Adrian Gubčo 28.05.2026 15:36

Prázdne gesto ako reakcia na konšpirácie. Zastupiteľstvo chce chrániť Micherov les, žiada koniec uvažovaného prístavu

V posledných dňoch sa v Bratislave objavila konšpiračná teória, podľa ktorej chcú mesto i štát vyrúbať desiatky tisíc stromov v lokalite Micherovho lesa vo Vlčom hrdle. Založená bola na vymyslených prepojeniach, manipulovaním s faktami a snahe o politický benefit. Napriek tomu mesto reagovalo nielen odmietavým statusom, ale aj uznesením zastupiteľstva, podľa ktorého má dôjsť k ochrane územia v Územnom pláne.

Zdroj: Harbour Park

Micherov les je zalesnená oblasť na ľavom brehu Dunaja, južne od ústia Malého Dunaja a lodenice. Plynule prechádza do chránených lokalít Dunajských luhov, hoci priamo od toku Dunaja je oddelená hrádzou. Patrí aj pod tzv. Ramsarské územia, teda územia so zachovanými mokraďovými biotopmi medzinárodného významu. Z východnej strany ju vymedzuje rýchlostná cesta R7 a areál Slovnaftu.

V zmysle Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy je lokalita dlhodobo zadefinovaná ako územná rezerva pre vznik nového dunajského nákladného prístavu. Už dlhé roky ide o jeden zo strategických hospodárskych záujmov Slovenska, nakoľko sa v budúcnosti očakáva zvýšenie významu nákladnej lodnej dopravy. Európska únia má záujem o jej posilnenie, keďže kamiónová doprava je považovaná za neekologickú.

V lokalite je prítomný investor, blízky developerskej spoločnosti IURIS Group. Už niekoľko rokov rozvíja víziu prístavu pod názvom Harbour Park, ktorá má kombinovať nový prístavný bazén s logistickou a skladovou zónou, kanceláriami alebo ubytovaním. Vznikol by multimodálny terminál, pričom náklady by sa dali rýchlo prekladať na cestu a distribuovať vďaka blízkej diaľničnej sieti.

Investor bol súčasťou pracovnej komisie, ktorá prípravu projektu koordinovala spoločne s Ministerstvom dopravy SR a Hlavným mestom. V nedávnej minulosti – za súčasného vedenia mesta – však Magistrát z komisie nečakane vystúpil. Následne boli zverejnené Zmeny a doplnky Územného plánu 09, v rámci ktorých bol priestor pre prístav nahradený funkčným kódom pre les a krajinnú zeleň.

Tak investorovi, ako aj rezortu dopravy sa tento vopred nekonzultovaný a mimovoľný krok prirodzene nepozdával, odvolali sa preto na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Ten zastavil iniciatívu mesta a potvrdil, že rezerva pre umiestnenie prístavu musí v území zostať ponechaná. Zmeny a doplnky 09 nie sú ani dnes schválené.

Medzičasom sa objavila iniciatíva Verejných prístavov pozdvihnúť význam Prístavu Bratislava. To si vyžaduje skvalitnenie infraštruktúry osobného aj nákladného prístavu a výrazné investície. Na základe odborných materiálov sa dospelo k záveru, že dnes už zastaraný a len čiastočne využívaný Zimný prístav je vhodné premeniť na osobný, pričom plochy v susedstve bazénov možno premeniť na atraktívnu mestskú štvrť. Masívnou modernizáciou má prejsť Pálenisko, kde možno vybudovať špičkový multimodálny terminál.

Verejné prístavy v spolupráci so štátom vykonali potrebné úkony, aby sa táto vízia dala realizovať. Vyplatili nájomcu, ktorý mal pod kontrolou infraštruktúru a superštruktúru v nákladnom prístave. Do spolupráce prizvali Hlavné mesto, ktoré má nastaviť podmienky rozvoja Zimného prístavu. Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s Verejnými prístavmi pripravil základnú víziu a vyhlásil medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž, kým mesto začalo obstarávať zmeny a doplnky územného plánu v prospech transformácie Zimného prístavu.

V súvislosti s budúcnosťou lokality sa objavili aj určité kontroverzie, súvisiace s avizovanou spoluprácou štátu a spoločnosti Eagle Hills zo Spojených arabských emirátov. Práve táto firma má Zimný prístav zdevelopovať, kým ďalšia spoločnosť zo SAE bude modernizovať a spravovať Pálenisko. Základný princíp ale zostáva rovnaký – meniť sa budú existujúce prístavy, pričom tieto aktivity nesúvisia s Harbour Parkom.

Aktuálne konšpirácie predstavujú risk pre budúcnosť Zimného prístavu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Napriek tomu sa pred niekoľkými dňami začalo na sociálnych sieťach intenzívne hovoriť o údajnej obrovskej deštrukcii lužného lesa v prospech investorov zo SAE. Premena Zimného prístavu má byť len nástroj k tomu, aby sa dal vybudovať Harbour Park. Hoci ide o veľmi primitívnu konštrukciu, tisíce ľudí s obavami túto informáciu zdieľali a začali sa veľmi negatívne stavať k premene Zimného prístavu.

