Adrian Gubčo 28.10.2022 11:33

Ján Krnáč z Cresco Real Estate: Dúfam, že politici začnú rozmýšľať probiznisovejšie

Cresco Real Estate je najväčším rezidenčným developerom na Slovensku. Vďačí za to v podstate jedinému projektu – Slnečniciam, masívnej obytnej štvrti na južnom okraji Petržalky. Plány však má rozsiahlejšie. Firma pripravuje nadštandardné nábrežné byty, výškové budovy a expanduje aj do zahraničia. O aktuálnych projektoch a situácii na trhu sme sa rozprávali s Jánom Krnáčom, výkonným riaditeľom v Cresco Real Estate.

Ján Krnáč a pokračovanie River Parku. Zdroj: Cresco Real Estate

Developerská spoločnosť Cresco Real Estate vznikla už v roku 1992 a spočiatku realizovala najmä rezidenčné projekty v kopcovitých častiach Bratislavy, ale aj súbor rodinných domov v Rusovciach. Známym sa stal na konci prvej dekády tohto storočia, keď dokončil obrovský projekt III Veže v Novom Meste. Odvtedy začal s rozvojom Slnečníc, ale priebežne pridával aj ďalšie menšie projekty exkluzívnejšieho charakteru.

Už od roku 2002 je s firmou zviazaný aj Ján Krnáč, ktorý sa tak spolupodieľal na posune od lokálneho developera po jedného z najvýznamnejších hráčov na našom trhu. Dnes sa Cresco Real Estate rozhliada po príležitostiach v zahraničí, predovšetkým v Prahe. Slovenská metropola však ostáva aj naďalej miestom, kde sa realizuje jadro aktivít firmy.

V rozhovore Ján Krnáč priblížil, okrem iného:

• Aká je aktuálna situácia na trhu s nehnuteľnosťami

• Aké ďalšie etapy ešte pribudnú v Slnečniciach

• Prečo sa stále nestavia pokračovanie River Parku

• Čo by mohlo oživiť nábrežie

• Aké sú lekcie z Prahy

 

Posledné obdobie je charakteristické vysokou dynamikou – najprv pandémia, potom vojna. Ako sa darí Cresco Real Estate zvládať túto situáciu?

Doba je, samozrejme, turbulentná. V podstate sme sa nestihli ešte celkom spamätať z pandémie covidu a zrazu prišla ďalšia turbulencia na trhu, a tou je vojna, ktorá významne poznačí všetky odvetvia, aj developerov. A to najmä z pohľadu nestability cien na stavebnom trhu, s ktorou sme sa potýkali už počas pandémie.

Keď bol napríklad výpadok nejakej komodity kvôli zastavenej výrobe, stavebné náklady rástli. Od leta minulého roku začali dramaticky stúpať ceny energií a stúpajú aj naďalej. To sa prejavilo aj na stavebnom trhu, kde niektoré položky narástli významnejšie ako druhé. Takisto však nepredpokladáme, že by táto situácia trvala donekonečna. Tak ako na začiatku pandémie, keď všetci zažili nejaký šok, aj teraz to považujem za také trošku šokové, že ceny rastú. Ale verím, že sa to časom zastabilizuje a dostane do „nového normálu“, ak sa to tak dá nazvať. Dúfam, že vojna skončí a že sa to nejako utrasie.

Takže keď vyhodnotím náš biznis, čo sa týka dopytu a ponuky, tak tam sa v zásade na slovenskom trhu veľa nezmenilo a stále evidujeme, že špeciálne v Bratislave je bývania nedostatok. Úrokové miery pri dlhodobejšej fixácii narástli, pri nižších fixoch je to zatiaľ mierne. Stále to vnímame tak, že hypotéky sú relatívne dostupné. Tento balans sa snažíme nejako využiť a stavať, čo sa stavať dá.

 

Vidíte už, že by sa blížila napríklad stabilizácia cien stavebných materiálov? Pokiaľ viem, na burzách sa trochu hovorilo, že už sa to bude dávať do poriadku.

