Adrian Gubčo 05.09.2025 11:35

Dostupnejšie bývanie ako hlavná úloha. Mesto našlo nových partnerov pri rozvoji nájomných bytov

Dostupnosť bývania v Bratislave je v súčasnosti kritická. Potvrdzujú to všetky štatistiky a viditeľné to je aj na podobe realitného trhu. Vedenie mesta začalo tento problém v posledných rokoch konečne vnímať ako vážny. Jeho riešením je rozvoj dostupnejšieho nájomného bývania, a to nielen vo forme vlastnej výstavby, ale aj spolupráce s partnermi. V tomto smere ohlásilo zásadný postup.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR, Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava patrí k európskym hlavným mestám s najnižšou dostupnosťou bývania. Predbiehajú ju Amsterdam alebo Praha, ktoré okrem nedostatku bytov čelia aj masívnej gentrifikácii či prílevu turistov. V prípade slovenskej metropoly je to však takmer výlučne o nedostatku bytov, či už klasických komerčných, ale aj mestských nájomných.

Pripúšťa to aj vedenie Hlavného mesta. Dnes spravuje 978 bytov, ďalšia tisícka je v správe mestských častí. Ako tvrdí, je to veľmi málo na to, aby sa dalo povedať, že v Bratislave je problém s bývaním vyriešený. Konštatuje to aj na základe množstva žiadostí o udelenie nájomného bytu, ktorých bolo za necelý rok prijatých viac ako tisíc. V poradovníku je približne 300 žiadateľov o nájomný byt a asi 400 čakateľov na náhradné nájomné byty.

Mesto už pred časom prijalo Koncepciu mestskej bytovej politiky na roky 2020-2030, ktorá stanovuje spôsoby zabezpečenia lepšej dostupnosti bývania a zisk väčšieho množstva bytov vo vlastníctve mesta. Za kľúčové kroky Magistrát označuje rekonštrukciu zanedbaných mestských bytov, vlastnú výstavbu nájomných bytov či založenie mestskej nájomnej agentúry, ktorá pomáha ľuďom pri hľadaní dostupného bývania. Ďalšie stovky bytov má získať od developerov spoplatňovaním zmien Územného plánu.

Zatiaľ to však nestačí. V oblasti rozvoja nájomného bývania má zatiaľ mesto len obmedzené úspechy – prvý nový projekt v podobe bytovky na Muchovom námestí so 103 bytmi dokončilo len tento rok. „Bytový dom na Muchovom námestí je mimoriadne dôležitý míľnik pre rozvoj nájomného bývania a Bratislava týmto projektom začala novú éru systematického budovania nájomného bývania po rokoch prešľapovania na mieste a neriešenia problematiky dostupného bývania,“ hovorí viceprimátorka hlavného mesta, Lenka Antalová Plavuchová.

Magistrát musí pre zdynamizovanie rozvoja dostupného bývania hľadať partnerov. Aj preto sa prihlásilo k memorandu o spolupráci pri podpore výstavby nájomného bývania, čo má pomôcť pri jeho ďalšom budovaní. K signatárom patria okrem Hlavného mesta aj Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania a investiční partneri (Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH Wien a Slovak Affordable Living SICAV).

Ako približuje Hlavné mesto, hlavným cieľom memoranda je vzájomnou spoluprácou zvyšovať podiel dostupného bývania na trhu s nájomným bývaním a zamerať sa na kategóriu medzi sociálnym a komerčným nájomným bývaním. Tu je veľký priestor pre rast, pričom takéto možnosti by pomohli ľuďom, ktorí nespĺňajú kritériá pre poskytnutie mestského nájomného bytu a zároveň výškou svojej mzdy nedosiahnu na komerčný nájom.

Ide o pomerne veľkú skupinu občanov. Mesto priamo menuje zamestnancov DSS, Mestskej polície, zdravotníkov alebo učiteľov. Na tieto skupiny sa spravidla bratislavské samosprávy aj zameriavajú, keď hovoria o rozvoji nájomného bývania.

Dokončenie nájomnej bytovky na Muchovom námestí označuje mesto za míľnik. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Podpis memoranda má byť začiatkom intenzívnejšieho rozvoja tohto typu bývania, čo je v Bratislava zásadná otázka. „Práve v hlavnom meste prevláda najväčší záujem o štátom podporované nájomné bývanie, a preto je veľmi dôležité spájať sily pri hľadaní riešení, aby bolo bývanie v Bratislave aj na celom území Slovenska dostupnejšie,“ pripomína generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, Eva Lisová.

Súhlasí aj spoločnosť Kooperativa, ktorá patrí medzi najväčších investorov do výstavby nájomných bytov a zároveň ako prvý súkromný partner vstúpila do systému štátom podporovaného nájomného bývania po odkúpení bytového domu v Ovocných Sadoch v štvrti Trnávka. „Sme radi, že sa môžeme pripojiť k iniciatíve, ktorá prináša nový impulz do zvyšovania dostupnosti nájomných bytov,“ uviedol Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne Kooperativa.

Hlavné mesto má teraz identifikovať vhodné lokality na realizáciu projektov nájomného bývania a poskytovať súčinnosť pri územnoplánovacích procesoch a povoľovacích konaniach. Zabezpečiť financovanie a realizáciu projektov nájomného bývania preberajú na investiční partneri Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Vkladom agentúry má byť aj tvorba podmienok, nástrojov a kontrolných mechanizmov na rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania v zmysle príslušnej legislatívy.

Mesto dodáva, že memorandum je otvoreným dokumentom, ku ktorému môžu pristúpiť aj ďalšie subjekty a inštitúcie so záujmom o rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania.

V Ovocných Sadoch vzniklo štátne nájomné bývanie. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava dnes pripravuje niekoľko vlastných projektov mestských nájomných bytov. Z novostavieb možno spomenúť bytový súbor na Terchovskej s 83 bytmi, ktorý sa blíži k výstavbe. O čosi ďalej je bytovka na Žitavskej vo Vrakuni, ktorá prinesie asi 37 jednotiek. Na druhú etapu s 50 bytmi čaká aj Muchovo námestie. Ďalšie projekty sa pripravujú v Záhorskej Bystrici a Janíkovom dvore v Petržalke.

Celkovo tak ide o niekoľko stoviek bytov, čo rozhodne nestačí. Kým začnú pribúdať prvé byty v dôsledku developerskej výstavby, prejde taktiež ešte niekoľko rokov. Rekonštrukciami vlastných budov získa mesto nanajvýš desiatky bytov. Napokon teda bude potrebné naozaj čakať na partnerov, ak sa má prílev nových jednotiek zvýšiť.

Podľa rozličných odhadov Bratislava potrebuje na zabezpečenie ako-tak adekvátnej dostupnosti bývania desaťtisíce bytov. Sumy sa líšia, najčastejšia zhoda je ale na 40-tisíc bytoch. Toto číslo vychádza z porovnania počtu bytov na tisíc osôb medzi Bratislavou a priemerom Európskej únie. Tempo výstavby však nedokáže v krátkom čase tento nedostatok dohnať.

Ak chce byť slovenská metropola skutočne dostupná, nemôže sa spoľahnúť len na nájomné byty. Bude musieť povoliť stavidlá investičnej výstavby a pracovať na tom, aby boli developeri a investori motivovaní tu vysoké objemy bývania skutočne realizovať. Sťažené podmienky pre výstavbu sú totiž len jeden problém, druhým je vôbec záujem trhu o výrazný rast počtu dokončených bytov.

Rozvoj bývania nemožno vnímať oddelene od týchto otázok. Inštitucionálni investori, podieľajúci sa na rozvoji nájomného bývania, hodnotia výhodnosť investície aj podľa celkovej vitality mesta. Bratislava, ktorá je relatívne malá a je v podstate na spodnej hrane miesta, atraktívneho pre takéto spoločnosti, musí preto presvedčiť, že má pred sebou pozitívnu budúcnosť. V opačnom prípade presvedčí len málo privátnych spoločností alebo fondov, aby tu uložili kapitál.

Hlavné mesto sa podujalo na obrovskú úlohu. S dostupnosťou bývania bojujú aj najvyspelejšie metropoly sveta. Výsledky neprichádzajú hneď a potrebná je kooperácia veľkého množstva partnerov. Snaha Bratislavy o prepájanie samosprávy, štátnej správy a privátneho sektora je preto pozitívnym krokom na ceste k väčšiemu množstvu bytov. Okrem lepších možností pre obyvateľov to je aj investícia do kvality života a vyššej konkurencieschopnosti.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.