YIMBA

Author photoRED 04.10.2022 14:30

Prináša development niečo okoliu? Odpovedajú významní developeri

Pri hľadaní prieniku záujmov mesta a developera sa pomerne často zabúda na tretieho účastníka schvaľovacieho procesu – pôvodných obyvateľov lokality, kde má realitný projekt vyrásť. O tom, že práve oni sa pri hľadaní konsenzu nezriedka stávajú najviac obchádzanou skupinou, svedčia početné konfrontácie rozdielnych, neraz až protikladných názorov na to, čo by bolo pre rozvoj daného miesta, mestskej časti či celého mesta najlepšie.

Zdroj: Immocap, YIM.BA

Zdroj: Immocap, YIM.BA

Schopnosť uznať prioritu záujmov celku pred záujmom jednotlivca nie je daná každému. Ba ukazuje sa, že väčšine je cudzia. Patrí totiž k prirodzenosti človeka, že uprednostňuje život v prostredí, ktoré mu ponúka čo najviac slnka, svetla, čistého vzduchu alebo zelene. Príspevok developera pôvodnej komunite, ktorá vníma jeho investičný zámer spravidla ako svoju ujmu, však môže byť práve tým pozitívnym prvkom, ktorý u nej posilní dôveru a nakloní misky váh v prospech projektu. Ak sa mu rozhodne obetovať pridanú hodnotu v podobe nového či aspoň opraveného chodníka, zrevitalizovaného parku, detského ihriska alebo materskej školy, urobí prvý krok k tomu, aby mu verejnosť uverila, že mu nejde len a len o vlastný profit.

V rámci ďalšej ankety – tentoraz na tému „Príspevok developera pôvodnej komunite“ – sme oslovili štyroch významných slovenských developerov formou štvorice spoločných otázok.

 

Anketové otázky:

  • Aký význam prikladáte spojeniu „príspevok developera pôvodnej komunite“ a ako pristupujete k jeho napĺňaniu?

  • Pri ktorých vašich projektoch ste takéto „benefity nad rámec“ poskytli, v akej konkrétnej podobe a aký bol ich podiel na celkových investičných nákladoch (v %)?

  • Vidíte rozdiel medzi kancelárskym a rezidenčným projektom, pokiaľ ide o formu jeho pridanej hodnoty pre bezprostredné okolie, samosprávu či miestnych obyvateľov?

  • V prípade, ak máte proti sebe lokálnu samosprávu, miestnych obyvateľov či občianske združenia, kam ste až ochotní vyjsť im v ústrety v mene akceptácie vášho investičného zámeru a konečného schválenia jeho realizácie?

 

Odpovedajú:

  • Jakub Gossányi, riaditeľ developmentu spoločnosti IMMOCAP

  • Sebastián Révay, hovorca spoločnosti HB REAVIS

  • Filip Gulan, Development Manager spoločnosti CORWIN SK

  • Milan Dubec, CEO spoločnosti REINOO

 

Súčasťou strechy Nivy centra sú detské ihrisko či komunitné záhrady, slúžiace aj okoliu

 

Byť dobrým susedom ako dlhodobý cieľ

Aký význam prikladáte spojeniu „príspevok developera pôvodnej komunite“ a ako pristupujete k jeho napĺňaniu?

Jakub Gossányi: Sme si plne vedomí, že nové projekty, ktoré zásadným spôsobom vstupujú do pretvárania mesta, prinášajú so sebou okrem priamych nákladov na výstavbu aj tzv. vyvolané investície. V našich projektoch od začiatku komunikujeme v konštruktívnom dialógu nielen so samosprávou, ale aj s obyvateľmi v okolí o tom, čo plánujeme komunite priniesť, a snažíme sa pre to urobiť maximum.

