmi pomaly sa táto vízia stáva realitou.

Najvýraznejšou zmenou bude pravdepodobne modernizácia Ružinovskej radiály, ktorá okrem opravy električkovej trate prinesie aj zvýšenie štandardu verejného priestoru v okolí. Netýka sa to len zastávok, ale aj priľahlých chodníkov, priechodov a azda aj cykloriešení. Ďalším veľkým zásahom by mohlo byť vybudovanie Nového centra Ružinova, teda developerského projektu, ktorý rámcovo počíta aj so vznikom akéhosi centrálneho námestia s radnicou, administratívou a obnovou Domu kultúry Ružinov.

Napokon, čerešničkou za kvalitatívnou transformáciou Ružinovskej môže byť výstavba novej plavárne, doplnená o modernizáciu susedného štadióna. Mestská časť získala veľký cieľ, ktorého pretavenie do reality sa musí stať prioritou na najbližšie roky.

 

Pozrite si všetky víťazné návrhy na Archinfo.sk.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.