Simona Schreinerová 16.03.2026 15:00

Súboj o budúcnosť stanice graduje. Bratislavský kraj odmieta obvinenia HB Reavis, zmenšenie označuje za chybu

Bratislavský samosprávny kraj odmieta tvrdenia developera HB Reavis, že za zmeny na autobusovej stanici Nivy nesie zodpovednosť župa. Podľa kraja je súčasná situácia dôsledkom rozhodnutí súkromného vlastníka a prevádzkovateľa, ktorý výrazne znížil kapacitu terminálu. Kraj preto upravuje organizáciu regionálnej dopravy tak, aby bola zachovaná dopravná obslužnosť a podmienky pre cestujúcich.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

BSK odmieta zodpovednosť za zmeny na stanici

Developer HB Reavis minulý týždeň poskytol vyhlásenie, podľa ktorého veľká prestavba priestorov autobusovej stanice na Nivách súvisí s meniacou sa dopravnou stratégiou Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Od otvorenia novej stanice v roku 2021 mal BSK znížiť počet spojov približne o polovicu.

HB Reavis nielen vybudoval stanicu, ale prostredníctvom spoločnosti Slovak Lines ju aj prevádzkuje. Pokles využívania podľa developera viedol k prehodnoteniu využitia časti priestorov. Developer zároveň upozornil na ďalšie plánované obmedzenie, ktoré má znížiť počet prichádzajúcich a odchádzajúcich spojov približne o 33.000 ročne.

Podľa developera je kapacita stanice aj počas aktuálnej prestavby dostatočná pre všetkých cestujúcich prímestských liniek, čo potvrdil aj zástupca Slovak Lines. Rozhodnutie kraja kritizuje a tvrdí, že bolo prijaté bez širšej diskusie. „Cestujúci, z ktorých mnohí sú študenti a ľudia denne dochádzajúci do Bratislavy za prácou, si zaslúžia dôstojné podmienky, a nie presun na zastávky MHD bez zázemia,“ uviedol COO HB Reavis Matúš Lipták.

HB Reavis zároveň pripomína, že autobusová stanica bola kľúčovou súčasťou komplexu Nivy. Investícia do nej dosiahla približne 80 miliónov eur a podľa developera sa na projekte nepodieľal štát, mesto ani kraj. Stanica bola navrhnutá pre 1.800 spojov denne s možnosťou rastu až na 2.500 spojov.

Podľa developera však BSK namiesto rastu pristúpil k výraznému obmedzeniu spojov, čo negatívne ovplyvňuje fungovanie stanice aj jej ekonomickú udržateľnosť. „Úprava stanice je priamym dôsledkom zníženia počtu spojov, na ktoré HB Reavis nemá dosah,“ uviedol Lipták s tým, že zmeny si vyžiadali aj dodatočné investície financované z bankových úverov. Developer zároveň deklaruje záujem zachovať AS Nivy ako plnohodnotnú autobusovú stanicu s čo najväčšou kapacitou.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Reakcia BSK na seba nenechala dlho čakať. K situácii sa kraj vyjadril na dnešnej tlačovej konferencii. Župa upozornila, že súčasná situácia na autobusovej stanici Nivy je dôsledkom rozhodnutí súkromného vlastníka a prevádzkovateľa, nie BSK. Ak mala byť zachovaná dopravná obslužnosť územia a primeraná kvalita služieb pre cestujúcich, kraj nemohol zostať nečinný a musel riešiť následky vzniknutej situácie, ktorú nespôsobil.

„Autobusová stanica Nivy je plne v rukách súkromnej developerskej skupiny HB Reavis a prevádzkuje ju súkromná spoločnosť Slovak Lines. Bratislavský kraj nemá žiadny vplyv na jej veľkosť, počet nástupíšť, prevádzkové priestory ani prevádzkový režim. V kompetencii kraja je výlučne organizácia regionálnej dopravy, teda trasovanie liniek, rozsah dopravnej obslužnosti, počty spojov, kilometrové výkony a zabezpečenie toho, aby verejná doprava v kraji fungovala bezpečne, spoľahlivo a predvídateľne,“ vyhlásil predseda BSK Juraj Droba.

Reakcia kraja bola vyvolaná tvrdeniami developera, podľa ktorých problémy autobusovej stanice Nivy a následné zmeny v organizácii regionálnej dopravy spôsobila župa. BSK zdôrazňuje, že za zhoršené prevádzkové podmienky na stanici nesie v plnej miere zodpovednosť súkromný vlastník a prevádzkovateľ.

„Príčinou je rozhodnutie súkromného prevádzkovateľa zmenšiť kapacitu autobusovej stanice v hlavnom meste Slovenska a nastaviť jej prevádzku tak, že prestala pokrývať potreby verejnej dopravy,“ zhodnotil Droba.

Budúca podoba stanice. Zdroj: Nivy Centrum

Spoje sa rušiť nebudú, skrátia sa iba dve linky

Keď bola autobusová stanica Nivy v septembri 2021 otvorená, prezentovaná bola ako moderný terminál 21. storočia s vysokým štandardom verejnej dopravy. Neskôr však súkromný prevádzkovateľ zmenšil priestor pre autobusy. Počet odchodových nástupíšť klesol z 36 na 19, výstupíšť z 8 na 2 a parkovacích miest pre autobusy z 92 na 29. V percentách to znamená pokles nástupíšť o polovicu, výstupíšť o 75% a parkovacích miest o takmer 70%.

„Fakty jasne hovoria, že nejde o drobnú prevádzkovú úpravu, ale o významný zásah do samotnej podstaty fungovania terminálu. Ak niekto zmenší kapacitu autobusovej stanice na menej než polovicu, nemôže sa potom tváriť prekvapene, že to má dopad na organizáciu regionálnej dopravy,“ zdôraznil predseda BSK Juraj Droba.