Napríklad pri našom vlajkovom projekte Nový Istropolis sme už pri nadobudnutí Domu Odborov v roku 2017 verejne vyzdvihli význam kultúrno-spoločenskej funkcie na území Trnavského mýta, ktorú v projekte nielen zachovávame, ale ju povyšujeme na kvalitatívne neporovnateľne vyššiu úroveň. Vzhľadom na celomestský význam územia a našu spoločenskú zodpovednosť sme zorganizovali medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej rozsah a kvalita nemala doteraz na Slovensku obdobu. Víťaz medzinárodnej súťaže – holandské štúdio KCAP – patrí k absolútnej špičke urbanizmu a architektúry v Európe. Výsledkom bude vitálna štvrť, v ktorej sa bude spájať kultúrny a spoločenský život, kvalitné verejné priestory so širokým spektrom využitia, s priamym prepojením na živý parter a plochy zelene s použitím vodných prvkov. Zásadným spôsobom sa zvýši aj množstvo a kvalita zelene s ohľadom na zmiernenie vplyvov klimatických zmien. Verejný priestor bude okrem zachovania pôvodných umeleckých diel aj iniciovať vznik diel úplne nových. Navrhovaný zámer rešpektuje širšie väzby územia, podporuje vznik nových cyklotrás, pohyb peších a napojenie na dopravnú sieť v území. Z týchto dôvodov bude automobilová doprava umiestnená výlučne do podzemia, čím sa stane územie Nového Istropolisu zónou bez áut, čo prispeje ku kvalite verejných priestorov mesta. Projekt bude okrem toho spĺňať všetky právne predpisy a normy týkajúce sa ochrany životného prostredia, nakladania s odpadmi, bezpečnosti aj hygieny.

Lokalita je nám blízka a vidíme v nej obrovský potenciál. Našu motiváciu odzrkadľujú aj už realizované projekty v území – zanedbané kúpele sme zmenili na obľúbený polyfunkčný priestor OC Central a obávaný podchod na Trnavskom mýte sme v spolupráci s Hlavným mestom Bratislava zrekonštruovali na bezpečnú zónu s prevádzkami rôzneho druhu. S prevádzkami a obyvateľmi v okolí máme dlhodobo dobré vzťahy a pravidelne s nimi komunikujeme, napríklad aj formou našej aktivity Dobrý sused, za ktorú sme získali aj ceny súťaže najlepších PR projektov na Slovensku PROKOP. Nezabúdame ani na bezprostredné okolie stavieb, ktoré sa snažíme vytvárať krajšie a najmä bezpečnejšie. Aj preto sme vo veľmi krátkom čase vybudovali nový dočasný chodník, ktorý výrazne uľahčí a zrýchli cestu v okolí Istropolisu. Okrem toho sme robili pasportizáciu objektov, pravidelne oznamujeme dopredu asanačné aktivity a poskytli sme obyvateľom v okolí naše údaje, cez ktoré nás môžu kedykoľvek kontaktovať.

Sebastián Révay: V HB Reavis vnímame komunity ako súčasť našich projektov. Nestaviame na zelenej lúke, kontextu lokality prispôsobujeme aj samotný projekt s jeho funkciami a komunity zapájame do diania od samotného úvodu – napríklad pri plánovaní Nivy centra sme absolvovali kvantum susedských stretnutí ešte pred samotnou výstavbou, kde sme projekt predstavili, počas výstavby sme poskytovali náhradné parkovanie, pasportizáciu bytov, v neskoršej fáze sme zorganizovali workshop, kde sme spoločne vytvárali podobu detského ihriska na streche Nivy centra, a nedávno si dokonca prebrali do svojich rúk aj komunitné záhrady. Pravidelne organizujeme lokálne vianočné trhy, upratovania, v minulosti aj návštevy staveniska. S komunitami pracujeme aj pri ostatných našich projektoch. Naším dlhodobým cieľom je byť jednoducho dobrým susedom.

Filip Gulan: Z nášho pohľadu by kontribúcia pôvodnej komunite mala byť predovšetkým nástrojom na celkové zveľadenie lokality a budovanie kvalitných vzťahov, vďaka ktorým sa developerský projekt a jeho užívatelia stanú organickou a živou súčasťou daného územia. V tomto kontexte ide o celý súbor krokov, ktoré by developer mohol a mal podstúpiť – od kvality samotného projektu, jeho začlenenia do lokality a otvorenosti susedom, komunikácie, vhodného doplnenia chýbajúcich funkcii, až po vytvorenie kvalitných a inkluzívnych verejných priestorov a celkové dotvorenie urbanistického zloženia lokality.

