Adrian Gubčo 13.06.2023 17:52

Slovensku hrozí svetová hanba. Výsledky súťaže na slovenský pavilón na EXPO v Osake sú výsmechom

Oficiálny slogan Slovenska, ktorým sa chce prezentovať pred svetom, znie „Good idea, Slovakia!“ Ide však o prázdne heslo. Štát ho odmieta napĺňať, a to dokonca aj pri podujatiach, ktoré majú krajinu reprezentovať v najlepšom svetle. Dôkazom sú výsledky „súťaže“ na slovenský pavilón na EXPO v japonskej Osake. Informácie priniesol portál Archinfo.sk.

Zdroj: Archinfo.sk

Svetová výstava EXPO, ktorá sa koná každých päť rokov v inej svetovej metropole, je miestom, kde krajiny prezentujú to najlepšie zo svojej kreativity, inovatívnosti, produktov a kultúry. Štáty sa preto predháňajú v originálnosti prezentácie, ktorá má zanechať hlboký zážitok na návštevníkoch. Nejde o ukážku turistických zaujímavostí – ide skôr o predstavenie toho, kam krajina smeruje a čo dosiahla. Svetové výstavy sú predovšetkým o originálnych prístupoch k zvládaniu budúcich výziev.

Prehliadkou kreativity sú preto aj samotné objekty národných pavilónov. Účastníci majú štandardne k dispozícii základné objekty, ktoré si môžu upraviť či prispôsobiť. Vyspelejšie alebo ambicióznejšie štáty však realizujú na mieru robené riešenia, ktoré sú výsledkom architektonických súťaží a návrhov od popredných tvorcov a dizajnérov. EXPO tak býva nielen ukážkou ľudskej vynaliezavosti, ale aj príťažlivej súčasnej architektúry.

Veľké plány má aj Slovensko. Ako píše Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré zodpovedá za prípravu slovenského pavilónu, jeho snahou je predstaviť pôsobivý národný príbeh, ktorý očarí návštevníkov a vzbudí v nich silnú pozitívnu emóciu o Slovensku. Pavilón bude zameraný na ľudskú vynaliezavosť a kreativitu prostredníctvom inovácií, technologických a IT riešení a produktov/služieb s vysokou pridanou hodnotou. „S fascinujúcou históriou a živým kultúrnym dedičstvom má Slovensko a jeho tvoriví ľudia dlhú tradíciu uvádzania zmysluplných, posilňujúcich a pôsobivých vynálezov do života,“ tvrdí ministerstvo.

Chce tým nadviazať na tému výstavy, ktorou je „Designing Future Society for Our Lives“ ("Vytváranie budúcej spoločnosti pre naše životy" so subtémami Záchrana životov, Posilnenie životov a Spájanie životov). Slovensko sa bude venovať druhej podkategórii, teda Posilnenie životov, ktorá má približovať možnosti využitia potenciálu jednotlivcov.

Cieľom je tak predstaviť Slovensko ako krajinu, ktorá je vhodná pre cestovanie, život, štúdium i podnikanie, kde žije množstvo výnimočných osobností, kde sú bohaté tradície a atraktívna príroda, alebo kde vznikajú inovatívne riešenia v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou. „Cieľom koncepcie slovenskej expozície je predstaviť Slovensko ako „Malú veľkú krajinu“,“ zhŕňa Ministerstvo hospodárstva SR.

Nanešťastie sa zdá, že presne to sa podarilo. Súťaž, ktorú rezort zorganizoval, veľmi dobre vypovedá o malosti krajiny, nie však z pohľadu rozlohy či populácie, ako skôr prístupu k prezentácii krajiny. Výsledky tomu zodpovedajú – Slovensko bude mať banálny a prehliadnuteľný pavilón.

