Adrian Gubčo 03.06.2021 12:00

Bratislavská ZOO sa pripravuje na rozvoj, ako prvý vznikne výbeh pre medveďa

Bratislavská Zoologická záhrada sa pýši svojim rozsahom aj chovateľskými úspechmi, inak je však typická skôr svojou zastaranosťou. Záhrada trpí investičným dlhom, ktorý sa odráža aj na stave expozícií. Najhoršie je na tom medveď hnedý, ktorý žije v hrozných podmienkach. ZOO však plánuje pod novým vedením výrazné zmeny. Začať chce práve medveďom.

Zdroj: ZOO Bratislava

Výbeh pre medveďa sa nachádza v prednej časti ZOO, v blízkosti hlavného vstupu. Vybudovaný bol pred približne šiestimi desaťročiami v duchu vtedajších trendov, ku ktorým patrila maximalizácia vizuálneho spojenia medveďa s návštevníkmi. V takejto podobe prežil všetky zmeny, ktoré v záhrade nastali, vrátane úprav v dôsledku výstavby diaľnice D2 v Mlynskej doline. Navyše, výbeh riešený vo forme kamennej grotty bol vždy obývaný medveďom, hoci dnes je už štandard medvedích výbehov úplne iný.

O jeho novej podobe sa preto hovorí už roky, len teraz však došlo k zásadnému posunu. Záhrada už má k dispozícii projekt, na základe ktorého by malo dôjsť ku vzniku nového výbehu pre medveďa, resp. medvede. Umiestnené by malo byť vyššie v lese, v dotyku s nedávno dokončeným výbehom pre vlky a na mieste výbehu pre zubry, ktorý sa presunie. Medvede by tak mali žiť v pre ne typickom prostredí karpatského lesa a stať sa súčasťou väčšieho expozičného celku, prezentujúceho práve naše prirodzené alebo ohrozené druhy.

„Súčasné kamenné grotto je jedna z najstarších expozícií a zároveň jediná expozícia z obdobia spred 60 rokov, ktorá stále slúži tomu istému druhu. Bol to výbeh postavený pre medveďa a medveď v ňom stále je, no naše vnímanie, v akom prostredí by sme chceli medvede v zoologických záhradách vidieť, sa veľmi zmenilo,“ hovorí pre magazín in.ba riaditeľka ZOO Júlia Hanuliaková. „Vnímame, že je našou povinnosťou predstaviť mu prirodzenejšie prostredie, ideálne taký typ priestoru, v akom by sme ho našli v divokej prírode, čo je pololes alebo akési rúbanisko.“

Na základe koncepcie projektu, ktorý má YIM.BA k dispozícii, vznikne rozsiahly scénický výbeh, kde bude môcť teoreticky žiť až štvorica medveďov. Nachádzať sa tu bude dvojica vonkajších výbehov (medvede sú samotárske, takže to môže byť nutné pri ich väčšom počte), pričom sa v jednej z variánt uvažuje o ich prepojení lávkou ponad hlavy návštevníkov, „súkromný“ výbeh, izolačný výbeh alebo nový objekt pre správu výbehu. Medvede budú mať k dispozícii jazierko alebo potôčik, výsadbu, kríky s lesným ovocím, preliezky a enrichment – prvky, ktoré podporujú fyzický a mentálny vývoj zvieraťa (napríklad skryté kŕmidlá). Teoreticky sa uvažuje aj o možnosti, že do výbehu budú mať prístup vlky, ktoré s medveďmi prirodzene spolunažívajú.

V ZOO predpokladajú, že medveď Félix, ktorý tu dnes žije, si na nové prostredie rýchlo zvykne. Paradoxom je, že dnes je vo veľmi dobrom stave, keďže sa v Bratislave narodil a nikdy nepoznal nič iné. V prípade presunu do nového výbehu by sa však mala obnoviť jeho genetická pamäť. Nové medvede by mohli pochádzať z bojnickej ZOO, kde sa nachádza záchranná stanica pre naše najväčšie šelmy.

Čo sa týka návštevníckeho zážitku, ľudia by mali mať k dispozícii niekoľko výhľadových bodov spoza oplotenia, doplnených o tienenie, sedenie alebo hracie prvky pre deti aj dospelých – napríklad preliezky v korunách stromov. Uvažuje sa aj nad umiestnením rozhľadne, zriadením akejsi jaskyne s presklenou stenou pri napájadle (v ktorom by mohli žiť vydry) alebo takým vizuálnym prepojením návštevníkov so zvieratami, ktoré bude pre medvede samostatnou formou enrichmentu. V blízkej budúcnosti sem chce vedenie ZOO dotiahnuť aj potrebné inžinierske siete, aby sa dalo vybudovať gastro – pravdepodobne vo forme slovenskej reštaurácie.