Nový projekt by mal teda prispieť k odstraňovaniu bariér v území a nevytvárať tie nové. A taktiež vytvoriť priestor pre ohľaduplnú integráciu nových obyvateľov. To má totiž najväčší potenciál dlhodobo zlepšiť kvalitu života v okolí projektu – oveľa viac ako jednorazové investície do infraštruktúry, ktorým sa však zodpovedne venujeme taktiež a spravidla nad rámec právnych predpisov. Práve preto sa dlhodobo zaoberáme tým, ako naše projekty citlivo zasadiť do ich okolia a ako dlhodobo pozitívne fungovať a vplývať na okolie.

Milan Dubec: Každý developerský projekt musí byť vhodne zasadený do lokality a prijatý pôvodnou komunitou. Spoločnosť Reinoo preto prikladá susedským vzťahom veľkú váhu. Ako developer robíme projekty, ktoré majú v prvom rade dopomôcť k lepšiemu životu v meste ako takom.

V našom portfóliu sme mimo iného zrealizovali Mestský Park na Poštovej ulici v Žiline. V tomto parku prebehla komplexná revitalizácia, ktorá pozostávala z výsadby stromov. Vytvorili sme átrium prístupné širokej verejnosti. Ako developer kladieme značný dôraz i na zelené riešenia – práve z tohto dôvodu sme investovali do vsakov, ktoré dokážu zadržať dažďovú vodu na území. Ak majú obyvatelia k dispozícii vhodné podmienky pre život, tak sa eliminujú mnohé dôvody vyľudňovania miest a Slovenska. Na Poštovú sa vrátila Pošta, ktorej sme poskytli zvýhodnené nájomné, čím sa zvýšila občianska vybavenosť celej štvrte. Cez deň v priestranstve fungujú gastro prevádzky pre ľudí, ktorí pracujú v kanceláriách a po pracovnej dobe tento priestor využívajú starousadlíci. Rovnako živý a pulzujúci verejný priestor vytvárame práve teraz aj na Obchodnej ulici.

 

Immocap predpokladá, že vznik Nového Istropolisu zásadne zlepší život v okolí. Zdroj: Immocap

 

Ulice a námestia ožili novým umením

Pri ktorých vašich projektoch ste takéto „benefity nad rámec“ poskytli, v akej konkrétnej podobe a aký bol ich podiel na celkových investičných nákladoch?

Jakub Gossányi: Dobrým príkladom je projekt revitalizácie Podchodu Trnavské Mýto, kde sme za menej ako rok vytvorili verejný priestor hodný 21.storočia. Revitalizácia podchodu v roku 2018 priniesla okrem estetickej kvality aj nové multifunkčné využitie, bezbariérovosť a bezpečnosť. Pribudli nové eskalátory a výťahy, bezpečnostná služba a kamerový systém 24/7, nové verejné toalety, služby a obchodné prevádzky. Okrem prác v podchode sa realizovali aj práce na povrchu s cieľom úpravy celého priestoru Trnavského mýta. Išlo najmä o práce zamerané na vyčistenie okolia všetkých 7 vstupov vrátane ich renovácie, ďalej o opravu povrchu chodníkov v priestore Trnavského mýta, vybudovanie bezbariérového prístupu k električkovým nástupištiam od zastávky MHD Krížna/Levická či o obnovu zelene a renováciu zábradlia. Tento projekt môžeme považovať za príklad konštruktívnej spolupráce mesta a súkromného investora. Celková výška investície rekonštrukcie podchodu bola 4,1 mil. eur, pričom hlavné mesto sa na projekte podieľalo sumou 1,6 mil. eur a Immocap investoval 2,5 mil. eur. Prevzatím správy nad podchodom na 15 rokov šetrí Immocap mestu a občanom 3 milióny eur. Po zrekonštruovaní zabezpečuje aj celú prevádzku a správu podchodu vrátane nákladov na údržbu, SBS či upratovanie. Rekonštrukciu Podchodu na Trnavskom mýte považuje verejnosť na základe prieskumu verejnej mienky (IPSOS, január 2022) za jeden z najprínosnejších projektov v Bratislave.

