Martina Gregová 05.02.2025 12:00
Dômyselná hra s historickým priestorom. Ocenený interiér v centre Bratislavy spája dva byty do unikátneho bývania
Známemu architektovi sa podarilo premeniť zaujímavé zadanie – spojenie dvoch bytových jednotiek do jedného celku – na priestorovo kreatívne riešenie. Citlivé zachovanie autentických prvkov zas dodalo bytu na Laurinskej ulici jedinečnú atmosféru. Výsledkom je interiér, ktorý získal jedno z najprestížnejších architektonických ocenení na Slovensku.
Autor: Paťo Safko
Prepojenie dvoch samostatných bytov do jedného celku patrí medzi zaujímavé, no zároveň náročné architektonické zadania. Táto transformácia ponúka množstvo výhod – predovšetkým väčšiu podlažnú plochu a flexibilitu pri návrhu dispozície. Umožňuje vytvoriť vzdušnejší, funkčnejší interiér, ktorý lepšie reflektuje potreby obyvateľov. Architekt má možnosť efektívne pracovať so svetlom, priechodnosťou a zónovaním priestoru, čím môže vzniknúť harmonické a praktické bývanie.
Na druhej strane takéto projekty prinášajú aj technické a konštrukčné výzvy. Statické limity stavby, umiestnenie nosných stien, rozvodov či vertikálnych inštalácií môžu výrazne ovplyvniť návrh. Dôležitú úlohu zohráva aj administratíva – získanie povolení a súlad s predpismi. Architekt preto musí hľadať kreatívne riešenia, ktoré spoja estetiku, funkčnosť a technické možnosti do jedného uceleného priestoru.
S rovnakým zadaním sa musel popasovať aj architekt Martin Skoček v rámci projektu, ktorý dostal názov Byt L10. Dvojica riešených bytov sa nachádza v jednej z obytných budov na Laurinskej ulici v Bratislave. Po rekonštrukcii slúžia obe jednotky potrebám štvorčlennej rodiny. „Zo synergie medzi jasnou koncepciou návrhu bratislavského architekta Martina Skočeka a investorskou veľkorysosťou mladej rodiny s dvoma deťmi vzišlo sympatické dielo,“ popísal projekt Michal Lalinský.
V pôvodnom dispozičnom riešení jeden z bytov pozostával zo vstupnej haly, priestrannej dennej miestnosti, dvoch izieb, samostatnej kúpeľne a toalety. Druhá bytová jednotka sa delila na päť samostatných izieb a hygienické zázemie s oddelenou toaletou.
Spojením dvoch bytov do jedného celku sa podarilo vytvoriť priestranný obytný priestor s dvoma samostatnými izbami, čiastočne oddelenou hlavnou spálňou, dvoma kúpeľňami, jedným samostatným WC, šatníkom, čiastočne oddelenou pracovňou, priestrannou vstupnou halou a v neposlednom rade aj dostatočne presvetlenou dennou miestnosťou.
„Ich scelením, premysleným abstrahovaním od archaických typologických zvyškov (napríklad izbíc pre služobníctvo) a najmä dekonštrukciou nezmyselne zoradených, vekmi deformovaných pôdorysov si vyčistil dispozičné pole pre nové usporiadanie príbytku. Sleduje v ňom osvedčenú logiku radenia miestností aj aktuálne stratégie obytného žánru,“ približuje Lalinský.
Výzvou celého projektu však nebola len úprava dispozície a spájanie dvoch jednotiek do jednej. Architekt chcel v projekte zachovať aj niečo z pôvodnej materiálovej palety a návrhom vo výsledku reflektovať dobu vzniku daného interiéru. To všetko pri naplnení funkčných potrieb nových majiteľov.
V rámci rekonštrukcie preto Martin Skoček pristúpil k odhaleniu pôvodného rebierkovaného betónového stropu aj dreveného trámového stropu. Reštaurovaním prešla tiež drevená podlaha a niekoľko pôvodných dverí a zárubní. Dobu vzniku celého objektu pripomína tiež niekoľko vybraných solitérov, ako sú jedálenské stoličky či honosný drevený stôl.
Práve jedálenské sedenie sa stalo dominantou celej dennej miestnosti. Doplnené bolo o výrazný koberec a závesné svietidlo. Kuchynská časť následne pozostáva z vysokých modulov odsadených od podlahy aj od stropu a nerezového barového ostrova s výrazným líniovým digestorom. Zvyšok miestnosti bol vyhradený pre obývaciu časť.
Z novotvarov zaujme tiež centrálne situovaná úložná skriňa vo vstupnej hale, v rámci ktorej boli klasické dvierka nahradené veľkoplošnými zrkadlami. „V éterickom výraze tak skriňa doslova mizne z dohľadu,“ hodnotí realizáciu Lalinský. Kubus zároveň opticky zakrýva vstup do kúpeľne, ktorá sa nachádza oproti vstupným dverám.
Za nekonvenčné možno považovať tiež riešenie nočnej zóny, v rámci ktorej sú od seba jednotlivé miestnosti oddelené len pomocou posuvných dverí. V tejto časti bytu nechýba okrem viacerých decentných solitérov ani dostatok úložných priestorov či pracovná zóna.
Z materiálov architekt v celom interiéri kombinuje rôzne druhy dreva, biele omietky, šedé solitéry a niekoľko farebne aj vzorovo špecifických prvkov. Dominantou je tiež odhalený betónový strop. V kúpeľniach boli neutrálne prvky doplnené o výraznú terazzo dlažbu.
Byt L10 sa v roku 2015 stal laureátom ceny CE ZA AR v kategórii Interiér. „Princíp odhaľovania tektoniky stavby, zachovávanie remeselných hodnôt a minimalistické vkladanie rovnako remeselne zvládnutých funkčných solitérov je cestou, ako vstupovať do rekonštrukcií v historickom kontexte,“ opísal pre časopis ARCH Michal Lalinský.
Autor projektu pri jeho predstavovaní v rámci prestížneho ocenenia zároveň dodal, že aj napriek na prvý pohľad jednoduchému dizajnu sa za projektom skrýva množstvo premyslených výtvarných a funkčných detailov.
(Archiweb.cz, CE ZA AR, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
