Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 06.04.2021 09:40

Ktorá je najkrajšia výšková budova Bratislavy?

Bratislava je mesto výškových budov. Hoci ešte doteraz sa občas vyskytnú debaty o tom, či veže do slovenskej metropoly patria, faktom je, že vertikálnych dominánt sú tu desiatky a ďalšie desiatky ešte pribudnú. Ktorá z nich je však najlepšou či najpríťažlivejšou?

Article Big

Zdroj: J&T Real Estate

Túto otázku som sa spýtal komunity čitateľov YIM.BA na Facebooku, pričom hlasovať mohli za akúkoľvek výškovú budovu, ktorá už je dokončená, vo výstavbe, alebo sa ešte len pripravuje. Celkový zoznam je skutočne dlhý – medzi výškové budovy som zaradil 79 objektov, hoci v skutočnosti ich je ešte o čosi viac. Niektoré projekty alebo realizácie pozostávajú z dvoch či troch veží, pri ďalších je ich definícia ako výšková budova sporná. Na rozdiel od mrakodrapov, kde je jasne daná hranica 150 metrov, pri výškových budovách to tak nie je.

V každom prípade, Bratislavu možno označiť v podstate ako „stovežatú“. Výškové dominanty tu pribúdajú už od obdobia Prvej československej republiky. Obchodný a obytný dom Manderla, dokončený v roku 1936 s výškou 45 metrov, dnes už pôsobí vcelku úsmevne, v čase výstavby však išlo o mimoriadne vysoký objekt – aspoň na lokálne pomery. Veže pribúdali v Bratislave aj za socializmu, ako to dokazujú budovy hotela Kyjev na Kamennom námestí, Stavebná fakulta STU. Presscentrum (dnešné Tower 115) alebo centrála STV v Mlynskej doline.

Atrium

Porevolučná výstavba tak do veľkej miery nadväzuje na vývoj, ktorý bol naznačený už v minulosti. Hoci sa nepodarilo novú výškovú zástavbu včas zaregulovať, v čoho dôsledku sú výškové budovy nezriedka rozosiate po meste, ako také do Bratislavy už dlhodobo patria. Otázkou ešte ostáva kvalita budov, no široký rozptyl hlasov pre jednotlivé možnosti (aspoň jeden hlas získalo 45 budov, žiaden 34) ukazuje, že obľúbené budovy vznikali, vznikajú a aj vzniknú. Popri tom je témou aj zasadenie mohutných objektov do mestského prostredia s ohľadom na funkcie, verejný priestor či dopravu. To je však v zodpovednosti nielen investorov, ale aj mesta, ktoré tieto projekty posudzuje či schvaľuje.

Pozrime sa teda na výpis najobľúbenejších výškových budov v slovenskej metropole. Nejde o reprezentatívny prieskum, napriek tomu čo-to naznačuje o tom, ktoré veže patria v Bratislave k tým lepším.

 

10. Zwirn Offices

Kancelárska veža v rámci projektu Zwirn od developera YIT Slovakia patrí k nižším výškovým budovám – dokonca možno diskutovať o tom, či ide o výškovú budovu. Napriek tomu pôjde o dominantu Zwirnu a jeho vyvrcholením v rámci frekventovanej križovatky Košická – Mlynské nivy – Svätoplukova. Budova bude mať trinásť nadzemných podlaží a 54 metrov. Vzniknúť by mala v rámci tretej etapy výstavby Zwirnu, teoreticky by tak mohla začať rásť už v priebehu tohto roka.

Vysoký záujem vyvolala pravdepodobne jej príjemná architektúra. Od ostatných veží sa líši použitím tehlového obkladu, čím nadviaže na industriálnu minulosť bloku, kde Zwirn vzniká, aj na ostatné etapy projektu. Za architektúrou stojí kancelária Compass. Architektom sa podarilo výborne zareagovať na exponovanú nárožnú polohu, hmota objektu vytvorí prekryté priestranstvá a zároveň zvýšiť podlažnú plochu. Veža by zároveň mohla disponovať zeleňou pre zamestnancov na pobytovej terase.

Umiestnenie veže Zwirn Offices medzi najkrajšími výškovými budovami Bratislavy považujem za absolútne oprávnené.