ZOO má v tejto chvíli spracovanú prvotnú architektonickú štúdiu a aktuálne hľadá architektov na vypracovanie dokumentácie pre jednotlivé úrovne projektu. Okrem toho sa pripravuje na povoľovací proces a zisk prostriedkov vo forme fundraisingu. Náklady na nový výbeh sa totiž odhadujú na úrovni jeden milión eur, z čoho má polovicu investovať bratislavský Magistrát. Realizácia sa predpokladá už v roku 2022 s najneskorším termínom dokončenia na jeseň. Inžinierske siete by mohli byť dokončené v roku 2023.

 

Perspektíva zóny Karpatský les. Zdroj: ZOO Bratislava

 

Vznik výbehu pre medvede je súčasťou novej koncepcie rozvoja bratislavskej ZOO, v ktorej sa predpokladá vznik samostatných biogeografických zón, v ktorých budú koncentrované zvieratá z jedného regiónu. To je aj prípad medvedieho výbehu, ktorý s výbehom pre vlky, novým výbehom pre zubry a výhľadovo aj expozíciami s ropuchami, salamandrami, jaštericami, korytnačkami močiarnymi, krkavcami, sovičkami, rysmi, tetrovmi, danielmi, líškami, jazvecmi či orlami vytvoria zónu Karpatský les. Na mieste jazdiarne v zadnej časti ZOO zas vznikne kontaktná zoo s typickými hospodárskymi zvieratami.

Ďalšou takouto zónou by mala byť Mzuri Afrika – Krásna Afrika, kde by sa mala nachádzať typická flóra a fauna Afriky. Aj tu by sa teoreticky mohli nachádzať zmiešané výbehy (ako čiastočne už dnes), kde by žili najmä veľké africké kopytníky. Vedenie záhrady prisľúbilo v blízkej dobe predstaviť aj ďalšie plány, kam by sa mohla bratislavská ZOO uberať.

ZOO je v posledných dňoch terčom pozornosti najmä kvôli uzavretiu známeho DinoParku, populárnej atrakcie, kde boli vystavené modely dinosaurov v životnej veľkosti. Dôvodom je vypovedanie zmluvy s prevádzkovateľom atrakcie, ktorá sa zdala mestu a vedeniu ZOO nevýhodná. Prevádzkovateľ totiž inkasoval až 30% zo vstupného, čo od jeho vzniku činí viac ako 5 miliónov eur. Na druhej strane, už dlhodobo ZOO neplatil za nájom pozemku, kde sa nachádza. Mesto sa preto rozhodlo zmluvu po neúspechu vzájomných rokovaní vypovedať, v dôsledku čoho bola výstava uzavretá.

Rozhodnutie mesta hodnotím zo strednodobého hľadiska ako správne. Hoci bol DinoPark nepochybne obľúbený medzi mnohými návštevníkmi, nevýhodné zmluvy rozvoj zoologickej záhrady skôr obmedzovali. Primátor Bratislavy Matúš Vallo však už avizoval, že sa budú hľadať nové možnosti interaktívnej výstavy, ktorá má mať európsku kvalitu. Ak bude táto navyše plne v správe záhrady, mohlo by jej to priniesť dôležité príjmy – a tie nepochybne potrebuje.

Bratislavská ZOO totiž ostáva celkovo zastaraná, kde sú jedinými výbehmi, spĺňajúcimi vyššie nároky, azda len Pavilón opíc, nový výbeh pre vlky s okolím a teoreticky Pavilón šeliem. Aj preto nejde o výraznú atrakciu mesta. Stav bratislavskej záhrady je trúchlivý v kontexte blízkosti zariadení vo Viedni alebo Prahe, ktoré patria ku špičkovým európskym a v podstate aj svetovým záhradám. V Česku, Rakúsku aj Maďarsku sa však nachádza viacero zoologických záhrad alebo parkov, ktoré sú na tom výborne a dobrú úroveň majú z pohľadu zvierat aj návštevníkov.

Bratislava má k dispozícii obrovské plochy, na ktorých by sa mohla záhrada rozvíjať, doteraz však tento potenciál ako keby prehliadala. Modernizáciou a skvalitnením ZOO môže mesto získať omnoho lepšiu atrakciu, ktorá bude lákať domácich aj zahraničných návštevníkov, pričom bude plniť dôležité ekologické aj konzervačné úlohy. Špičková ZOO dokáže zlepšiť prestíž mesta a z hľadiska cestovného ruchu zabezpečiť, aby sa predĺžil čas, ktorý tu turisti strávia – a to je veľký problém slovenskej metropoly, kde veľká časť návštevníkov obíde za pár hodín historické centrum a má pocit, že videla všetko podstatné.

Najbližšie roky tak snáď prinesú bratislavskej ZOO zvýšenú pozornosť. Ak to tak bude, už onedlho by sme mohli navštíviť príťažlivý krajinný park s výbehmi, v ktorých sa zvieratá cítia dobre a majú dostatok vyžitia. ZOO bude zároveň tvoriť dôležitú súčasť vzdelávania o hodnotách životného prostredia doma aj vo svete, a to v spojení s kvalitným a bohatým zážitkom. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.