Adrian Gubčo 17.01.2022 17:09

Prvá etapa Klingerky je dokončená

Výstavba mohutného polyfunkčného developmentu Klingerka od J&T Real Estate je ukončená a projekt skolaudovaný. Komplex, pozostávajúci z nižšej administratívnej a vyššej rezidenčnej veže a doplnený o parkovací dom a park, bol vo výstavbe takmer tri roky a priniesol premenu predtým prázdnej a zanedbanej plochy. Výšková budova je aktuálne najvyššou obytnou budovou na Slovensku a jednou z dominánt bratislavského downtownu.

Developer tak ukončil približne 31 mesiacov trvajúci proces, ktorý sa spustil v marci 2019 vŕtaním pilót, následne armovaním a betonážou dva metre hrubej základovej dosky. Podľa JTRE išlo o technicky mimoriadne náročnú výstavbu. „Kolegovia museli často vyvinúť a s dodávateľmi na mieru vyrobiť úplne nové produkty. Tieto prototypy sme použili po otestovaní po prvý raz práve na najvyššej obytnej budove na Slovensku,“ vysvetľuje projektový manažér JTRE Peter Medľa.

Po ukončení prác na suteréne a garážovom dome napredovali práce od štvrtého podlažia v tempe jedno podlažie za desať dní. „Strechu nad 35. poschodím sme dobetónovali v novembri 2020 a na kolaudáciu sme stavbu pripravili do septembra 2021. Na parametre tejto stavby je to veľmi dobrý výsledok,“ hovorí hlavný stavbyvedúci Martin Barila zo spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., ktorá bola generálnym dodávateľom rezidenčnej časti. Rýchle dokončenie bolo umožnené tým, že sa fasádne obloženie inštalovalo priebežne a na celej veži vďaka „levitujúcemu“ lešeniu z dvoch úrovní.

Bratislava tak získala novú a výraznú výškovú dominantu. Klingerka vznikla v priestore medzi Pláteníckou, Valchárskou, Súkenníckou a Prístavnou. V minulosti išlo o súčasť priemyselnej zóny východne od centra mesta. V styku s územím vznikla obytná Klingerova kolónia, v ktorej žili zamestnanci Klingerovej továrne na výrobu ľanového, konopného a jutového tovaru. Developer sa rozhodol inšpirovať nielen názvom podniku a kolónie, ale aj výrobným produktom – teda jutovými vrecami. Farebná schéma fasády s prepletaním bielej a oranžovej farby má odkazovať práve ma spôsob tkania jutových vriec.

Jednotlivé veže majú elipsovitý tvar so západo-východnou orientáciou. Umiestnené sú v južnej časti pozemku. Nižšia z veží má 11 nadzemných podlaží a obsahuje 10-tisíc metrov štvorcových kancelárií. Prezentuje sa ako kancelárska budova butikového typu, ašpiruje na certifikát BREEAM Excellent a v tejto chvíli je už v prevádzke s prvými nájomníkmi. Vyššia veža má 36 podlaží, 116 metrov a obsahuje až 380 bytov. V parteri objektu sa nachádza niekoľko priestorov pre komerčné prevádzky s celkovou výmerou 425 metrov štvorcových. Budovy sú spojené trojpodlažným nadzemným parkovacím domom so 678 parkovacími miestami. Podzemné podlažia stavebník nebudoval.

Klienti reagovali na Klingerku vcelku pozitívne, a to aj napriek určitým zdržaniam pred spustením výstavby. Voľných je už len sedem bytov – a všetko štvorizbové s výmerou od 100 metrov štvorcových a cenou od 453-tisíc eur. Najdrahší byt sa nachádza na 33. podlaží, klient zaňho zaplatí viac ako 758-tisíc eur. Štandardy sú celkom slušné, developer ponúka hliníkové okná, predprípravu na klimatizáciu a vonkajšie tienenie, drevené parkety a v rámci spoločných priestorov recepciu. Špecifikom sú medzibytové priečky zo sádrokartónu, riešenie, ktoré je na Slovensku ešte stále pomerne kontroverzné. Dobre zvládnuté pôsobia byť dispozície.

Významnou súčasťou projektu je park v severnej časti pozemku, ktorý zmierňuje prechod medzi obrovskou hmotou veže a drobnou zástavbou Klingerovej kolónie. Ako pripomína JTRE, park má veľkosť polovice futbalového ihriska. Centrálnym prvkom parku je moderné detské ihrisko, plocha s workoutovými strojmi a menšie ihrisko na loptové hry. Zeleň, hoci len v podobe trávnatých plôch, je umiestnená aj na streche parkovacieho domu.