 

Zdroj: YIT Slovakia

 

9. GutHaus

Projekt GutHaus je aktuálne vlajkovou loďou spoločnosti Corwin. Obytný súbor vzniká v blízkosti Račianskej ulice naproti internátu Mladá Garda. Developer projekt prebral od iného developera už s vydaným územným rozhodnutím, v záujme zvýšenia jeho kvality ho však zásadne prepracoval. Základná kompozícia dvojice veží prepojených relatívne vysokým pódiom sa nezmenila, rovnako ako výška, v dôsledku funkčných zmien však bolo možné upraviť podlažnosť. Veže majú 17 a 20 podlaží, celkovo tu vznikne 292 bytov a apartmánov a retail v parteri.

Banner Metropolis

Corwin venoval veľkú pozornosť architektúre, keď dal zámer prepracovať špičkovej rakúskej kancelárii AllesWirdGut. Najviditeľnejším prvkom projektu sa tak stali zalamované balkóny, doplnené o výrazné biele paravány. Na návrhu spolupracovali aj experti z kancelárie Transsolar alebo krajinní architekti z berlínskeho štúdia Manmadeland. Dobrú úroveň by tak mali mať aj verejné priestranstvá v bezprostrednom okolí developmentu.

Dokončenie GutHausu sa očakáva v druhej polovici tohto roka (v ideálnom prípade). Nepochybne ide o objemovú a architektonickú dominantu lokality, hoci dnes pôsobí pomerne osamelo. V budúcnosti, kedy by Corwin rád zdevelopoval aj neďaleký priemyselný areál Palma, však bude súčasťou živej a atraktívnej časti Bratislavy.

 

Zdroj: Corwin

 

8. Blumental Offices

Ďalší projekt od spoločnosti Corwin vznikol na mieste bývalej tabakovej továrne v centrálnej časti Bratislavy medzi Mýtnou a Radlinského ulicou. Developer už nedokázal starý industriálny areál zachrániť, na druhej strane ho však pretvoril na mimoriadne dobre úrovni: Blumental je príkladným mestotvorným developmentom, ktorý do tejto lokality priniesol vhodný mix funkcií s kvalitnou architektúrou a novým verejným priestorom Námestia Matej Korvína.

Samotný vežiak je možno trochu kontroverznou časťou Blumentalu, aj vďaka nemu však bolo možné zainvestovať do ostatných častí projektu. Budova má 12 nadzemných podlaží, týčiacich sa nad Radlinského ulicu. Ide o kancelársku budovu s celkovou výmerou 15,6-tisíc metrov štvorcových kancelárií, v parteri smerom do námestia sa nachádzajú služby. Najvyššie podlažie je od námestia ustúpené, vďaka čomu vzniká terasa s vynikajúcimi výhľadmi na staré aj nové centrum mesta.

Za návrhom Blumental Offices stojí známy architekt Branislav Kaliský s kanceláriou A1 Architecture. Výrazu budovy dominuje predsadená konštrukcia, obložená kamenným obkladom, doplnená o čierne alucobondové dosky umiestnené medzi jednotlivými podlažiami. Budova tak pôsobí solídnym a nadčasovým dojmom. V kontexte Bratislavy nejde o veľmi vysoký dom, v danej lokalite je však dominantou aj napriek tomu, že je prekrytý nedávnou realizáciou od iného developera priamo na Račianskom mýte.

 

Zdroj: Corwin

 

7. Nivy Tower

Na siedmom mieste sa umiestnila aktuálne najvyššia budova Bratislavy aj Slovenska, 125 metrov vysoká kancelárska veža Nivy Tower. Projekt od developera HB Reavis vznikol v rámci masívnej prestavby územia medzi Páričkovou a nábrežím Dunaja, teda v novom centre Bratislavy (v downtowne). Nivy Tower je súčasťou väčšej schémy Stanica Nivy, ktorá na dokončenie ešte čaká.

Zdiaľky je Nivy Tower charakteristická typickým kubickým tvarom, zblízka je však viditeľné mierne ustúpené juhozápadné nárožie, ktoré je pri pohľade od centra najviac exponované. Mierne ustúpené je aj najvyššie podlažie, vďaka čomu vznikla terasa, kde sa v budúcnosti uvažuje s umiestnením panoramatická reštaurácia. Zvyšok budovy slúži kanceláriám, ktoré sa tu rozkladajú na ploche 30-tisíc metrov štvorcových. K unikátom veže patria najrýchlejšie výťahy alebo príťažlivé vstupné lobby. Nivy Tower je v mnohých ohľadoch považovaná za technologickú špičku.

