Adrian Gubčo 15.09.2025 16:00

Koniec špinavej ulice? Šancová sa opatrne zlepšuje, komplexná zmena je ďaleko

Šancová ulica je jednou z najrušnejších mestských tried v Bratislave. Hluk, prach a emisie robia život v jej okolí náročný pre obyvateľov i vegetáciu. Napriek tomu dochádza k miernym zlepšeniam, ktoré prinášajú zmiernenie niektorých nedostatkov tohto priestoru. Naozaj komplexná transformácia však zostáva vzdialená.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Šancová ulica sa začala formovať už v 18. storočí, dnešnú podobu však dostala až v druhej polovici 20. storočia. Jej zmeny súviseli s rastom významu Bratislavy, jej rastom a potrebou zlepšenia či skapacitnenia dopravnej infraštruktúry. Z tohto dôvodu bola v priebehu 20. storočia postupne rozširovaná, čo viedlo k asanáciám pôvodnej zástavby a vzniku viacerých prieluk či odhalených štítových stien.

Dnes ide o jednu z kľúčových spojníc medzi západnou a východnou časťou Bratislavy. Jej význam posilňuje fakt, že alternatívu predstavuje v podstate len Einsteinova ulica v Petržalke. To prirodzene vedie k neúmernému dopravnému ruchu, ktorý sa počas dňa negatívne podpisuje na príťažlivosti verejného priestoru aj kvalite života.

Šancová má vo výsledku veľmi negatívny imidž, a to aj napriek relatívne kvalitnej zástavbe. Do ulice sa obracajú viaceré domy veľkomestského charakteru, špičkový medzivojnový obytný súbor Unitas, populárne (hoci výrazne zanedbané) centrum YMCA a objekty historizujúceho charakteru. V inom kontexte by to z tejto ulice robilo kandidáta na jeden z najmestskejšie pôsobiacich bulvárov.

Napriek zlému obrazu ale predsa len prebiehajú určité zlepšenia. Hlavné mesto nedávno iniciovalo debarierizáciu viacerých priechodov pre chodcov, čo nebolo spojené len so zlepšením podmienok pre peších, najmä ľudí so zhoršenými možnosťami pohybu, ale aj predláždením niektorých nároží. Aspoň lokálne sa tým zlepšila estetika verejného priestoru.

Okrem toho by sa mal v dohľadnej budúcnosti na ulici doplniť nový priechod pre chodcov vo vyústení Beskydskej a Ľadovej. Pôvodne sa hovorilo o realizácii už v priebehu tohto roka, z prehľadu tohtoročných opráv však vypadol. Realizácia je každopádne očakávaná v priebehu budúceho roka.

Nadviazať by mohla na celkovú rekonštrukciu vozovky. Opraviť sa má postupne celá ulica v úseku od Slovenskej akadémie vied po Trnavské mýto. V rámci obnovy sa má využiť tzv. tichý asfalt, ktorý zníži zaťaženie ulice hlukom. Vymeniť sa majú aj obrubníky a zrealizovať prídlažba, čím sa zlepší udržateľnosť súčasnej opravy aj kvalita budúcich.

Napokon, krok po kroku sa zlepšuje aj kvalita zástavby. Len pred niekoľkými týždňami sa začala rekonštrukcia viditeľne zanedbaného domu na na Jelenej 1 – Murgašovej 2. Ide o pomerne mohutnú päťpodlažnú budovu s dvojicou charakteristických arkierov, obrátených do Šancovej. S ohľadom na historizujúce prvky aj pohľady do starých máp možno jej vznik datovať do rokov 1924-1925.

Obnova by mala zásadne zlepšiť stav objektu. Predmetom stavby je oprava strechy, zateplenie časti podzemného podlažia, oprava uličnej časti obvodového plášťa, výmena spoločných ležatých a stúpacích rozvodov studenej vody a kanalizácie, výmena vodovodnej prípojky a obnova interiérov bytového domu vrátane výmeny vchodových dverí.

Popri tejto rekonštrukcii sa chystá aj realizácia niekoľkých novostavieb. Najvýznamnejším projektom je pravdepodobne Schanz od spoločnosti Proxenta, ktorý vyplní veľký priestor na severnej strane ulice zhruba medzi Jeleňou a Karpatskou. Dnes sa tu nachádza parkovisko a ruina bývalých potravín. Na ich miest vznikne polyfunkčný dom s bývaním, kanceláriami a obchodmi od kancelárie Expoline.

