Adrian Gubčo 25.09.2026 22:12

Najlepšia verejná doprava v Európe? Bratislava chce výrazne zlepšiť električkovú sieť, pozrite si veľký prehľad zámerov

Električky tvoria kľúčovú súčasť verejnej dopravy v slovenskej metropole. Spoločne so železnicami majú tvoriť nosný systém verejnej dopravy a zabezpečiť rýchle, pohodlné a spoľahlivé spojenie centra s okrajovými štvrťami, ako aj medzi jednotlivými časťami Bratislavy navzájom. Pripravili sme preto najkompletnejší prehľad aktuálneho stavu projektov rozvoja električkovej siete.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR, Nino Belovič / YIM.BA

Súčasné vedenie Bratislavy prišlo s ambicióznou víziou. V rámci predvolebnej kampane pracuje s prísľubom vytvorenia „mesta s najlepšou hromadnou dopravou v kategórii stredne veľkých miest bez metra“. Nejde o malý cieľ, čo potvrdzuje fakt, že za mesto s najlepšou kvalitou verejnej dopravy v Európe sa vo všeobecnosti považuje švajčiarsky Zürich. Ten dokonale spĺňa definíciu stredne veľkého mesta bez metra.

Úspech Zürichu spočíva v kvalitnej električkovej sieti, výborne doplnenej železnicou a efektívnou sieťou cyklotrás. Celkový rozsah električkovej siete je asi 86 kilometrov, teda zhruba dvojnásobok Bratislavy. Metro sa v minulosti začalo realizovať, napokon ale občania v referende rozhodli, že o takýto systém záujem nemajú (zostali tu však tri podzemné električkové zastávky). Miestne električky premávajú na metrovom rozchode, rovnako ako u nás.

Slovenské hlavné mesto tak má pred sebou veľkú úlohu. Len nedávno bola dokončená výstavba prvej novej radiály od pádu minulého režimu v podobe trate v Petržalke a blíži sa veľká modernizácia Ružinovskej radiály. Potrebných zlepšení, projektov a investícií sú však desiatky. Pozreli sme sa na všetky pripravované aj uvažované zámery v meste a pripravili veľký prehľad ich aktuálneho stavu.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Modernizácia Ružinovskej radiály

Už v krátkom čase by sa mali začať práce na modernizácii Ružinovskej radiály v úseku medzi Americkým námestím v Starom Meste a Chlumeckého v Ružinove. Komplexné zlepšenie električkovej trate prinesie vyššiu rýchlosť, spoľahlivejšiu prevádzku, lepšie prestupné väzby aj kvalitnejšie zastávky. Ráta sa aj so zlepšením verejného priestoru, najmä na Krížnej, ktorá prejde obnovou od fasády k fasáde.

Práce budú prebiehať v dvoch etapách. V prvej, ktorá sa začne už začiatkom budúceho roka, sa bude pracovať na ružinovskom úseku medzi Líščími nivami a Chlumeckého. „Počas prác na prvej etape v budúcom roku bude obmedzená jazda električiek na linke č. 9 od Líščích nív po konečnú, následne v roku 2028 linka č. 3, 4, 9 v úseku Americké nám. – Legionárska (obmedzenia budú prebiehať v etapách, aktuálne sa spracúva plán organizácie výstavby na stavbu),“ informuje Peter Bubla, hovorca Hlavného mesta. Zabezpečená bude náhradná doprava.

Na tento projekt nadväzujú ďalšie – najmä predĺženie trate na letisko, ale aj možný vznik električkovej tangenty, prepájajúcej Račiansku, Vajnorskú a Ružinovskú radiálu. Na križovatke s Tomášikovou by tak mohlo vzniknúť križovanie tratí. „Aktuálne takáto možnosť v stavebnej a realizačnej dokumentácii nie je zapracovaná,“ upozorňuje však Bubla.

Modernizácia Ružinovskej radiály prinesie premenu Krížnej. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
 
 

Modernizácia Vajnorskej radiály

Ide o jednu z trojice veľkých modernizácií bratislavských radiál. Pôvodne sa mala realizovať v celku, mesto sa však napokon rozhodlo pre menšiu úpravu v úseku od križovatky Vajnorskej s Tomášikovou po Zlaté piesky. Táto prebehla v rokoch 2023-2024 a priniesla zlepšenie parametrov trate i zastávok, hoci nie v takom veľkom meradle, ako sa očakávalo.