Autorom architektúry je kancelária Siebert + Talaš. Architekti a investor uprednostnili nadčasovosť výrazu pred extravagantnosťou. Podobný typ kancelárskej veže je univerzálnym modelom už dlhšie, v Bratislave našiel najlepšieho reprezentanta v podobe štíhlej Nivy Tower.

 

Fotografia z 9.12.2020

 

6. Centrála VÚB

Výšková budova VÚB na severnej strane križovatky Mlynské nivy a Karadžičova patrí k „starším“, no napriek tomu mimoriadne obľúbeným dielam. Najvýraznejšou časťou väčšieho komplexu je 25-podlažná valcová hmota veže elipsovitého prierezu, na ktorej úpätí je hlavný vstup. Architekti Ján Bahna, Ľubomír Závodný, Igor Palčo a Miloš Juráni do komplexu vložili aj viacero narážok na staršie a známe bratislavské bankové stavby. Veža sa vyznačuje aj typickou nočnou ilumináciou.

Veža potvrdzuje svoju kvalitu aj dnes, štvrťstoročie po dokončení, a prekonáva množstvo neskôr postavených budov. Ide o doklad kvality architektov, architektúry, ale aj odvahy investora. Ten tu sídli dodnes, hoci banka prešla zmenou majiteľov. Vysťahovať sa by však nemalo zmysel – VÚB predsa sídli v jednej z najlepších a najobľúbenejších bankových budov v meste, a zároveň v jednej z najlepších lokalít. Kedysi osamelú stavbu dnes obklopili veže bratislavského downtownu.

 

Zdroj: ASB.sk

 

5. Sky Park Offices

Aj ďalšia obľúbená výšková budova sa nachádza v downtowne a opäť ide o kancelársku budovu. Na rozdiel od VÚB, táto je však dokončená len niekoľko mesiacov. Sky Park Offices sú súčasťou schémy Sky Park, obrovského projektu od developera Penta Real Estate, ktorý tvorí srdce nového centra Bratislavy.

Developer získal pozemky bývalej Bratislavskej teplárenskej v roku 2008 a v roku 2010 vyhlásil architektonickú súťaž na nové riešenie územia. Presadila sa kancelária Zaha Hadid Architects – pracovisko vedené ikonickou architektkou Zahou Hadid, dosiaľ jedinou držiteľkou prestížnej Pritzkerovej ceny, ktorá realizovala projekt v Bratislave. Tá tu pôvodne plánovala výraznú a vyššiu vežu, developer však plány prehodnotil. Projekt zadal kancelárii Vietzke&Borstelmann, ktorú vedú odídenci z kancelárie Zahy Hadid.

Nešlo o chybu. Vplyv Zahy Hadid sa z novej veže nestratil a táto vynikajúco do Sky Parku ako takého zapadla. Sky Park Offices má 19 podlaží, 80 metrov a ponúka 31-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov. Vertikálna časť objektu v spojení s horizontálnou podnožou dotvára „bulvár“ v susedstve technickej pamiatky Jurkovičovej teplárne. Na vysokej úrovni sú aj interiéry spoločných priestorov. Táto časť projektu obohatila development tvarom, výškou aj architektúrou.

 

Fotografia z 9.12.2020

 

4. Národná banka Slovenska

Zámer výstavby budovy Národnej banky Slovenska patril k prvým stavebným akciám nezávislého Slovenska. Súťaž bola vypísaná v roku 1996 a zvíťazili v nej architekti Martin Kusý ml. a Pavol Paňák. Ich koncepcia bola založená na plnom zastavaní pozemku v centre mesta, v dotyku s tzv. Priečnou osou, pričom projekt vrcholil v podobe výškového objektu na nároží Mýtnej a Imricha Karvaša. Veža mala mať pôvodne štvorcový pôdorys, nakoniec však bolo toto nárožie zaoblené.

Budova má výšku 111 metrov a dlhšiu dobu bola najvyššou budovou Slovenska, kým ju nepredbehla Nivy Tower. Charakteristická je elegantnou dvojitou presklenou fasádou a celkovou materiálovou čistotou. Súčasťou projektu bolo aj veľké množstvo moderných a progresívnych technológií, ktoré nemali v danom období na Slovensku obdobu. NBS si zachováva dôstojnosť, zodpovedajúcu danej inštitúcii, zároveň však ideálne reagovala na aktuálne tendencie v európskej architektúre. Obrovská popularita je aj po dvoch desaťročiach len logickým dôsledkom schopností jej tvorcov.