Ďalším príkladom je plánovaný projekt Kultúrno-kongresového centra Nový Istropolis. Hneď po akvizícii v roku 2017 sme verejne vyzdvihli význam kultúrno-spoločenskej funkcie priestoru Trnavského Mýta pre Bratislavu a možno pre celé Slovensko. Z tohto dôvodu sme dobrovoľne a nad rámec našich akýchkoľvek zákonných povinností prijali verejný záväzok navrhovať v priestore Trnavského Mýta vybudovanie novej multifunkčnej haly. Projekt nového kultúrno-kongresového centra by podľa štúdie uskutočniteľnosti vypracovanej NKKC a posúdenej Útvarom hodnoty za peniaze na Ministerstve financií priniesol Bratislave, ale aj celému Slovensku množstvo ekonomických výhod v oblasti opätovného rozvoja cestovného ruchu vrátane hotelov, gastronomických zariadení a služieb. Celkový ekonomický prínos NKKC pre štátne a mestské rozpočty vo forme zvýšenej produkcie a následne vybratých daní a odvodov z novovytvorených pracovných miest by počas 40 rokov prevádzky presiahol 840 miliónov EUR. Pritom treba zdôrazniť, že viac ako tretina tejto sumy pochádza zo zahraničného kapitálu. Dá sa povedať, že v prípade, ak by štát projekt NKKC v Istropolise nepodporil, prídeme ako Slovensko o sumu 840 miliónov eur príjmov, ako aj o množstvo ďalších nefinančných benefitov. Kultúrno-spoločenskú sálu s minimálnou kapacitou 1.650 miest na sedenie na Trnavskom mýte postavíme aj v prípade, ak nezískame podporu na vybudovanie NKKC.

V neposlednom rade „benefit nad rámec“ prinášame pre hlavného klienta aj v našom aktuálnom administratívnom projekte vo výstavbe The Mill – predškolské zariadenie pre približne 100 detí. Bude to plnohodnotná certifikovateľná škôlka s vnútornou dispozíciou 1000 m2 a s časťou vyhradenou na stravovanie a spanie, s kompletným zázemím a navyše s vlastným exteriérovým areálom, ktorý bude mať 600 m2 vonkajšej plochy. Je to veľmi zaujímavá pridaná hodnota pre zamestnancov (rodičov) budúceho nájomcu a ich deti, čím uvoľníme kapacitu štátnych predškolských zariadení v lokalite.

Sebastián Révay: Do zóny Nové Nivy sme priniesli aj množstvo verejných projektov – kompletne sme zrekonštruovali roky zanedbávanú ulicu Mlynské nivy aj s okolitou infraštruktúrou v celkovej hodnote vyše 40 miliónov eur, vysadili sme množstvo zelene, ktorá v lokalite chýbala, priniesli sme vyše 1 km nových cyklotrás, novú modernú autobusovú stanicu, kvalitný verejný priestor v podobe zelenej strechy, zrevitalizovali sme detské ihriská v blízkosti, ale tiež sa venovali aj projektom mimo našej zóny, pomáhame napríklad pri revitalizácii Medickej záhrady, ktorá je dôležitým komunitným miestom v Bratislave.

Filip Gulan: O vytvorenie dodatočných benefitov pre okolie sa snažíme pri každom projekte. V prípade Blumentalu, ktorý bol donedávna zanedbaným a uzatvoreným pozemkom bývalej tabakovej továrne, sme vytvorili nové živé Námestie Mateja Korvína, organizovali sme na ňom spoločenské podujatia pre deti i dospelých v rámci série Blumental Live, priniesli sme naň verejne dostupné umenie, v spolupráci s lokálnymi aktivistami sme pomohli obnoviť neďaleké Kmeťovo námestie. Samozrejmosťou bolo vhodné doplnenie občianskej vybavenosti, ktoré spolu s novými obyvateľmi, dovolíme si povedať, naštartovali celý rad pozitívnych zmien na Mýtnej či Radlinského ulici. Ulice ožili, do okolia ďalej prišli nové prevádzky, ktoré, kým bol Blumental brownfield, nedokázali dlhodobo fungovať. Týmto sa vytvoril aj predpoklad na ďalšiu kultiváciu lokality, ktorú prinieslo napríklad aj mesto v podobe rozsiahlejšej rekonštrukcie ciest a chodníkov.