Obnovená však nebola trať medzi Trnavským mýtom a Zátiším a odbočka k ŽST Nové Mesto. „Projekt je momentálne v územnom konaní, ktoré je prerušené pre výrubové konanie. V rámci výrubového konania boli vznesené námietky a momentálne je spis na Okresnom úrade Bratislava,“ približuje aktuálny stav Bubla. „Trať plánujeme modernizovať po získaní všetkých potrebných povolení, predpoklad je, že do roku 2030 by sa mohlo vypísať verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby.“

Podobne ako pri Krížnej, aj tu sa rátalo s komplexnou rekonštrukciou Vajnorskej ulice od fasády k fasáde, minimálne po Príkopovu ulicu. Mesto tvrdí, že s takýmto riešením sa aj naďalej ráta. „Áno, projekt je momentálne takto pripravený,“ ubezpečuje Bubla.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Modernizácia Račianskej radiály

Mesto pôvodne pripravilo projekty modernizácií Dúbravsko-karloveskej, Ružinovskej a Vajnorskej radiály. Extrémne vyťažená a miestami výrazne narušená Račianska zatiaľ takýto zámer spracovaný nemá. Jej kvalita sa však zhoršuje, čo si vyžaduje urýchlené riešenie. To však pravdepodobne bude vznikať postupne.

Pripúšťa to aj Bubla. „Dopravný podnik Bratislavy (DPB) v súčasnosti pripravuje zadanie komplexnej rekonštrukcie Račianskej radiály. Do začatia komplexnej rekonštrukcie bude DPB pokračovať v čiastkových opravách podľa technického stavu trate a naliehavosti jednotlivých úsekov,“ opisuje. Konkrétnejšie informácie ohľadne ďalších častí modernizácie ešte nie sú známe.

Týka sa to harmonogramu aj ceny. „Konkrétny harmonogram zatiaľ nie je stanovený. Bude ho možné určiť až po spracovaní projektovej dokumentácie, rozdelení stavby na etapy a zabezpečení financovania,“ vysvetľuje hovorca. „Výsledná cena bude závisieť najmä od rozsahu rekonštrukcie trate, zastávok, priecestí, trakčného vedenia, technológií a prípadných úprav priľahlého verejného priestoru.“

Nie je známe, či sa do projektu zaradí aj rekonštrukcia niektorých ulíc, prípadne ktorými úsekmi bude modernizácia vymedzená. Bolo by však ideálne, keby sa to týkalo aj Radlinského ulice vrátane rekonštrukcie od fasády k fasáde. „Presný územný a vecný rozsah pripravovaného zadania ešte nie je uzavretý,“ dopĺňa však Bubla.

Aktuálny stav trate je miestami katastrofálny. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Električková trať na nábreží

Ďalšou traťou, ktorá nie je v ideálnom stave, no zároveň nie je súčasťou žiadnej z vyššie zmienených radiál, je trať na ľavobrežnom nábreží, zhruba medzi tunelom a Šafárikovým námestím. O jej rekonštrukcii sa hovorí už dlhšie. „DPB má rozpracovanú štúdiu rekonštrukcie trate v úseku od tunela po Námestie Ľudovíta Štúra,“ potvrdzuje aj hovorca mesta.

Známe sú tak prvé detaily. „V rozpracovanej štúdii sa počíta so zachovaním trate v jej súčasnej polohe. Realizované by mali byť menšie posuny koľají tak, aby mohli po trati jazdiť aj autobusy MHD a boli zabezpečené vyhovujúce šírky nástupísk,“ popisuje Peter Bubla. „Cieľom je komplexná obnova technického stavu trate, zvýšenie jej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti, zlepšenie komfortu jazdy a zníženie hluku a vibrácií.“ Kľúčovou autobusovou linkou by mala byť L70, ktorá bude rýchlejšie vychádzať spod Mosta SNP.

Termíny realizácie však ešte známe úplne nie sú. „Termín realizácie zatiaľ nie je stanovený. Určiť ho bude možné až po dokončení štúdie, výbere výsledného riešenia, ďalšej projektovej príprave a zabezpečení financovania,“ naznačuje Bubla. Má však ísť o jeden z tých projektov, ktoré pôjdu do realizácie najskôr.