V kombinácii s okolitými realizáciami (Poštový palác, kampus STU, Slovenský rozhlas) je NBS jadrom areálu s pozoruhodnou koncentráciou modernistickej a neskoromodernisticej architektúry.

 

Zdroj: Wikipedia / Thomas Ledl

 

3. Twin City Tower

Kancelárska veža od developera HB Reavis patrí do rámca štvrte Nové Nivy, spoločne so zmieňovanou Nivy Tower, Stanicou Nivy a ďalšími projektami. Projekt vznikol na exponovanom nároží Karadžičovej a Mlynských nív a naproti centrále VÚB. Treba povedať, že jej je mimoriadne dôstojným partnerom.

Developer postavil Twin City Tower ako záverečnú etapu projektu Twin City, ktorý patrí k urbanisticky najlepším kancelárskym kampusom z nedávneho obdobia. Podnož projektu tak tvarovo aj materiálovo nadväzuje na nižšie budovy v okolí. Veža je však šikmo natočená voči križovatke, výrazná je zaoblenými nárožiami a fasády majú charakteristické riešenie, ktoré majú pripomínať medený kábel – ide o odkaz na výrobu v zaniknutom areáli Kablo, ktorý sa tu nachádzal. Budova má 24 podlaží a výšku 89 metrov, umiestnených tu je 34,5-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov.

Architektúru spracovali kancelárie Siebert + Talaš, CEPM a John Robertson Architects z Veľkej Británie. Nepostrádateľnou súčasťou architektúry veže je nočná iluminácia, ktorá sa využíva na umelecké projekty.

 

Fotografia z 30.10.2018

 

2. Eurovea Tower

Prvý slovenský a bratislavský mrakodrap si vyslúžil druhé miesto v rebríčku obľúbených bratislavských veží. Budova je už vo výstavbe a postupne začínajú rásť prvé nadzemné podlažia. Onedlho sa stane jednou z najvýraznejších častí bratislavskej panorámy.

Eurovea Tower vzniká ako jadro pokračovania nábrežného multifunkčného komplexu Eurovea, developovaného spoločnosťou J&T Real Estate. Investor pôvodne zorganizoval medzinárodnú architektonickú súťaž, obsadenú zvučnými menami, neskôr sa však rozhodol projekt zadať priamo kancelárii GFI, s ktorou dlhodobo spolupracuje. Slovenskí architekti navrhli konkávnu trojbokú vežu so 46 podlažiami a výškou 160 metrov po atiku, resp. 168 metrov po architektonický vrchol. Od väčšiny veží v tomto zozname sa odlišuje tým, že ide o rezidenčnú budovu, naplánovaných tu je 389 bytov a apartmánov, vrátane 30 exkluzívnych rezidencií na najvyšších podlažiach.

Je vysoko pravdepodobné, že vďaka výške, ktorá je na Bratislavu mimoriadna, bude Eurovea Tower skutočne elegantná. Budova bude celá presklená, čo jej dodá moderný charakter. S ohľadom na výšku tu budú využité na Slovensku ešte nepoužité technológie a špecifický bude aj proces výstavby. Výsledkom bude veža, ktorá z ktorej sa stane jedna z najvýraznejších dominánt Bratislavy.

 

Zdroj: J&T Real Estate

 

Čestné uznanie

Pred samotným prvým miestom by som ešte rád pripomenul budovu, ktorá má vysokú popularitu a sama by bola 10. najobľúbenejšou vežou – keďže však ide o pomerne nízky dom a zároveň špecifický, rozhodol som sa ho spomenúť na tomto mieste. Ide o už zmieňovaný Obchodný a obytný dom Manderla.

Investorom tohto prvého bratislavského „mrakodrapu“ bol bratislavský mäsiar a podnikateľ Rudolf Manderla, ktorý v medzivojnovom období navštívil Chicago. Mesto so svojimi mrakodrapmi (ide o ich rodisko) ho fascinovalo a rozhodol sa niečo zo Chicaga preniesť aj do Bratislavy. Vybral si pre to do Námestia SNP vysunutý pozemok v susedstve s Mestskou tržnicou. Dovtedy sa tu nachádzala nízka zástavba, Námestie SNP – vtedajšie Námestie republiky – však prechádzalo veľkou prestavbou, kedy tu vznikalo spoločenské centrum mesta. Manderla mu dal svojim projektom dominantu.