Bratislavský kraj na tento vývoj upozorňoval dlhodobo. Rokovania viedli zástupcovia kraja, Bratislavská integrovaná doprava (BID) aj dopravca Arriva Mobility Solutions (AMS). Výhrady prichádzali od objednávateľa dopravy, cestujúcich aj vodičov autobusov. V praxi sa objavovali sťažnosti na meniace sa nástupištia, horšiu orientáciu, nižšiu predvídateľnosť či zhoršené manévrovanie autobusov. Tieto problémy majú pretrvať aj po dokončení rekonštrukcie.

Podľa kraja nejde o mediálny spor, ale o každodenný problém, ktorý sa dotýka cestujúcich aj dopravcov. Napriek upozorneniam súkromný správca stanice kľúčové nedostatky neodstránil.

Bratislavský kraj odmieta tvrdenia, že v súvislosti so situáciou na autobusovej stanici Nivy dochádza k rušeniu spojov. Podľa BSK sa nekoná žiadne rušenie dopravy ani „33-tisíc zrušených spojov“, ako zaznievalo vo verejnom priestore. V realite ide o skrátenie dvoch liniek, teda o presmerovanie ich konečnej zastávky z autobusovej stanice Nivy na Bajkalskú a Prievozskú.

Spojenie medzi Pezinkom a Bratislavou zostáva zachované a cestujúci neprichádzajú o dopravu do hlavného mesta. Mení sa len organizácia koncovej časti trasy, a to z dôvodu, že stanica Nivy už podľa kraja nevie zabezpečiť podmienky, aké má terminál poskytovať. BSK zároveň vyvracia informácie o rušení linky zo Senca a zdôrazňuje, že ide o nepravdivé tvrdenie. Bratislavský kraj zároveň pripomína, že má dlhodobú dopravnú stratégiu.

„Regionálna autobusová doprava sa má opierať o prestupy, integráciu a efektívnejšie rozloženie dopravných tokov. Kraj má plán udržateľnej mobility, buduje prestupné terminály a posilňuje väzby na železnicu a mestskú dopravu. To však podľa župy nič nemení na tom, že ak má v centre Bratislavy fungovať autobusová stanica, musí byť kapacitná a prevádzkovo zvládnuteľná,“ vysvetľuje Droba.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
 

Poplatky za využívanie stanice rastú, kraj ich nepresúva na cestujúcich

Bratislavský kraj upozorňuje aj na ekonomickú stránku celej situácie. Cenník za využívanie stanice neurčuje župa, ale súkromný prevádzkovateľ. Poplatok za jeden vstup a výstup stúpol od konca roka 2021 z 13,28 eura na 20,74 eura v roku 2026. To predstavuje nárast o 56%.

Podľa kraja tak dopravcovia platia každým rokom viac, zatiaľ čo kapacita a komfort stanice klesajú. Aj preto je podľa BSK legitímne pýtať sa, či je takýto model dlhodobo udržateľný a spravodlivý voči cestujúcim aj verejným financiám. Na túto situáciu pritom podľa kraja reagovali aj ďalší dopravcovia. Niektorí už na autobusovú stanicu Nivy nejazdia vôbec.

„Odmietame preniesť nárast cien vstupov a výstupov na autobusovej stanici Nivy na cestujúcu verejnosť. To, čo kraj ušetrí na nevyužitých vstupoch do súkromného terminálu, neberie ľuďom z dopravy. Naopak, tieto peniaze vraciame späť do regionálnej dopravy – do vyššej dopravnej obslužnosti, do posilňovania spojov a do vyššej kapacity tam, kde ju ľudia reálne potrebujú,“ uviedol Droba.

Bratislavský kraj zdôrazňuje, že regionálnu dopravu napriek uvedeným problémom neutlmuje, ale posilňuje. Od roku 2020 sa počet kilometrov podľa cestovných poriadkov zvýšil z 13,2 milióna na 15 miliónov kilometrov v roku 2025.

Ide o nárast o takmer 1,8 milióna kilometrov, teda približne o 13,6%. Kraj podľa vlastných slov nasadzuje nové autobusy, klimatizované a vykurované vozidlá, stabilizuje vodičov, posilňuje najvyťaženejšie smery a pripravuje ďalšie systémové riešenia. Na viacerých smeroch zároveň supluje regionálnu vlakovú dopravu, aj keď to nie je jeho kompetencia. Vypravenosť spojov je dlhodobo nad 99%.

„Súčasná situácia zároveň ukazuje aj širší problém. Strategická verejná infraštruktúra a služby, na ktorých sú závislí obyvatelia kraja, sa v niektorých prípadoch dostali do režimu, kde verejný záujem nie je vždy na prvom mieste. Bratislavský kraj preto bude aj do budúcnosti pri organizácii regionálnej dopravy postupovať s dôrazom na verejný záujem, potreby cestujúcich a spoľahlivosť dopravnej obsluhy,“ uzavrel Droba.

Bratislavský kraj pritom nemá byť jediný, kto upravuje využívanie AS Nivy. K podobným krokom pristúpili aj iné samosprávy a dopravní objednávatelia. Problém sa teda netýka len jednej inštitúcie, ale širšieho nastavenia fungovania terminálu.

Skrátenie niektorých spojov by pritom nemalo byť komplikáciou pre väčšinu cestujúcich. Podľa dát približne 75% cestujúcich vystúpi ešte pred stanicou a významná časť tých, ktorí smerujú na Nivy, následne pokračuje ďalej prestupom. Situáciu to však sťažuje developerovi, keďže sa znižuje komerčný potenciál nákupného centra. 

(BSK, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.