Adrian Gubčo 12.02.2021 09:45

Na Mierovej môže vzniknúť polyfunkčný objekt

Pás územia medzi Mierovou a Gagarinovou ulicou bol v nedávnej minulosti určený pre vznik vybavenosti pre susedné ružinovské sídliská. V posledných rokoch sa však charakter územia začína meniť a postupne tu pribúdajú rezidenčné projekty. Najnovší zámer by mal vyplniť priestor medzi budovami Ministerstva hospodárstva a Miestnym úradom Ružinov.

Zdroj: Google Maps

Ako vyplýva z kladného záväzného stanoviska, ktoré zámeru Polyfunkčného objektu Mierová udelil Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy, medzi budovou ministerstva a miestneho úradu, na prakticky prázdnej ploche, kde je dnes len menšie parkovisko, by mal vzniknúť bytový dom s 3 podzemnými a 12 nadzemnými podlažiami. Dom by mal byť založený na suterénnej podnoži, ktorá bude mať väčšiu zastavanú plochu ako nadzemná časť budovy. Hlavná hmota bude odsunutá od Mierovej smerom ku Gagarinovej.

Investor, ktorým je spoločnosť Palinka s.r.o., ktorá bola v minulosti blízka developerovi Inter Development, ráta na prvom podlaží s dvomi priestormi pre retail, kaviarňou, nádvorím s detským ihriskom a vstupnými priestormi do bytového domu a prevádzky materskej školy. Tá by sa nachádzala na druhom podlaží, spoločne s pobytovou terasou na streche kaviarne a časťou nádvoria. Na druhom podlaží by mali vzniknúť aj dva samostatné súbory administratívnych priestorov. Byty budú umiestnené na 3. až 12. podlaží.

Nachádzať by sa tu malo 50 bytov, z toho 18 dvojizbových, 21 trojizbových a 11 štvorizbových. Predvídať štandard je ešte predčasné, developer však pre návrh projektu oslovil kanceláriu PMArchitekti, vedenú skúseným a kvalitným architektom Petrom Moravčíkom. Tento autor už v Ružinove zrealizoval vydarené obytné súbory Rozadol alebo Seberíniho, preto sa vysoká kvalita predpokladá aj v tomto prípade.

YIM.BA má k dispozícii schematické vizualizácie, ktoré naznačujú vznik kubickej hmoty s predsadenými pravidelnými konštrukciami balkónov s integrovanou zeleňou a tieniacimi paravánmi. Od Mierovej bude bytovku dotvárať jednopodlažná hmota so službami a zelenou strechou. Od tejto ulice bude zároveň zabezpečený aj dopravný prístup, pričom 83 parkovacích miest vznikne v podzemí a 16 na teréne, pričom tieto miesta majú byť verejne prístupné. Návrh rieši aj parkovanie bicyklov na prvom podzemnom podlaží.

Hlavné mesto overilo súlad zámeru s Územným plánom a k návrhu zaslalo viacero pripomienok. Z urbanistického hľadiska žiada doplnenie stromovej aleje od Gagarinovej ulice, z hľadiska dopravného zas zvýšenie počtu parkovacích miest pre návštevy (zo 16 na 21 stojísk) alebo rozšírenie chodníka pri zastávke verejnej dopravy. Každopádne, udelenie záväzného stanoviska znamená, že projekt môže ísť do územného a stavebného konania.

Toto by mohlo trvať približne rok, výstavba by sa tak mohla naštartovať azda na začiatku roka 2022. Projekt Polyfunkčného objektu Mierová tak bude dokončený približne v roku 2024.