Dom, nazývaný Manderlák, navrhli architekti Christian Ludwig, Emerich Spitzer a Augustín Danielis. Budova má zdržanlivý, puristický výraz, z čelnej strany narušený len mohutnými opornými stĺpmi. Manderlák mal na svoju dobu mimoriadnych 12 podlaží. Na prvom vzniklo moderné mäsiarstvo, na druhom podlaží legendárna kaviareň Grand. Zvyšné podlažia boli určené pre nadštandardné bývanie. Veža bola najvyššou budovou Bratislavy až do výstavby Stavebnej fakulty STU o tri desaťročia neskôr.

Príbeh Manderláku nie je nepodobný mnohým súčasným realizáciám. Pre tradicionalistov išlo o neprijateľný zásah do panorámy Bratislavy, za Slovenského štátu dom nazývali „Poopičená Amerika“. Progresivisti sa naopak nadchýnali jeho odvahou, výškou a architektúrou. Dodnes ostáva symbolom ambicióznosti medzivojnovej Bratislavy, ktorá sa prvýkrát stala metropolou a chcela to aj dokázať.

 

Zdroj: Archív YIM.BA

 

1. Sky Park Tower

Jednoznačným víťazom v ankete sa stala plánovaná dominanta projektu Sky Park, kancelárska veža Sky Park Tower, ktorá má vzniknúť v priestore na rohu Čulenovej a Landererovej ulice. Developer Penta Real Estate sľuboval, že jeho výstavbu spustí už na začiatku roka 2020. Presne v tom čase však udrela pandémia koronavírusu COVID-19, čo viedlo k odkladu termínu. Dnes sa predpokladá, že by to mohlo byť na začiatku roka 2022.

Veža má mať 29 podlaží a výšku 119,45 metrov. Na druhom až 27. podlaží budú umiestnené kancelárie, na 28. podlaží bude občianska vybavenosť – pravdepodobne tak vznikne ďalšia panoramatická reštaurácia s výhľadom na Bratislavu. Retail bude umiestnený aj na prízemí. Nachádzať by sa tu mohlo 34,5-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov. Ide o pomerne dosť a naplniť ich nie je jednoduché, sídliť tu však mala celá skupina Penta so svojim spriaznenými firmami.

Dôvod, prečo sa Sky Park Tower dostalo na čelo rebríčka, je nepochybne fakt, že sa najviac ponáša na pôvodný dizajn od Zaha Hadid Architects. Ostatné časti Sky Parku totiž prešli výraznou racionalizáciou, no pri najvyššej veži sa od súťažného návrhu na prvý pohľad zmenila len výška alebo natočenie budovy. Architektúra má byť „trojrozmerná“ - budova má obsahovať vonkajšiu nosnú konštrukciu, teda exoskeleton, tvorený stĺpmi a trámami. Vďaka jasnej bielej farbe majú veži dodať monumentálnosť a budú v kontraste so zvyšnými dvoma vrstvami fasády, tvorenými sklenenými fasádnymi panelmi a vonkajším ľahkým skleneným tienením.

Penta Real Estate má v rukách návrh možno najlepšej kancelárskej budovy v Bratislave, ktorá bude zároveň aj najpríťažlivejšia a najobľúbenejšia. Eurovea Tower síce bude lídrom vo výške, Sky Park Tower však v architektúre. Nepostavenie alebo zmena výzoru veže by bola nepochybne ranou nielen pre priaznivcov projektu, ale aj pre celé mesto.

 

Zdroj: Penta Real Estate / Pictown

 

Slovenská metropola môže čoskoro získať ďalšie výškové budovy, a to nielen v tradične vnímanom downtowne, ale aj v priestore Nového Lida, v Petržalka City, v areáli Matadorky, v štvrti Mlynské Nivy, v okolí Bajkalskej a možno aj v Novom Meste neďaleko Kuchajdy. Hlavné mesto pripravuje výškovú reguláciu, v rámci ktorej by chcelo zadefinovať plochy, kde sú výškové budovy vhodné. Žiadne detaily v tejto chvíli nie sú známe. Materiál k výškovému zónovaniu však už bol predmetom prerokovania v územnoplánovacej komisii pri Mestskom zastupiteľstve a zanesenie regulácie do Územného plánu chce súčasné vedenie Hlavného mesta stihnúť ešte pred voľbami v roku 2022.