V prípade projektu Záhrady Devín sme financovali unikátny archeologický prieskum. Na Einparku sme vytvorili novú zastávku, cyklotrasu a výťah pre cyklistov. Pri projekte Dúbravy sme vytvorili rozsiahle ihriská a komunitnú záhradu. Do priestoru sme navyše priniesli umenie vo forme unikátnych mozaík od renomovaných slovenských tvorcov.

Projekt Guthaus, ktorý sme oproti plánu predošlého investora po všetkých stránkach výrazne zlepšili a vytvorili o 50 percent viac priestoru pre zeleň, prináša systém zelených striech prepojených s dažďovými záhradami, workout zóny a ihriská prístupné aj pre susedov. Vybudovali sme tu nový cyklochodník a dokonca zachránili a zrevitalizovali zanedbaný bunker z obdobia 1. svetovej vojny, ktorý sa mal pôvodne zbúrať a dnes sa môže stať súčasťou náučného chodníka.

Na mieste dnes opusteného brownfieldu bývalej Palmy plánujeme v spolupráci s Gehl Architects vytvoriť jedinečnú štvrť postavenú na filozofii miest pre ľudí. Na naše náklady a na úkor našich pozemkov rozšírime Račiansku ulicu v mieste dnešného lievika, vytvoríme priestorovú rezervu pre potreby modernizácie električkovej trate a nástupíšť, vybudujeme samostatné cyklocesty, nové stromoradie, pretože stromy tam dnes ledva prežívajú, bezpečnejšie a bezbariérové prostredie pre chodcov, priestor pre umenie, možnosti pre šport a relax a nové verejné priestory organicky napojené na pôvodnú lokalitu. Palma by mala bezprecedentne zlepšiť dostupnosť občianskej vybavenosti v celej širšej lokalite – od bežných prevádzok a služieb cez nové pracovné prostredie až po novú škôlku, trhovisko či zariadenia zamerané na kultúru a umenie.

Mimo týchto špecifických krokov na zlepšenie života v okolí našich projektov tiež na každom objekte už roky tvoríme zelené strechy, ktoré pomáhajú bojovať s efektom mestského tepelného ostrova a podporujeme viaceré aktivity, ktorých rozvoj vyplýva z našej filozofie udržateľnosti a tvorby miest pre ľudí. Či už sa to týka spolupráce s rôznymi združeniami, ako napríklad cyklokoalícia, aktivity miestnych samospráv, alebo občianske iniciatívy – napríklad revitalizácia vnútrobloku na Sibírskej ulici, kde sme finančné podporili projekt Suť na dvor, revitalizácia Kmeťovho Námestia, organizácia letnej školy či podpora umenia v našich priestoroch.

Koľko percent investičných nákladov tieto aktivity stoja, to sa povedať nedá, keďže nutne nesúvisia s jediným projektom a jeho kolaudáciou s nimi nezvykneme končiť. V Novom Meste prispievame na kultúrne aktivity, v Starom Meste sme organizovali Blumental Live a priebežne podporili knižnicu, v Dúbravke zase hody. V rôznych mestských častiach zároveň pomáhame miestnym občianskym združeniam zveľaďovať mesto.