 

Projekt Mierová. Zdroj: Niveau Architekti

 

Nejde o jediný pripravovaný zámer v páse medzi Mierovou a Gagarinovou. Pozornosť nedávno upútala asanácia staršej administratívnej budovy, kde dlhodobo sídlil Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Podľa katastra pozemky vlastní developer RETEP Slovakia, ktorý už v Bratislave zrealizoval projekty Karlove alebo Pod Krásnou hôrkou, dokončuje Rezidenciu Lamini na Starých Gruntoch a v Devínskej Novej Vsi pripravuje zámer Pri Rybníku. Investičný zámer je naplánovaný aj na tomto pozemku, ktorý je v tejto chvíli pripravený na výstavbu.

Presné detaily budúceho zámeru ešte nie sú známe, podľa všetkého však RETEP Slovakia využije služby kancelárie Niveau Architekti, s ktorou spolupracuje už dlhodobo, a vybuduje tu dvojicu objektov, nižší osempodlažný a vyšší sedemnásťpodlažný. Oba by mali mať rezidenčnú funkciu, medzi budovami bude parkovo upravené nádvorie. Budovy hmotovo reagujú na okolitú zástavbu, jednak na dokončený obytný súbor Perla Ružinova, ako aj na staršiu prestavanú funkcionalistickú bytovku na Brodnej ulici.

Napriek tomu ide o radikálny nárast objemu výstavby, navyše v lokalite, ktorá je súčasťou ochranného pásma nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, konkrétne prievozského kostola, požiarnej zbrojnice a starej radnice, ktorá síce ešte nie je chránená ako NKP, jej sochárska výzdoba však áno. Danú podobu projektu tak hodnotím ako nevhodnú. Prostrediu by prospel nižší blok, pri ktorom by bola prijateľná aj vyššia hustota zástavby so zeleňou v podobe stromoradí po obvode objektu a v privátnom vnútrobloku.

Takáto forma nových budov by však pravdepodobne nebola v súlade s v súčasnosti platnými normami, predovšetkým o preslnení obytných jednotiek – tieto by tak museli byť definované ako apartmány a byť predávané lacnejšie. Z tohto dôvodu väčšina investorov uprednostňuje tvorbu takých objektov, ktorá sa snažia maximalizovať počet jednotiek, spĺňajúcich svetlotechnické normy, aj keď to je v rozpore s celkovou urbanistickou či architektonickou kvalitou projektu.

Príklad, k čomu to vedie, je viditeľný v priamom susedstve – polyfunkčný súbor Perla Ružinova, ktorý pozostáva z pätice bodových výškových objektov s bývaním, spojených dvojpodlažnou podnožou, kde sú umiestnené služby a kancelárie, by mohol byť pri využití tradičného tvaroslovia ideálnym developmentom. Namiesto súčasnej podoby by mohol byť radšej nižší – možno do výšky šiestich podlaží – a pozostávať zo série plných blokov s nádvoriami. Výsledkom by mohol byť omnoho mestotvornejší charakter projektu.

Nanešťastie však napriek proklamáciám o návrate k tradičnému urbanizmu a tvorbe kompaktného polyfunkčného mesta krátkych vzdialenosti aj v lokalitách bez staršej rastlej štruktúry k ničomu takému nedochádza. V Bratislave sa aj naďalej opakujú desaťročia opakované chyby a novou výstavbou sa miestami potvrdzujú aj do budúcnosti. Bohužiaľ, výsledkom nie je dopyt po zmene toho, ako funguje územné plánovanie, ale odpor voči investorom, ktorí sú nútení dodržiavať zastaralé pravidlá.

Riešenie problematickej podoby nových zámerov tak oveľa viac ako v individuálnom tlaku na developerov spočíva v zmene pravidiel, kedy sa z funkčného zónovania prejde na regulačné zastavovacie plány. Do tej doby sa budú navrhovať podobné projekty – ktoré môžu byť aj kvalitné, ako to bude pravdepodobne prípad Polyfunkčného objektu Mierová – kompaktný a vyvážený vzhľad lokality sa tým však posilní len málo. Ostáva na diskusiu, či je viac individuálna architektonická kvalita, alebo mestotvorná a urbanistická úroveň celého územia.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.