Ďalšou novinkou má byť vznik komisie, ktorá bude posudzovať veľké investičné zámery. Výškové budovy takými projektami nepochybne budú, keďže už v súčasnosti sa nezriedka vyžaduje posudok troch nezávislých architektov k projektom, ktoré presahujú výšku sto metrov. Takýmto spôsobom chce Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy prispieť k zvýšeniu kvality investičných zámerov a zlepšiť ich zasadenie do mesta.

Aký to bude mať reálny vplyv na podobu panorámy a jednotlivých veží, bude možné vyhodnotiť až o niekoľko rokov, možno o desaťročie. Bratislava dovtedy posilní svoj charakter mesta výškových budov. Napriek mnohým chybám, v metropole vzniklo mnoho stavieb, ktoré majú vysokú kvalitu a sú oprávnene pýchou aj symbolom „krásavice“ na Dunaji.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Bratislava je definitívne mestom veží. Ako ďalej?

02.07.2019 14:27:00 Adrian Gubčo

S aktuálnou výstavbou, kedy je naraz v novom centre Bratislavy v realizácii päť budov s výškou nad sto metrov a ďalších minimálne sedem by ich malo ešte pribudnúť, možno s konečnou platnosťou povedať, že metropola Slovenska je mesto výškových budov. Témou však aj naďalej ostáva kvalita jej panorámy a súvisiaci rozvoj ďalších častí mesta.

Čítať viac

Aká bude panoráma Bratislavy v roku 2030

13.08.2020 11:20:00 Adrian Gubčo

Rok 2020 bude patriť k tým, počas ktorých sa najviac zmenila tradičná panoráma Bratislavy. Finálnu podobu nadobudla trojica veží Sky Parku, postupne sa zapĺňa Nivy Tower, plnú výšku dosiahne Klingerka a spustila sa výstavba Eurovea Tower. V príprave je však oveľa viac výškových budov. Ktoré veže by, na základe dnes známych informácií, mohli tvoriť panorámu metropoly približne o desať rokov?

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Eurovea Tower začína pridávať podlažia - jedno pribudne každých 11 dní.

Eurovea Tower starts adding floors. New floor will be built every 11 days.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #development #realestate #eurovea #euroveacity #euroveaTower #riverfront #downtown #skyscraper #skyline #architecture #contemporaryarchitecture #building #urbandevelopment #urbanism #upscaleliving

@jtre_sk @euroveacity
Výstavba prvej etapy Vydrice je konečne povolená.

Construction of the first stage of Vydrica development is finally approved.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #vydrica #oldbratislava #staremesto #lucron #architecture #contemporaryarchitecture

@vydrica.ba @compassarchitekti @sieberttalas
Z paneláku nový projekt... Aj taký je súčasný bratislavský development.

From commieblock to new development. Another face of contemporary Bratislava.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #ruzinov #Ružinov #architecture #modernarchitecture #reconstruction
Bratislava získava nové námestie: pri Pradiarni 1900 pribudlo 33 platanov.

Bratislava is getting a new square: 33 plane trees were planted next to Pradiareň 1900.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #development #realestate #zwirn #publicspace #urbanism #city #verejnypriestor #pradiaren1900 #square #architecture #contemporaryarchitecture #industrialarchitecture

@yitslovakia @compassarchitekti
BSK schválil projekt nového športového areálu v Petržalke. Bude tu športová škola, hokejová akadémia, multifunkčné haly aj atletický štadión.

Bratislava County Government approved the project of new sporting zone in Petržalka. It will contain sport academy, ice-hockey academy, sport venues or athletic stadium.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #sport #athletics #icehockey #hokej #atletika #volleyball #swimming #education #publicspace #petrzalka #petržalka

@bratislavsky_kraj
V Pruger-Wallnerovej záhrade pri Horskom parku pribudne nové komunitné centrum.

New community center in Pruger-Wallner garden next to Horský park (Mountain park) will be built soon.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #park #garden #publicspace #community #communitycenter #zahrada #city #urbanism #architecture
Pozrieť viac

YouTube