Milan Dubec: Autá a ich prítomnosť v mestách sú veľkou témou, lebo život bez nich si mnohí nevedia predstaviť. Verejné priestranstvo je však atraktívnejšie bez ich prítomnosti, aj preto v blízkosti Obchodnej ulice realizujeme výstavbu parkovacieho domu, ktorý bude využívaný 24/7. V priebehu pracovnej doby v ňom budú parkovať zamestnanci firiem a po nej zase ľudia, ktorí na sídlisku bývajú. Parkovací dom bude teda využitý v maximálnej možnej miere. Navyše platba za parkovacie miesta bude mimoriadne prijateľná, a tým pádom i dostupná širokej verejnosti.

Reinoo má za sebou úspešný „track record“ aj pri výstavbe bytových jednotiek, ktoré máme ambíciu stavať tak, aby kvôli výstavbe nemusela z mesta ustupovať zeleň. Zaviazali sme sa, že v okolí našich bytov vysadíme vzrastlé stromy, ktoré majú už pri výsadbe výšku až 12 metrov. Výsledkom bude, že zasadené stromy dosiahnu už do niekoľkých rokov výšku pôvodných stromov, ktoré sa v okolí nových bytov nachádzali.

Zároveň k našim projektom pristupujeme vo všeobecnosti zodpovedne a ekologicky. Ako prví v regióne sme postavili budovu biznis centra (na Poštovej ulici v žilinských Vlčincoch) v súlade s certifikátom LEED GOLD V4. Ďalším naším významným projektom je rekonštrukcia historickej budovy banky na Legionárskej ulici v Žiline alebo moderná kancelárska budova na Hollého 6. Rovnako aj v prípade rezidenčného projektu Zelené Vlčince prinesieme do lokality viac ako 15 000 m2 zelenej plochy, ktorej súčasťou je aj nové detské ihrisko a výsadba viac ako 500 stromov.

Okrem vlastných projektov podporujeme aj mesto ako také. Nadácia Milana Dubca tento rok spustila grantovú výzvu práve pre lokálne komunitné projekty, v rámci ktorej prerozdelila viac ako 43-tisíc eur. Menší, o to však adresnejší projekt rekonštrukcie terapeutickej miestnosti v Špeciálnej základnej škole s materskou školou na ulici Jána Vojtaššáka 13 v Žiline sa zrealizoval vďaka verejnej zbierke, ktorú iniciovalo Rodičovské združenie pri škole a priamej finančnej podpore spoločnosti Reinoo. V prípade, že sa ocitneme v takejto situácii, sme ako spoločnosť vždy otvorená vzájomnej otvorenej diskusii a rešpektujeme názor obyvateľov. Nikdy sme nešli proti ich vôli a výsledný projekt je vždy kompromisom s lokálnou komunitou.

 

Dúbravy od Corwinu sú dotvorené umením aj spoločnými komunitnými priestormi

 

Zvyšovať spoločenskú a estetickú hodnotu prostredia

Vidíte rozdiel medzi kancelárskym a rezidenčným projektom, pokiaľ ide o formu jeho pridanej hodnoty pre bezprostredné okolie, samosprávu či miestnych obyvateľov?

Jakub Gossányi: Je to veľmi individuálne a závisí to od konkrétneho projektu. Zásadným nie je iba rozdiel medzi kanceláriou a rezidenciou, ale na okolie má vplyv aj samotná veľkosť projektu a miesto výstavby. Pri tvorbe administratívnych priestorov je pre Immocap kľúčový komplexný pohľad na reálne potreby užívateľov priestorov, akými sú efektivita, flexibilita, technologické inovácie a inšpiratívne prostredie. To potvrdzujeme aj v našom portfóliu komerčných objektov Lakeside Park 02, The Mill a hlavne Nový Istropolis. Dôležitý vplyv na pridanú hodnotu má podiel zelene ako v interiéroch, tak aj v exteriéroch, kde pri každom našom projekte kladieme dôraz na verejný priestor, zelené terasy a parkové úpravy.

V práve skolaudovanom projekte Lakeside Park 02 sme vybudovali prepájací chodník medzi železničnou stanicou a administratívnou budovou. Rovnako dbáme na komfort užívateľov aj v exteriéri, ktorý sa zvýši vďaka zelenému parku pred objektom a veľkému cyklozázemiu. Pridanou hodnotou nášho aktuálneho projektu vo výstavbe The Mill bude rovnako rozšírenie zelene a rastlých stromov v okolí budovy, výstavba nových chodníkov, komplexné cyklistické zázemie či škôlka pre 100 detí.