Daná situácia podnietila mestských poslancov a poslankyne k nezvyčajnému a zbytočnému kroku. V priebehu dnešného zasadnutia hlasmi všetkých prítomných schválili uznesenie, ktorým zaviazali primátora Hlavného mesta ďalej rokovať s Ministerstvom dopravy SR a Ministerstvom životného prostredia SR s cieľom chrániť les vo Vlčom hrdle.

Ako informuje Hlavné mesto, samospráva chce súčasného ministra presvedčiť, aby zmenil postoj k možnej výstavbe nového prístavu v lokalite Micherovho lesa. Mestské zastupiteľstvo podporilo návrh vedenia Hlavného mesta rozbehnúť rokovania s ministerstvami v prospech ochrany tohto územia.

K problematike sa pred niekoľkými dňami vyjadril aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Naďalej budeme deklarovať záujem mesta chrániť prírodu všetkými zákonnými prostriedkami a budeme sa usilovať napĺňať to aj konkrétnymi skutkami,“ oznámil v reakcii na konšpiračnú teóriu. „Dať ale rovnaký návrh zmeny územného plánu, k čomu nás niektorí vyzývali, by nič nedosiahlo. Rozhodnutie Úradu pre územné plánovanie je totiž záväzné a bez zmeny základných podmienok by rovnaký návrh takmer isto dopadol rovnako.“

Dnešný návrh predložil viceprimátor Jakub Mrva, ku ktorému sa pridali aj iní poslanci. Primátor tým získal mandát pre rokovania s ministerstvami. Cieľom týchto rokovaní má byť potvrdenie predchádzajúceho súhlasného stanoviska so zmenou Územného plánu zo strany vedenia rezortu životného prostredia, ktorá by lužnému lesu v lokalite Vlčie hrdlo - Micherov les prinavrátila funkčné využitie územia „les a krajinná zeleň”. Ministerstvo dopravy má zas prehodnotiť svoj predchádzajúci postoj k územnej rezerve pre prístav.

Magistrát uzatvára, že zmena postoja Ministerstva dopravy a dohoda ústredných orgánov o spôsobe využitia tohto územia by sa totiž dali považovať za takú zásadnú zmenu podmienok a predpokladov, ktorá by umožnila obstarávať aj identickú zmenu územného plánu. Ide podľa neho o jedinú zákonnú cestu, ktorá môže viesť k zachovaniu vzácnych mokradí aj súčasného rozsahu zelene v tomto území.

Podľa kritikov príde na obrovské environmentálne škody. Zdroj: Harbour Park

Dnešný krok mestského zastupiteľstva pôsobí ako dôležitý, v skutočnosti ale ide o prázdne a v podstate aj zbytočné gesto. Jeho cieľom je len upokojenie verejnosti, ktorá sa obáva ničenia zelene. Mesto potvrdilo svoj postoj, ktorý deklarovalo už v čase predstavenia Zmien a doplnkov 09. Nebyť hrozby súdnych procesov a konania Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, dnes by už bola rezerva pre prístav pravdepodobne zrušená.

Samospráva týmto každopádne dodala ešte väčšiu vážnosť vymyslenej a politicky motivovanej pseudokauze. Ide o ďalší prípad pospájania nesúvisiacich informácií a vytvorenia dojmu veľkej hrozby, čo je overený návod na vytváranie politického tlaku. Dá sa očakávať, že podobných nezmyslov bude s blížiacimi sa komunálnymi voľbami pribúdať.

Popritom sa už nemyslí na dôsledky, ktoré môžu vážne ohroziť budúci rozvoj Bratislavy. Prvým z nich je budúcnosť Zimného prístavu, ktorý sa dnes už nedá modernizovať pre podmienky modernej nákladnej prepravy (hoci konšpirátori sa tvária, že áno) a nie je to ani v záujme mesta a jeho obyvateľov. Druhým je budúcnosť Páleniska, ktorého rozvoj je mimoriadne potrebný. Pre Bratislavu aj Slovensko je riečny prístav za každých okolností dôležitý.

Napokon, treťou témou na diskusiu je budúcnosť Harbour Parku. Ide o privátny zámer, na prvý pohľad tak nemusí verejnosť zaujímať, ako dopadne. V skutočnosti ale ide skutočne o strategickú hospodársku otázku. Namiesto toho sa diskusia venuje len strate stromov, čo je v skutočnosti podružná téma. Isteže, výstavba prístavu by znamenala stratu (desať)tisícov stromov, ich environmentálny prínos je ale minimálny a dôsledkom môžu byť vážne hospodárske straty.

Pred akoukoľvek verejnou a politickou debatou by mala najprv nastúpiť expertná (no zároveň transparentná), v rámci ktorej by boli zodpovedne zvážené pre a proti realizácie takéhoto projektu. Až následne, po predstavení všetkých dát, by malo prísť na radu politické rozhodnutie. V ideálnom prípade by ale zodpovední mali niesť následky za eventuálnu hospodársku stagnáciu mesta i krajiny výmenou za niekoľko stromov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.