 

Český pavilón. Oproti nemu pôsobí slovenský návrh smutne. Zdroj: Apropos architects + Studio ZAN

 

V architektonickej súťaži, ktorú MH SR v marci 2023 vyhlásilo, sa presadila kancelária Expoline. Názov kancelárie priamo súvisí s obdobnými podujatiami – tím pod vedením architekta Karola Kállaya ml. už v minulosti navrhoval pavilóny pre svetové výstavy. Tak ako vtedy, ani dnes nemožno povedať, že by šlo o to najlepšie, čo vie slovenská architektonická scéna ponúknuť.

Expoline ponúklo najlepšie riešenie spomedzi všetkých účastníkov – ktorí boli iba štyria. Nemožno sa čudovať. Súťaž totiž nebola overená Slovenskou komorou architektov. Za daných podmienok sa odmietli zúčastniť tie najuznávanejšie slovenské kancelárie, súťaž tak ponúkla iba minimum pohľadov na možné riešenia zadania. Slovensko sa pritom rozhodlo dizajnovať si pavilón samo namiesto prideleného objektu organizátorom.

Krajina sa tak predstaví v podobe objektu, definovaného ako „Okno do Slovenska“, ktorý sa vyznačuje „expresívnym“ výrazom, pokúšajúcim sa o kombináciu slovenských aj japonských architektonických vzorov. Návštevníka má toto riešenie vtiahnuť dovnútra, aby spoznával slovenskú prírodu, vizuálne atrakcie alebo tvorbu slovenských umeleckých sklárov. „Väčšinový japonský návštevník Expa v Osake by sa mal po návšteve nášho pavilónu čudovať, prečo Slovensko pri návšteve Európy doteraz nenavštívil,“ uvažujú architekti.

Dané riešenie a prístup by možno ako-tak dobre fungovali pri prehliadnuteľnom turistickom veľtrhu, akých sa po Európe organizuje množstvo. Pri oveľa širšie poňatej svetovej výstave, ktorá sa koná raz za päť rokov, je to ale úbohé. Nemožno si však odpustiť poznámku - aké zadanie a aká súťaž, taký výsledok.

Krajina pritom má objektívne čo ponúknuť, pričom nemusí ísť o Petra Sagana, tancujúcich folkloristov alebo fotky Kriváňa. Aj na Slovensku sa produkuje excelencia, či už vo výskume, výrobe, umení, dizajne alebo – v neposlednom rade – v architektúre. Pôsobia tu (z čoraz záhadnejších dôvodov) tvorcovia a tvorkyne svetovej úrovne, ktorí prekonávajú naratív lesnej vidieckej krajiny, kde je vrcholom umeleckého vyjadrenia čičmiansky vzor.

Príklad si môže brať z Česka, popri ktorom pôsobí slovenský pokus obzvlášť smutne. V architektonickej súťaži sa presadila kancelária Apropos Architects tvarovo veľmi výrazným návrhom, ktorý odkazuje na tému výstavy aj tradíciu českého sklárstva. Pavilón našich susedov bude okamžite rozoznateľný a priťahujúci pohľady. Navyše ide aj o vysoko ekologický návrh, ktorý bude rozobrateľný a recyklovateľný.

Slovensko malo možnosť napraviť chyby z minulosti. Pred EXPO v Dubaji zorganizovalo prvýkrát otvorenú súťaž, dopadla však fiaskom. S víťazom sa nepodarilo dohodnúť na podmienkach spolupráce, druhý v poradí konštatuje, že po skúsenosti s Ministerstvom hospodárstva tomu úplne rozumie. Avšak ani tentoraz sa štátu nepodarilo prekročiť tieň.

Najzapamätateľnejším dôsledkom EXPO v Dubaji nie je dobrý pocit zo špičkovej reprezentácie krajiny, predstavenia slovenských inovácií alebo úspechov, ktoré štát a jeho obyvatelia dosiahli. Svetová výstava sa spája najmä s návštevou gýčových nemeckých zbohatlíkov, ktorí sa v slovenskom pavilóne opili viac ako kdekoľvek inde.

Výsledok EXPO v Osake môže byť podobný – architektúrou či kreatívnym konceptom totiž nezaujmeme. Slovensko, víťaz v priemernosti, si opäť spraví pred medzinárodným publikom absolútnu blamáž.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.