Kým pri administratívnych projektoch je verejný priestor navrhovaný s ohľadom na podporu a posilnenie spoločenskej interakcie, pri rezidenciách sú požiadavky na trávenie času kvalitatívne náročnejšie. Konkrétne v Novom Istropolise sa snažíme okolie rezidenčnej časti koncipovať s cieľom budovania susedskej komunity formou vnútroblokov, ktoré zachovávajú aj určitú mieru intimity. Dbáme na to, aby mal priestor vhodnú mikroklímu s dobrou bilanciou slnka a tieňa a aby bol chránený pred silným vetrom a hlukom.

Benefitom Nového Istropolisu bude vzájomné prepojenie pracovnej a rezidenčnej funkcie s občianskou vybavenosťou, vrátane kultúrno-spoločenskej funkcie, čo urobí z mŕtveho územia pulzujúcu mestskú štvrť počas celého dňa. To znamená prínos nielen pre lokalitu Trnavského mýta, ale aj pre celé širšie centrum. Presne preto na Trnavskom mýte ponúkame tri základné verejné priestory. Námestie pred kultúrno-spoločenským centrom bude verejné a môžu sa tam konať mestské akcie aj „open-air“ koncerty. Susedské/mestské námestie uprostred štvrte je rozlohou menšie a bude určené skôr pre kaviarne a reštaurácie a nakoniec spomínané vnútrobloky v okolí rezidencie smerom k pokojnejšej Škultétyho ulici. Všetky tieto priestory v Novom Istropolise budú pešie zóny s ľahkou dostupnosťou, lemované cyklotrasami, bezpečné pre deti, ale zároveň otvorené verejnosti. Okrem kvalitnej architektúry máme ambíciu každý náš budúci projekt obohatiť o vizuálny prvok či umelecké dielo, aby každá jeho návšteva, či už pravidelná alebo príležitostná, bola zážitkom.

Filip Gulan: Pri výške pridanej hodnoty záleží skôr od individuálneho projektu, jeho lokality a veľkosti. Výrazne vyšší prínos vidíme najmä v revitalizácii brownfieldov, na ktoré sa prednostne sústredíme v Bratislave aj v Ľubľane. Tie na predtým nevyužívané plochy v meste, ktoré majú množstvo negatívnych vplyvov na svoje okolie, prinášajú novú zeleň, verejné priestory, občiansku vybavenosť či chýbajúce funkcie.

Príkladom je už spomínaný Blumental, ktorý na pôvodne mimoriadne zanedbanom mieste, ktorému sa ľudia donedávna iba vyhýbali, priniesol bývanie, kancelárie, reštaurácie, obchody a nové námestie. To sa stalo živým srdcom okolitej štvrte. Revitalizácia areálu Palma na nové lokálne centrum je z tohto pohľadu naším najambicióznejším projektom. Je niekoľkonásobne väčší a keďže chýbajúce funkcie prinesie na omnoho rozsiahlejšej škále, má o to väčší potenciál pozdvihnúť svoje okolie a vytvoriť štvrť, ktorá bude bratislavskou ukážkou „best practice“. Práve pri Palme investujeme nemalé úsilie do prieskumov, verejných stretnutí a aktivít so susedmi, aby sme zistili a potvrdili si, čo v lokalite skutočne chýba a čo je z pohľadu súkromného developera reálne priniesť. Netvoríme tam iba „pro forma“ pridanú hodnotu, ale dopĺňame a zveľaďujeme celé okolie práve tak, ako si to jeho pôvodní obyvatelia želajú.

Milan Dubec: V spoločnosti Reinoo sa venujeme developmentu kancelárskych budov, ale aj rezidenčných komplexov. Z pohľadu susedských vzťahov a komunity medzi týmito projektami nerobíme rozdiely.V prvom rade chceme zvyšovať spoločenskú a estetickú hodnotu prostredia, kde naše projekty realizujeme, preto kladieme veľký dôraz na ich architektonické a urbanistické riešenie.

