Martina Gregová 10.01.2024 20:40
Maximálne zužitkovanie náročného pozemku. V historickej metropole vznikla knižnica, ktorá spája mesto s parkom
Pri budovaní nových verejných stavieb je mimoriadne dôležité miesto, kde sú umiestnené. Paradoxne, práve náročné pozemky pritom môžu byť ideálnym miestom pre vznik zapamätateľného diela, ktoré ukáže kreativitu a nápaditosť architektov. Keď sa pridá citlivosť k prostrediu a trocha odvahy, výsledkom je výnimočná realizácia, obohacujúca lokalitu i celé mesto.
Autor: Roland Halbe
Nedávno otvorená verejná knižnica v španielskom meste Córdoba je situovaná v nezvyčajnom mestskom prostredí. Na jednej strane nová budova susedí s rozľahlým parkom Jardines de la Agricultura, na druhej zas nadväzuje na frekventovaný dopravný ťah. Svojim tvarom budova kopíruje kompozíciu priľahlého parku, vďaka čomu v plnej miere vypĺňa priestor medzi dvoma hlavnými pešími ťahmi, smerujúcimi od hlavnej dopravnej tepny krížom cez park. Architekti z kancelárie Paredes Pedrosa Arquitectos sa v návrhu rozhodli zachovať aj existujúce stromy, ktoré boli roky súčasťou záhrad.
Špecifická poloha objektu sa pretavila do riešenia jeho obvodového plášťa. Zadná fasáda, orientovaná smerom k parku, bola navrhnutá s rozsiahlym presklením. To umožňuje dostatočné presvetlenie vnútorných priestorov aj nerušený výhľad do bohatej zelene. Tým však kontinuita smerom k parku nekončí. V priamej nadväznosti na knižnicu vznikol dodatočný exteriérový priestor s pobytovými schodmi. Z vnútorných častí budovy tak môžu návštevníci vyjsť až do parku. Objekt teda nie je medzi jednotlivými mestskými priestormi prekážkou, ale práve naopak, ich spojnicou.
Smerom k rušnej ceste má následne knižnica pomerne uzavretú fasádu, a to na všetkých podlažiach. Výnimku tvorí len prízemie, ktorého presklenie pozýva okoloidúcich k návšteve inštitúcie a už pri pohľade z ulice odkrýva jej jedinečnú architektúru aj výhľad do parku. Fasáda pozostáva z niekoľkých modulárnych hliníkových dielcov, ktoré dovnútra čiastočne prepúšťajú svetlo, čiastočne ale vnútorné priestory knižnice chránia pred teplom aj nadmerným hlukom. Rôzne charaktery hlavných priečelí zároveň navádzajú návštevníkov k odpútaniu sa od ruchu mesta a k vnímaniu prírodných krás neďalekého parku.
Hlavný vstup do objektu sa nachádza na prízemí a je prístupný z pešej komunikácie, ktorá lemuje neďalekú dopravnú tepnu. Na tomto podlaží sa nachádza vstupná hala s recepciou, študovňa, prednášková sála aj oddychová miestnosť a menšie výstavné priestory. Smerom k parku je orientovaný detský kútik.
O podlažie nižšie, vďaka sklonu terénu, môžu návštevníci vyjsť do exteriérového priestoru. Ten plynulo nadväzuje na park, ktorý je súčasťou lokality už od 18. storočia. Okrem toho sa na tomto podlaží nachádzajú hlavné knižničné priestory, kde návštevníci môžu nájsť knihy, ktoré má knižnica aktuálne v ponuke. Smerom k parku sú následne situované študijné priestory. Knihy zaberajú aj prvé nadzemné podlažie, ktoré je dodatočne presvetlené veľkými strešnými svetlíkmi, osadenými v strede celej dispozície.
Vnútorné priestory sa vyznačujú svetlými farbami, doplnenými o drevené obklady a tmavú liatu podlahu. Exteriérový priestor, spájajúci knižnicu s parkom, je v plnom rozsahu obložený kameňom, ktorý je pre región typický - chino córdobés.
Okrem blízkosti rozľahlého zeleného areálu a výbornému využitiu sklonu terénu je poloha objektu špecifická ešte v ďalšom aspekte. Na mieste, kde dnes stojí budova knižnice, sa nachádza aj archeologické nálezisko. Pri návrhu objektu museli architekti tento fakt zohľadniť a existujúce nálezisko zakomponovať do vnútorných priestorov knižnice.
Náklady na výstavbu celého objektu aj priľahlých exteriérových častí sa vyšplhali na sumu takmer 18 miliónov eur. Do Córdoby však tento projekt priniesol jedinečnú verejnú inštitúciu. Lokalita, v ktorej sa budova knižnice nachádza, zohrala pri návrhu azda najdôležitejšiu rolu. Architekti totiž museli reagovať hneď na niekoľko podnetov - na existujúcu cestnú komunikáciu, neďaleký a často navštevovaný verejný park aj na archeologické nálezisko, ktoré nebolo možné v rámci pozemku premiestniť ani odstrániť.
Výsledná podoba objektu je tak skvelou ukážkou toho, ako môže v zdanlivo komplikovaných mestských priestoroch vzniknúť kvalitná architektúra, ktorá rešpektuje genia loci miesta. „Táto architektúra sa zrodila z miesta, rešpektuje ho a vytvára harmonickú koexistenciu rôznych mestských prostredí aj rôznych funkčných požiadaviek,” zhŕňajú architekti. Špecifické priestorové podmienky nevnímali ako prekážku, ale práve naopak, ako vodítka, ktoré im pri návrhu výrazným spôsobom pomohli.
(Archdaily, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
