Adrian Gubčo 18.01.2026 20:23

Veľkolepá pocta vlastnej histórii. Krajina, ktorá bola na pokraji krachu, dnes buduje svetové inštitúcie

Kým na Slovensku sa o podpore kultúry a pripomínaní si vlastnej histórie len hovorí, v praxi sa ale deje opak, v iných európskych krajinách je situácia odlišná. V mnohých mestách vznikajú špičkové múzeá či galérie od popredných architektov. Príkladom je metropola Grécka Atény, ktorá bola dlho známa neporiadkom a urbanistickým chaosom. Dnes tu však vznikajú projekty svetovej úrovne.

Zdroj: David Chipperfield Architects

Rozšírenie a prestavba Národného archeologického múzea v Aténach patrí k najvýznamnejším kultúrnym projektom v Grécku za posledné desaťročia. Ide o inštitúciu, ktorá uchováva jedny z najdôležitejších archeologických zbierok na svete, no jej súčasné priestorové a technické riešenie dlhodobo nepostačovalo rastúcim nárokom na prezentáciu, ochranu a sprístupňovanie exponátov. Pripravovaný projekt má ambíciu tento stav zásadne zmeniť a zároveň redefinovať vzťah múzea k mestu.

Autormi návrhu sú britský architekt David Chipperfield a grécky architekt Alexandros Tombazis, spoločne s kanceláriami Wirtz International, wh-p ingenieure a Werner Sobek. Ide o víťazov veľkej medzinárodnej architektonickej súťaže. Ich spoločná vízia nestavia na radikálnom geste, ale na dôslednom rešpekte k historickému kontextu a urbanistickým vzťahom.

Ako uviedol Chipperfield, cieľom projektu nie je dominovať mestu novou architektúrou, ale „posilniť význam existujúcej budovy a vytvoriť pre múzeum dôstojné, pokojné a zrozumiteľné prostredie, ktoré zodpovedá jeho kultúrnej hodnote“. Tento prístup je charakteristický pre Chipperfieldovu tvorbu, ktorá sa dlhodobo vyznačuje striedmosťou a dôrazom na kvalitu priestoru skôr než na formálnu expresivitu.

Zásadným princípom návrhu je rozšírenie múzea smerom pod zem. Nové výstavné priestory, depozitáre a technické zázemie budú umiestnené prevažne pod úrovňou terénu, čím sa minimalizuje vizuálny zásah do okolitej zástavby. Nad terénom sa projekt prejaví najmä reorganizáciou verejných priestorov a vznikom nového parku, ktorý prepojí múzeum s mestským prostredím. Alexandros Tombazis v tejto súvislosti zdôraznil, že návrh sa snaží „prelomiť izoláciu múzea a umožniť, aby sa jeho areál stal prirodzenou súčasťou každodenného mestského života“.

Dôležitým aspektom projektu je práve práca s verejným priestorom. V súčasnosti pôsobí areál uzavreto, čo je v rozpore s moderným chápaním kultúrnych inštitúcií. Nové riešenie počíta s otvorenými pešími trasami, pobytovými plochami a zeleňou, ktoré budú prístupné aj bez vstupu do múzea. Chipperfield v tejto súvislosti poukazuje na to, že „múzeá dnes nemajú byť len miestami uchovávania artefaktov, ale aj aktívnymi mestskými priestormi, ktoré ľudia využívajú spontánne a prirodzene“.

Architektonické riešenie je založené na jednoduchých formách, kvalitných materiáloch a precíznej práci so svetlom. Nové priestory majú návštevníkom ponúknuť jasnú orientáciu a nerušený kontakt s exponátmi, pričom architektúra má zostať v úzadí. Podľa Tombazisa je ambíciou návrhu „vytvoriť prostredie, ktoré nebude súťažiť s vystavenými predmetmi, ale umožní im vyniknúť v ich plnej historickej a kultúrnej hodnote“.

Z urbanistického hľadiska ide o projekt, ktorý presahuje rámec samotného múzea. Revitalizácia areálu môže mať pozitívny vplyv na širšie okolie v centre Atén, ktoré dlhodobo trpí nedostatkom kvalitných verejných priestorov a zelene. Zároveň ide o jasný signál, že Grécko napriek nedávnym ekonomickým problémom dokáže investovať do kultúrnej infraštruktúry na najvyššej úrovni.

Projekt Národného archeologického múzea tak predstavuje nielen architektonickú transformáciu významnej inštitúcie, ale aj symbolický krok. Ukazuje, že krajina s mimoriadne bohatou históriou si uvedomuje hodnotu svojho kultúrneho dedičstva a je pripravená ho prezentovať spôsobom, ktorý obstojí v medzinárodnej konkurencii.

V kontexte strednej Európy ide o príklad, ktorý jasne demonštruje, že investície do kultúry a architektúry môžu byť vnímané ako strategická priorita, nie ako luxus. Ide o drastický rozdiel oproti Slovensku, kde býva kultúra spravidla na chvoste priorít – prípadne sa o jej budúcnosti rozhoduje neodborným a účelovým spôsobom. Nanešťastie, týka sa to aj tzv. erbových inštitúcií.

(Designboom, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.