Tento projekt nerieši aj úsek na Vajanského nábreží, kde sa diskutuje o jeho zdvojkoľajnení. „Išlo by o samostatný projekt, ktorý by si vyžadoval osobitné technické a dopravné preverenie, koordináciu s usporiadaním celého verejného priestoru. V každom prípade mesto má tento projekt zaradený medzi potenciálnymi električkovými projektmi na preverenie a spracovanie dopravno-urbanistickej štúdie,“ dopĺňa Bubla.

Úprava trate na nábreží prinesie lepšie prestupy medzi električkami a autobusmi. Autor: Nino Belovič / YIM.BA 

Námestie SNP

Námestie SNP prechádza aktuálne výraznou premenou, spojenou s projektom Živé námestie. Centrálny bratislavský verejný priestor sa má premeniť na príťažlivé miesto, kde budú hrať prím chodci, cyklisti a verejná doprava. Súčasťou tejto úpravy preto malo byť utlmenie automobilovej dopravy medzi Uršulínskou a Klobučníckou, úprava polohy trate a vyrovnanie povrchu do jednej úrovne.

V skutočnosti však nič z toho nenastalo. Trať prešla menšou rekonštrukciou, v rámci ktorej boli zrealizované antivibračné opatrenia. Inak sa ale dopravný režim zachoval. Zmena má podľa mesta prísť teoreticky až v budúcnosti.

Naznačuje to aj P. Bubla. „Vyhratý súdny spor ohľadom nájmu pozemkov na Kamennom námestí, ako aj ohlásené zámery developerov v tomto území, sú novým impulzom k hľadaniu a plánovaniu ideálneho riešenia pre celé Živé námestie a tomu sa momentálne venujeme,“ tvrdí. „Preloženie koľajníc do novej polohy a predláždenie cestnej komunikácie na Námestí SNP môže byť súčasťou niektorej z ďalších etáp projektu Živé námestie. Avšak aj vzhľadom na vyššie uvedené nevieme ešte v súčasnosti povedať konkrétnejší dátum realizácie tejto etapy.“

Okrem tejto preložky je témou aj nová zastávka pod domom Manderla, ktorá má koncentrovať súčasné polohy zastávky Centrum do jednej. V tomto smere však nie sú známe žiadne nové správy.

Mesto upravilo trať na Námestí SNP, ale nie tak, ako sa očakávalo. Autor: Nino Belovič / YIM.BA 

Električková vetva Pribinova – Košická

V súčasnosti asi najkontroverznejšia nová trať v Bratislave má vzniknúť na Pribinovej a Košickej ulici. Vášne vyvoláva najmä plán jej vedenia popred budovu Slovenského národného divadla. Časť kritikov sa obáva narušenia kvality predstavení aj práce v SND v dôsledku hluku, iní namietajú narúšanie verejného priestoru, ktorý označujú za jedinečnú pešiu zónu.

Napriek tomu mesto pokračuje v jej príprave. „Momentálne projekt čaká na právoplatné rozhodnutie EIA. Pre opakujúce sa pripomienky prešiel spis na odvolací orgán okresného úradu. Vzhľadom na túto skutočnosť je možné začiatok prác predpokladať v 2028. Presný harmonogram prác a prípadná etapizácia bude riešená až v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie,“ sumarizuje stav prípravy Bubla.

Najviac proti trati bojovala samotné SND a Ministerstvo kultúry, s ktorými mesto vedie rokovania. „S ministerstvom kultúry a SND ďalej komunikujeme. Zástupca SND bude zapojený do projekčnej činnosti tak, aby boli všetky pochybnosti technického charakteru konštrukcie trate pred SND vyriešené,“ avizuje hovorca Bratislavy a dodáva, že projekt bude financovaný zo zdrojov EÚ. Finančnú kontribúciu developera JTRE nespomína.

Trať na Pribinovej je predmetom diskusií. Zdroj: JTRE

Vrakunsko-biskupická radiála

Výstavba vetvy na Košickej je dôležitá aj pre ďalší rozvoj električkovej siete smerom do Podunajských Biskupíc a Vrakune cez Mlynské Nivy. Kým prvým menovaným štvrtiam chýba napojenie na električky, Mlynské Nivy sú prudko sa rozvíjajúcou lokalitou, kde chýba kvalitnejšia obsluha verejnou dopravou.

Zámer novej radiály je preto už v príprave. „Na projekt bola vypracovaná dopravno-urbanistická štúdia. V tomto čase sa zapracovávajú posledné pripomienky zo strany magistrátu. V budúcom roku bude prebiehať zapracovanie do územného plánu,“ informuje mesto. „Dopravno-urbanistická štúdia bude zverejnená v najbližších mesiacoch.“

Ide stále len o úvodné časti prípravy, navyše je táto závislá na vzniku trate na Košickej. „Vzhľadom na všetky nutné povoľovacie procesy je začiatok realizácie možné predpokladať najskôr 2033,“ naznačuje preto Peter Bubla. Na financovaní minimálne prvej etapy by sa mali čiastočne podieľať aj developeri v lokalite Mlynských Nív. „Na tento projekt bude možné sčasti využiť aj developerské poplatky. Väčšina by mala byť financovaná zo zdrojov EÚ,“ dodáva Bubla.

Druhá etapa, ktorá spojí Mlynské Nivy s Vrakuňou, však príde na rad až neskôr. „Rozbehnutie ďalších etáp bude závisieť od aktuálnych finančných zdrojov mesta. V ideálnom prípade by mohla byť radiála hotová do 2040,“ predpokladá hovorca Bratislavy. Ide pravdepodobne o pomerne optimistický odhad.

Trať na Mlynských nivách už prezentujú aj developeri. Zdroj: Immocap

Predĺženie Ružinovskej radiály

Ide o strategicky dôležitý projekt, nakoľko má zabezpečiť napojenie električiek na letisko, veľkú nákupnú zónu Avion/IKEA aj plánovaný terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Ružinov. Jeho potenciál je teda obrovský. V poslednom období boli zaznamenané pokroky v prípravy úvodných častí povoľovacieho procesu.

Napriek tomu ešte termín realizácie odhadnúť nemožno. „Začatie prác závisí od získania financovania, povoľovacích procesov a, samozrejme, aj súťaže na zhotoviteľa stavby, preto sa v súčasnosti nedá odhadnúť konkrétny termín začiatku výstavby uvedeného projektu,“ vysvetľuje Bubla. „V súčasnosti prebieha vyhodnocovanie súťaže na projektanta na vypracovanie PD (Stavebný zámer, Projekt stavby, povoľovacie procesy). Následne po získaní financovania sa môže podpísať zmluva na zhotoviteľa PD.“

Realizácia projektovej dokumentácie aj s povoľovaním sa odhaduje na 2,5 roka. „Po doprojektovaní bude možné spustiť verejné obstarávanie na realizáciu stavby a následne zrealizovať dielo. Trvanie realizácie diela odhadujeme na približne 1,5 roka,“ dopĺňa mesto. Zároveň tvrdí, že predĺženie radiály po letisko je dlhodobo zaradené medzi plánovanými projektmi, aktuálny nárast návštevnosti letiska tak nezvýšil prioritizáciu zámeru.

Schéma predĺženia električkovej trate na letisko s etapizáciou. Zdroj: iMHD.sk

Predĺženie Dúbravsko-karloveskej radiály

Ide o ďalší dôležitý zámer, ktorý zlepší prepojenie električkovej siete so železničnou dopravou aj napojenie novourbanizovaných lokalít, konkrétne rastúcej štvrte Bory s novou nemocnicou. Zámer už má známe základné rámce a je v povoľovaní. „Aktuálne prebieha proces hodnotenia EIA, ktorý by mohol byť dokončený v roku 2027, následne sa začne projektovať Dokumentácie stavebného zámeru,“ špecifikuje Bubla.

Významným hráčom je okrem mesta aj developer Penta Real Estate, ktorý bude výrazne benefitovať z napojenia svojej štvrte. „Financovanie predpokladáme najmä z fondov EÚ. Developer je nápomocný najmä v aktuálnej prípravnej a projekčnej fáze a v spolupráci s ním sme sa s projektom posunuli do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA),“ objasňuje nastavanie vzťahov P. Bubla.

Realizáciu trate mesto predpokladá v rokoch 2029 – 2032, v závislosti od finančných zdrojov. Treba pritom dodať, že ide o začiatok rozsiahlejšieho rozvoja električkovej siete v lokalite Záhorskej nížiny, nakoľko sa tu plánuje veľká výstavba. Pripravovaná trať, aktuálne plánovaná po Bory Prvé domy, by mala pokračovať na sever, kde sa bude vetviť. Jedna z týchto vetiev bude smerovať do Devínskej Novej Vsi po predĺženej Eisnerovej.

To je však ešte pomerne vzdialená idea. „V prvom rade je potrebné spracovať štúdiu ohľadom smerovania prípadnej trate - či bude trať vedená do sídliska v Devínskej Novej Vsi alebo bude vedená k stanici Devínska Nová Ves,“ upozorňuje Bubla. „Všeobecne platí, že električkové trate je potrebné realizovať v poradí od tých, ktoré prinesú najväčšie prínosy pre obyvateľov a tiež najväčšiu hodnotu za peniaze.“

Trať do Borov prinesie prestupy medzi električkami a vlakmi. Zdroj: Penta Real Estate / EIA

Predĺženie Vajnorskej radiály po novú nemocnicu

Štát postupne rozbieha výstavbu Národnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika. Ide o novú koncovú bratislavskú nemocnicu, jednu z najväčších v krajine. Do budúcna sa navyše očakáva vznik obrovského kampusu, ktorý bude obsahovať aj detskú nemocnicu, infekčné oddelenie, medicínsku fakultu a ubytovacie kapacity. To všetko prinesie vysoké nároky na dopravnú obsluhu, ktorú by mohli zabezpečiť aj električky.

Tvrdí to aj štát. „Štát síce zatiaľ deklaruje podporu dovedenia električkovej trate k nemocnici, primárne sa však zameriava na prípravu diaľničného príjazdu od D4 po Rybničnú,“ dáva veci na pravú mieru Peter Bubla. Preto zatiaľ nemožno hovoriť o konkrétnom projekte. „Zatiaľ sa pre tento zámer identifikovali parcely možného vedenia trate,“ informuje mesto.

Realizácia tak príde omnoho neskôr ako by uvažované dokončenie nemocnice, avizované na rok 2030. „Obstarávanie zhotoviteľa stavebných prác nebude skôr ako v roku 2035,“ predpokladá bratislavský Magistrát. Kľúčové pritom bude, aby sa na financovaní podieľal aj štát. „Hlavné mesto túto požiadavku tlmočí na všetkých stretnutiach, samotná nemocnica bude obrovským zdrojom a frekventovaným cieľom dopravy v danom území a je preto nevyhnutné, aby sa aj štát podieľal na spolufinancovaní dopravného riešenia a obslužnosti,“ zdôrazňuje Peter Bubla.

Vízia novej nemocnice ráta s električkovou traťou. Zdroj: Ministerstvo obrany SR / Pantograph

Nová trať v Petržalke

Mesto opisuje Petržalskú radiálu ako obrovský úspech. Trať je skutočne intenzívne využívaná, keďže zabezpečuje veľmi rýchle spojenie centra mesta s južným okrajom Petržalky. Zároveň sa ale ukazuje, že jedna trať je pre tak veľkú štvrť ako Petržalka nedostatočná. Preto sa už začína plánovať ďalšia, ktorá má obslúžiť najmä pripravovaný development na pravom brehu Dunaja, v oficiálnych dokumentoch označovaný ako Celomestské centrum Petržalka.

Ešte pred jej vznikom ale vznikne iný, samostatný projekt. „Momentálne sa pripravuje nová električková zastávka na Jantárovej ceste tak, aby bol v budúcnosti logický prestup medzi električkou, ktorá smeruje do Petržalky a tou, ktorá smeruje do Lida. Uvedené možno vnímať aj ako 0. etapu vami spomínaného projektu, súbežne s prípravou na ďalšie povoľovanie,“ približuje Bubla.

Bližšie detaily k tejto zastávke zatiaľ nie sú známe. Trať sa však má odpájať od radiály a smerovať cez Nové Lido a Southbank k Ekonomickej univerzite. Vyskytli sa obavy, či nebude prevádzka na tejto trati narúčať prevádzku na pomerne vyťaženej radiále. „Určite bude potrebné prijať opatrenia, aby sa neovplyvňovali. Nateraz je to však predčasná otázka, nakoľko sa predpokladá, že električka z Lida by nemusela byť trasovaná do Rače,“ konštatuje Bubla.

Ako bude pokračovať od univerzity ďalej, ešte nie je definované. „Toto bude predmetom ďalšieho skúmania, zatiaľ táto trať nie je preverená,“ vysvetľuje hovorca. Ide nateraz o jedinú reálne skúmanú trať v Petržalke. Rieši sa však ešte zastávka nad železničnou traťou pri Einsteinovej. „V prípade realizácie TIOP Petržalka bude musieť vzniknúť nové nástupisko nad TIOPom, to je pointa prestupného uzla,“ hovorí P. Bubla.

Nová trať pretne Nové Lido. Zdroj: JTRE

Iné hypotetické trate

Popri vyššie zmienených tratiach existuje viacero ďalších projektov, ktoré ešte nie sú v takom štádiu prípravy, povoľovania, alebo čo i len zhodnotenia celkovej výhodnosti. Peter Bubla na sumarizuje aktuálny stav pripravovaných aj uvažovaných plánov. K skutočne pripravovaným patria Pribinova – Košická, Pri kríži – Nemocnica Bory, Chlumeckého – Stn. Ružinov a Mlynské nivy – Vlčie hrdlo – Stn. Vrakuňa.

K tratiam, kde mesto zamýšľa začať prípravu, patria Zlaté piesky – Nemocnica Vajnory (vrátane oblasti Starého letiska a TIOPu Vajnory), Stn. Ružinov – Letisko – Fafruny a Nemocnica Bory – Depo Bory.

Potom existuje väčší počet zámerov, ktoré majú byť preverené prostredníctvom spracovaných dopravno-urbanistickej štúdií. Bubla zmieňuje trať Bory – Rakyta – Stn. Devínska Nová Ves/Devínska Nová Ves-sídlisko, Depo Bory – Edel – Stn. Bratislava-západ (predĺženie Dúbravsko-karloveskej radiály k pripravovanej štvrti a plánovanej železničnej stanici VRT), Hlavná stanica – Štefánikova – Suché mýto – Mlynské nivy, Jantárová cesta – Nové Lido – Southbank, Krasňany – Východné – Staré letisko – Nemocnica M. R. Štefánika, Nové SND – Karadžičova – Kukučínova – Račianska (v prípade odmietnutia Filiálky), Ružinovská – Tomášikova – Račianska, Vajanského nábrežie (zdvojkoľajnenie), Cepit (vo Vajnoroch), Janíkovské pole (predĺženie Petržalskej radiály) a Kapitulské pole, teda druhú petržalskú radiálu.

Na odbornej úrovni sa diskutuje aj o možnosti vzniku trate na Junáckej ulici, pričom by smerovala k ŽST Nové Mesto a popritom obslúžila Nové Pasienky. Mesto však nateraz takéto riešenie odmieta. „Obsluhu Nových Pasienkov predpokladáme primárne z okolitých ulíc Trnavská cesta a Tomášikova. Električková trať je plánovaná po Tomášikovej ulici. Prípadná obsluha vnútornej časti Nových Pasienkov bude možná batériovými trolejbusmi alebo autobusmi,“ zdôvodňuje Bubla.

Ako ale bude vedená trať na Tomášikovej – teda súčasť teoretickej tangenciály – ešte nie je ujasnené. Otázkou je najmä spojenie Račianskej a Vajnorskej radiály, riešené buď po Riazanskej alebo predĺženej Tomášikovej. „Nie je ešte rozhodnuté o presnom vedení električkovej trate po predĺžení Tomášikovej ulice,“ dopĺňa však hovorca Magistrátu.

Prípadné pokračovanie tangenciály od Ružinovskej radiály po Vrakunsko-biskupickú sa nateraz odmieta úplne. „Električkové trate je efektívne budovať tam, kde bude vysoký dopyt cestujúcich. Keďže v tomto smere takýto dopyt nepredpokladáme, prepojenie električkovej radiály vo Vlčom hrdle s Tomášikovou ulicou nateraz predpokladáme autobusmi MHD. Takéto riešenie umožní zachovať prijateľnú frekvenciu spojov pre územie medzi Prievozom a Vlčím hrdlom,“ odpovedá Bubla.

Idealizovaná štúdia trate na Štefánikovej. Zdroj: YIM.BA / AI

Súvisiaca infraštruktúra

Popri električkových tratiach je mimoriadne dôležité realizovať aj kvalitné údržbové zázemie. Mesto preto nedávno dokončilo za pomoci európskych zdrojov veľkú modernizáciu Vozovne Krasňany, ktorá priniesla výrazné zlepšenie podmienok pre údržbu vozidiel vrátane nízkopodlažných električiek. Potrebné sú však ďalšie investície do ostatných vozovní.

V prvom rade sa to týka Jurajovho dvora, kde je už do veľkej miery pripravený ešte väčší projekt. „DPB aktuálne nevie uviesť konkrétny termín realizácie,“ informuje však hovorca mesta. Tento je taktiež závislý na európskych zdrojoch. Kľúčová je tak otázka ich dostupnosti. Mesto v tomto smere opakovane tvrdí, že pokiaľ sa uvoľnia prostriedky, vie realizovať zámery za stovky miliónov eur. Modernizácia Vozovne Jurajov dvor je jedným z nich.

Popri modernizácii tejto vozovne sa zvažuje aj výstavba úplne novej. „DPB pripravuje zámer nového Depa Bory. Jeho realizácia je priamo podmienená predĺžením električkovej trate do lokality, v ktorej má byť depo umiestnené,“ oznamuje P. Bubla. „Časový horizont bude závisieť od prípravy a realizácie samotného predĺženia trate, ďalšej projektovej prípravy a zabezpečenia financovania.“

Bratislava potrebuje po Vozovni Krasňany zmodernizovať aj Jurajov dvor a postaviť novú v Boroch. Autor: Nino Belovič / YIM.BA 

Kedy bude Bratislava skutočne lídrom?

Aj najväčšiemu optimistovi je zrejmé, že realizácia vyššie uvedených projektov, vízií a úvah potrvá desaťročia. Bolo by to tak aj v extrémne bohatých mestách, napríklad v zmieňovanom Zürichu, nie to ešte v Bratislave, ktorá je chronicky podfinancovaná a trpí aj nedostatkom odborných a personálnych kapacít, potrebných k rýchlej projektovej príprave. Realita slovenskej metropoly hasí nadšenie z veľkých snov vedenia mesta.

To ale napriek tomu tvrdí, že výrazné zlepšenia budú viditeľné už do konca budúceho volebného obdobia. „Modernizácia Ružinovskej radiály, rekonštrukcia električkovej trate na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu v úseku od tunela po most SNP, zámerom je tiež do roku 2030 spustiť výstavbu novej električkovej trate Pribinova – Košická, v závislosti od pripravenosti ŽSR predĺžiť električkovú trať k TIOP Ružinov a na realizáciu má byť pripravené predĺženie Dúbravsko-karloveskej radiály až do nemocnice Bory,“ vypočítava Peter Bubla projekty, ktoré sa majú do roka 2030 stihnúť alebo rozbehnúť.

Absolútne kľúčová bude dostupnosť európskych zdrojov. V tom by mohol byť háčik, nakoľko sa zdá, že už nebudú natoľko prístupné ako doteraz. Európska únia prehodnocuje svoje priority a do popredia sa dostáva obrana. To by mohlo negatívne zasiahnuť aj vízie Bratislavy v oblasti rozvoja verejnej dopravy.

Hovorca mesta ale tvrdí, že to Bratislavu nezastaví v prípade dopravných zámerov. „V každom prípade hlavné mesto chce aj naďalej pokračovať v príprave kvalitných projektov, ktoré budú v súlade so strategickými cieľmi Európskej únie, v tomto prípade so znižovaním emisií a podporou udržateľnej dopravy,“ uzatvára.

Zostáva len dúfať, že sa podarí zabezpečiť aspoň časť potrebných prostriedkov. Bratislava v skutočnosti už dnes disponuje pomerne kvalitnou verejnou dopravou, hoci mnohí (nezriedka ľudia, ktorí ju nevyužívajú) radi tvrdia opak. Stále ale má obrovský priestor na zlepšenie. Pokiaľ by sa podarilo dobudovať aspoň polovicu vyššie zmienených zámerov, jej úroveň – a s ňou aj kvalita života v meste – by išla rapídne hore.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.