Autorom architektonického konceptu je kancelária GFI. Tá navrhla aj podobu parku, v spolupráci s dodávateľom mobiliáru, dizajnérmi z mmcité. Pre túto kanceláriu ide – do momentu dokončenia pokračovania druhej etapy Eurovey – o najväčšiu realizáciu.

Keďže má developer k dispozícii právoplatné kolaudačné rozhodnutie a ukončuje aj všetky drobné práce v exteriéroch či interiéri projektu. „Odovzdávať takmer 400 bytov začneme už o pár týždňov a urobíme všetko pre to, aby sa prví obyvatelia mohli nasťahovať čo najskôr,“ hovorí Ivan Bratko, riaditeľ predaja rezidenčných nehnuteľností JTRE. Bratislava dokončením Klingerky získala dočasne druhú najvyššiu budovu.

Pohľad z nového parku. Zdroj: J&T Real Estate

Klingerka vyvoláva rozličné názory, väčšinou však negatívne. Verejnosť, nielen laická, ale aj odborná, sa s nevôľou pozerá na mohutnosť stavby aj jej vizuálne riešenie. Koncept prepletania jednotlivých častí fasády znie teoreticky zaujímavo, veľmi však záleží na forme a použitých materiáloch. V prípade Klingerky táto idea absolútne zlyhala. Dobrým príkladom takéhoto prepletania je fasáda Discovery Residence, hoci pri takej výraznej stavbe, ako je vyššia z veží Klingerky, by pravdepodobne ani to nestačilo. Bratislava získala dominantu, nie však celkom šťastnú.

Je očividné, že developer k projektu pristúpil mimoriadne racionálne. Výrazne ušetril zrušením podzemných podlaží a ich nahradením nadzemným parkovacím domom. Nemusel tak realizovať náročnú (a mimoriadne drahú) výstavbu podzemnej časti a vyhol sa aj takému rozsiahlemu čisteniu podložia. Ďalším racionálnym rozhodnutím bolo použitie sádrokartónových medzibytových priečok, čo ovplyvnilo konštrukciu budovy aj rýchlosť výstavby. Zlúčenie všetkých bytov do jednej obrovskej veže so západo-východnou orientáciou bolo efektívne z hľadiska hygieny a nebolo nutné ani budovať toľko výťahových šácht. Developer minimalizoval aj rozsah retailu, aby si zaručil, že nebude mať žiaden hluchý priestor.

Ideálny projekt na tomto mieste by vyzeral inak: namiesto veží a parku by bolo vhodnejšie skôr vybudovanie klasického mestského bloku s parkovo upraveným vnútroblokom, s vežou, no nie takou vysokou a značne štíhlejšou, parkovaním v podzemí a s aktívnym parterom. To by bolo mestotvorné riešenie. Na druhej strane, bolo by to aj drahšie a z hľadiska našej legislatívy a noriem náročnejšie. Časť bytov by musela byť definovaná ako apartmány, vznikla by veľká spodná stavba a budovať by bolo treba veľa jadier. Ak sa tým developer aspoň námatkovo na začiatku procesu vzniku Klingerky zaoberal, pravdepodobne to musel hneď odmietnuť.

JTRE má priestor pre reparát v prípade druhej a tretej etapy Klingerky. Tá bude medzi Prístavnou, Košickou, Mlynskými nivami a Pláteníckou. Doteraz zverejnené materiály naznačujú, že tentokrát by už mohol byť projekt omnoho lepší. Hoci bude taktiež mimoriadne veľký, prichádza so vznikom živých prízemí, presunom áut do podzemia, adekvátnou hustotou zástavby, vhodnou gradáciou a lepším prechodom medzi Klingerovou kolóniou a novým polyfunkčným súborom. Ak nebudú použité najlacnejšie materiály a fasády budú spravené dobre, môže vzniknúť dobrý, veľkomestský projekt.

Jeho súčasťou by mohla byť aj budúca druhá najvyššia budova Bratislavy, 141 metrov vysoká kancelárska veža priamo na nároží Prístavnej a Košickej. Aj druhá (resp. tretia) Klingerka tak bude dominantou, v tomto prípade značne pozitívnejšou. Z niektorých uhlov navyše prekryje svoju skôr dokončenú predchodkyňu, čo strata rozhodne nebude.

V každom prípade, pre lokalitu, ktorá bola ešte nedávno len zanedbaným zbúraniskom, ide o radikálnu zmenu: žiť a pracovať tu budú doslova tisíce ľudí. Z akejsi vnútornej periférie sa stane aktívnou súčasťou centra metropoly. Prvú etapu Klingerky to nezmení, na druhej strane však už nebude takým nepriehliadnuteľným výkričníkom, akým je dnes. To je rozhodne dobrá správa.

Pozrite si priebeh výstavby Klingerky vo fotoalbumoch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.