 

Guthaus má za sebou komplikovaný proces aj napriek benefitom pre verejnosť

 

Príspevok lokalite má byť benefitom, nie úplatkom

V prípade, ak máte proti sebe lokálnu samosprávu, miestnych obyvateľov či občianske združenia, kam ste až ochotní vyjsť im v ústrety v mene akceptácie vášho investičného zámeru a konečného schválenia jeho realizácie?

Jakub Gossányi: Pri povoľovacom procese postupujeme v súlade s územnou plánovacou dokumentáciou a legislatívou. Príprava projektov je náročný a zdĺhavý proces, do ktorého vstupuje veľké množstvo subjektov, od verejnej správy, cez obyvateľov až po aktivistov. Pokiaľ sú pripomienky stakeholderov vecné a prínosné pre projekt, obyvateľov i užívateľov a zároveň sú finančne v ekonomických možnostiach projektu a developera, sme ochotní im vyhovieť. Od začiatku procesu sa preto snažíme navnímať ich potreby a motívy a následne s nimi konštruktívne pracovať vo vzťahu k projektu.

Sebastián Révay: Najväčšou výzvou býva zladiť také požiadavky z rôznych strán, ktoré si navzájom odporujú. Vtedy developer vystupuje ako prepájací článok, ktorý tlmočí rôzne požiadavky a usiluje sa nájsť tzv. win-win riešenia. Vo všeobecnosti sa snažíme podporovať zmysluplné požiadavky, ktoré pomôžu lepšiemu životu v meste. Aj preto sme sa napríklad pustili do kompletnej revitalizácie ulice Mlynské nivy.

Filip Gulan: Vždy sa snažíme reflektovať na zmysluplné a racionálne požiadavky od relevantných aktérov, ak je to v našich silách. Samozrejme, stretávame sa aj s tým, že prídu iracionálne alebo účelové požiadavky, ktoré sú zámerne nerealizovateľné, populistické, v rozpore s udržateľnými politikami mesta či štátu, idú výrazne nad naše možnosti, alebo dokonca ani nie sú vo verejnom záujme.

Slovensko všeobecne a Bratislava špeciálne má totiž veľký problém s netransparentným a nesmierne zdĺhavým povoľovacím konaním, ktoré dáva mnohým zaujatým aktérom možnosť zdržovať až vydierať developerov bez ohľadu na vlastnosti konkrétneho projektu. Niekedy slúžia skôr na budovanie si politickej kariéry na úkor zmysluplného a udržateľného rozvoja mesta. Za nás však príspevok lokalite má byť benefitom, ktorý celé susedstvo pozdvihne, a nie „úplatkom“. Preto je pre nás stále najhlavnejšou bernou mincou reálny prínos našich projektov pre mesto a jeho obyvateľov.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Developeri: Éra zrkadlových administratívnych veží je už prekonaná

27.07.2022 16:00:09 RED

S ústupom koronakrízy, ktorá protipandemickými opatreniami a rastúcim podielom práce z domu hrozila ešte donedávna kancelárskemu segmentu pomalou agóniou, prichádza jeho opätovný reštart. Developeri túto zmenu pocítili a pokračujú s prípravou ešte ambicióznejších projektov. Ako budú vyzerať nové bratislavské administratívne budovy?

Čítať viac

Vzniknú v Bratislave ešte veľké nákupné centrá? Odpovedajú najvýznamnejší developeri

12.08.2022 12:00:00 RED

Ak sa niekomu zdá, že maloobchodný segment vyšiel z koronakrízy s menej odretými ušami ako ten kancelársky, je na omyle. Nákupné centrá, desiatky rokov vystavované masívnym nájazdom svojich návštevníkov, sa počas protipandemických opatrení premenili na „zóny duchov“, odkiaľ sa takmer kompletne vytratil život. Toto je nateraz minulosťou a režim v retailových strediskách sa postupne vracia do starých koľají.

Čítať viac

Najčítanejšie

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube