Martina Gregová 27.10.2024 16:30

Autá nahrádza príroda. Európske veľkomesto chce viac zelene, odstraňuje parkovacie miesta

Barcelona sa rozhodla zmeniť svoj prístup k urbanistickému plánovaniu a pretvára ulice na príjemné zelené zóny pre obyvateľov aj návštevníkov. Iniciatíva Ejes Verdes, súčasť rozsiahleho plánu "Superblokov", postupne nahrádza autá zeleňou, cyklotrasami a verejnými priestormi pre oddych. Projekt už výrazne zlepšil kvalitu života v mnohých štvrtiach a ukazuje iným metropolám cestu k tomu, ako prispôsobiť mestské prostredie ekologickým výzvam.

Autor: Pol Viladoms

Pojem mestská renaturalizácia sa v posledných rokoch skloňuje čoraz častejšie, a to najmä v súvislosti s rozvojom husto osídlených metropol. Ide o proces obnovy prirodzeného prostredia v mestách, ktorý má za cieľ revitalizáciu zelených plôch, obnovu vodných tokov a vytváranie verejných priestorov, ktoré napodobňujú prírodné ekosystémy. Renaturalizácia sa často spája s potrebou znižovania tepelných ostrovov a s podporou postupne ustupujúcej biodiverzity.

Jedným z impulzov pre stále sa rozrastajúci trend renaturalizácie sú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tá tvrdí, že zelená plocha by mala byť pre každého obyvateľa dostupná do 300 metrov od jeho bydliska. Podľa údajov, ktoré zozbieral časopis The Lancet Countdown, disponuje len 27% všetkých svetových metropol dostatočným množstvom zelene.

Táto otázka naberá na intenzite najmä so stále sa zvyšujúcim počtom obyvateľov v mestách. Vytvorenie zdravšieho mestského priestoru sa tak stáva jednou z hlavných priorít globálnych veľkomiest. Medzi lídrov v tejto oblasti patrí bezpochyby Singapur, kde v niektorých štvrtiach platia prísne stavebné predpisy, ktoré vyžadujú, aby developeri pri výstavbe nových objektov zahrnuli do projektu vysoké percento zelene. Z európskych metropol možno spomenúť napríklad Kodaň.

V posledných rokoch však výrazné pokroky v tejto oblasti zaznamenáva aj španielska Barcelona. Za zmienku stojí napríklad iniciatíva tzv. klimatických ostrovov, prostredníctvom ktorých do mestských častí pribúda nízkonákladový mobiliár, systémy vodných pár, pokládka novej dlažby s nízkym tepelným indexom a v neposlednom rade aj výsadba novej vegetácie.

Okrem zvyšovania podielu zelene mesto tiež v posledných rokoch zdvojnásobilo počet cyklistických pruhov a zrušilo vyše 3,5-tisíc parkovacích miest. To všetko svedčí o sebavedomom prehodnocovaní svojich vlastných verejných priestorov, a to aj napriek jasne daným urbanistickýcm princípom, charakteristickým pre Barcelonu a platným už viac ako storočie.

V súvislosti s renaturalizáciou verejných priestorov nemožno nespomenúť projekty, za ktorými stojí architektonické štúdio 08014. Tie okrem nových dopravných riešení zahŕňajú aj návrh modrej a zelenej infraštruktúry a pobytových plôch. Prvý z nich vznikol na križovatke ulíc Consell de Cent a Rocafort.

Priestor, ktorému kedysi dominovali autá, dnes patrí obyvateľom mesta. Dominujú mu vysoké stromy poskytujúce potrebný tieň, ostrovy nízkej zelene a kvalitný mestský mobiliár. Centrálny pobytový priestor o rozmere 31×28 metrov je vymedzený šiestimi vegetačnými záhonmi. Výber a umiestnenie viac ako 30 druhov rastlín vychádza z mnohých kritérií – od zachytávania CO₂, cez potrebu slnečného žiarenia, až po obdobie ich rozkvetu či farbu kvetov.

Projekt je súčasťou plánu Ejes Verdes, ktorý si kladie za cieľ postupne transformovať až 21 ulíc a 21 križovatiek naprieč celou Barcelonou na zelené osi, znížiť tak podiel automobilovej dopravy a zlepšiť kvalitu verejných priestorov v katalánskej metropole. Realizácia projektu Consell de Cent/Rocafort trvala dva roky. Návrh vzišiel z architektonickej súťaže. Táto transformácia vo výsledku zvýšila podiel priestoru pre chodcov o 50%. Nárast priepustných a vegetačných plôch na danom území dosiahol 25%.

Passeig Comte d'Ègara. Autor: Pol Viladoms

Súbežne s vyššie spomenutým projektom prebiehala aj realizácia zámeru s názvom Passeig Comte d'Ègara. Projekt sa nachádza na predmestí Terrassa. Jeho hlavným cieľom bolo upokojenie dopravy, zlepšenie prepojenia existujúcich zelených častí a výsadba nových stromov. Výsledkom je uličné námestie, rozdelené na dve časti – jednu cirkulačnú, určenú na rýchly prechod, a druhú pobytovú. Ku kvalite tohto verejného priestoru prispelo tiež odstránenie existujúcich priestorových bariér, reorganizácia terás priľahlých barov a vybudovanie schodiska, vedúceho do priľahlých záhrad.

Dôležitou súčasťou návrhu bolo tiež zachovanie niektorých umeleckých a architektonických prvkov, ako je stará fontána, kamenné lavičky či dlažobné kocky. Značná časť povrchových materiálov bola následne vyrobená z recyklovaného kameniva.

Projekty ako Passeig Comte d'Ègara či Consell de Cent/Rocafort sú príkladom novej éry urbanistického plánovania, kde je dôraz kladený nielen na infraštruktúru pre chodcov a cyklistov, ale aj na vytváranie ekologicky udržateľných verejných priestorov. Podobné iniciatívy dokazujú, že je možné kombinovať funkčnosť mesta s prírodnými prvkami, čím sa nielen zlepšuje kvalita prostredia, ale aj odolnosť miest voči klimatickým zmenám. Barcelona sa v tomto smere jednoznačne stáva silným európskym lídrom.

(08014, Mesto Barcelona, Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.