Menšími realizáciami, ale podobne dôležitými pre celkový výraz ulice, budú Endlicher House od FINEPu a Mýtna 37 od Edvin Properties. V prvom prípade sa scelí prieluka na nároží Beskydskej a Šancovej, v druhom priestor medzi Šancovou a Mýtnou. Všetky tri developmenty by mohli vstúpiť do realizácie možno už v roku 2026.

Šancová sa tak opatrne zlepšuje. O komplexnú premenu ale nepôjde – a takýto zásah, ktorý by priniesol humanizáciu priestoru, redukciu automobilovej dopravy a vytvorenie lepších podmienok napríklad pre cyklistov, ale očakávať nemožno. Platiť to bude ešte roky.

Schanz vyplní veľký priestor na severnej strane ulice. Zdroj: Proxenta

Základnou podmienkou pre výraznejšiu premenu Šancovej je totiž doplnenie novej dopravnej alternatívy pre autá či verejnú dopravu, ktoré smerujú zo západu Bratislavy na východ. Takáto vízia existuje už od 60-tych rokov minulého storočia, keď s ňou prišiel významný urbanista Emanuel Hruška. Navrhol vybudovanie cestného okruhu, ktorý by prepojil Jarošovu ulicu s Patrónkou prostredníctvom tunela. Zámer dostal názov Severná tangenta.

Rokmi sa táto idea zracionalizovala. Namiesto mimoriadne dlhého tunela sa navrhol výrazne kratší, pričom cestná komunikácia by priniesla rozšírenie Pionierskej, tunelové prepojenie ponad Hlavnú stanicu a vyústenie na Pražskú. Uvažovalo sa aj nad spojnicou s Račianskym mýtom, v dôsledku čoho by bol redukovaný park a odstránená časť zástavby na Smrečianskej ulici.

Tento projekt bol na začiatku 21. storočia už relatívne blízko realizácii. Napokon sa ale vtedajšia vláda (premiérom bol vtedy Robert Fico) rozhodla uprednostniť iné zámery. Dnes je prípadný vznik Severnej tangenty odsúdený na financovanie zo strany Hlavného mesta. Keďže by išlo o zámer za desiatky miliónov eur – možno aj viac – a nie je financovateľný Európskou úniou, zostáva nateraz nereálny.

Kým ale tangenta nie je vybudovaná, nie je možné pristúpiť k výraznejším zásahom do uličného profilu ulice ani reorganizácii dopravy. Nie je taktiež možné realizovať požiadavky petície, zameranej na zlepšenie stavu a bezpečnosti ulice prostredníctvom utlmenia dopravy.

Podľa požiadaviek petície sa mal znížiť počet pruhov pre individuálnu automobilovú dopravu (IAD) na jeden v každom smere a získaný priestor by sa mal využiť vo forme buspruhov a teoreticky aj fyzicky oddelených cyklotrás. Organizátorky žiadali aj úpravu priechodov pre chodcov, realizáciu dvojice nových priechodov (pri Ľadovej a Belehradskej), výsadbu zelene a zlepšenie starostlivosti, umiestnenie radarov a sledovanie dodržiavania predpisov a napokon umiestnenie meračov hluku.

Mesto reálne pristúpilo aspoň k niektorým opatreniam, pri ostatných ale samé konštatovalo, že bez Severnej tangenty sa realizovať nedajú. Kritici poukazujú na štúdie, podľa ktorých by zlepšenie podmienok pre verejnú a cyklistickú dopravu mohlo naopak zvýšiť dopravnú kapacitu priestoru. Napriek tomu ale ide o risk, ktorý mesto nehodlá podstúpiť.

Šancová ulica tak zostáva do istej miery „zakliata“. Dobudovanie zástavby v prielukách, predláždenie chodníkov, doplnenie priechodov, zvýšenie kvality zelene, realizácia cyklopruhov, vytvorenie buspruhov a teoreticky aj veľmi hypotetické zriadenie električkovej trate by z nej urobilo skutočný bulvár. Na to však potrebuje vlastný obchvat, ktorého vznik je dnes mimoriadne vzdialený.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.