Závisí to od položky k položke. Napríklad sklo vyletelo nahor kvôli plynu, hliník sa už trošku stabilizoval, takže hliníkové okná alebo profily sa už dostávajú do nejakej stabilizačnej fázy. Železo začína byť dostupnejšie, no stále je to o niekoľko desiatok percent drahšie, ako to bolo pred začiatkom vojny. Nemyslím si, že sa dá tak všeobecne povedať, že sa ceny stabilizujú – to bude podľa mňa možné až niekedy počas jesene.

 

Mení sa nejako správanie klientov s ohľadom na situáciu?

Čiastočne. Možno sa niektorí ponáhľajú s kúpou práve kvôli ohláseným vyšším úrokom, prípadne sa pozerajú na okolité štáty, kde úrokové sadzby vystrelili, ale kvôli monetárnej politike lokálnych mien. Napríklad v Česku sú hypotéky už na úrovni vyše 6 percent. Myslím si, že ľudia, ktorí si potrebujú vyriešiť otázku bývania na Slovensku si radšej hypotéku zoberú teraz, ako keby mali čakať do budúcna, kedy úroky porastú možno viac. Na druhej strane, žijeme v neistej dobe, ceny energií zaťažujú rodinné rozpočty a teda niektorí klienti kúpu radšej odložia.

 

Má na trh nejaký vplyv prílev utečencov z Ukrajiny?

My vôbec nevnímame, že by títo ľudia začali nakupovať nehnuteľnosti. Čomu to však určite aspoň krátkodobo pomôže, je segment nájomného bývania. Veľa voľných bytov určených na prenájom sa obsadilo a môže to mierne zvýšiť nájomné, ktoré posledné roky skôr stagnovalo a nekopírovalo nárast cien. Na celkové hodnotenie vplyvu na trh je priskoro.

 

Slnečnice. Zdroj: Cresco Real Estate

 

Vaším najznámejším produktom sú Slnečnice, kde staviate najväčší objem bytov. Skúsme to nejako zhodnotiť: čo je už postavené a koľko bytov už vzniklo?

Máme za sebou približne 3-tisíc bytov, ktoré sú dnes už obývané a naplno zabehnuté. Vo výstavbe máme aktuálne asi do tisíc bytov, ktoré sú pred dokončením a nie sú skolaudované. Je to zóna POP – 379 bytov, UniQ – 382 bytov a potom, samozrejme, chystaný projekt Slnečnice Nad Mestom, ktorý ešte čaká na právoplatné stavebné povolenie, kde prvá fáza bude mať 567 bytov. Začali sme už s úvodnou fázou predaja, kde predbežný záujem pretavujeme do rezervačných zmlúv a v momente, keď budeme mať právoplatné stavebné povolenie, tak ich budeme pretavovať do budúcich zmlúv. Verím tomu, že ešte tento rok začneme stavať.

 

Aké časti ešte pribudnú a kedy približne?

Paralelne so zónami Nad Mestom, UniQ a Pop riešime už niekoľko rokov dva veľké celky. Prvý je označený ako T4-T10 od architekta Perovića (Bevk Perović Arhitekti). Ide o ďalšie prirodzené pokračovanie Pop-u okolo električky. V neposlednom rade je to väčšia zóna na opačnej strane električky – prirodzené pokračovanie zóny Mesto od architekta Moravčíka. Tieto dva celky stále čakajú na záväzné stanovisko magistrátu, bohužiaľ, už neuveriteľný štvrtý rok. Je to smutná vizitka fungovania oddelenia magistrátu. Najmä v kontexte chýbajúcich bytov v Bratislave ale verím tomu, že sa blížime do finále a že sa nám tieto „záväzká“ podarí v krátkom čase získať. Potom nás čaká proces územného rozhodnutia a stavebného povolenia, takže nebudem strieľať, ale máme ambíciu tento projekt čo najrýchlejšie rozbehnúť, aby sa mohla aj táto zóna čo najrýchlejšie rozvíjať. Podľa pôvodných plánov mala byť táto zóna už vo výstavbe a mala tak prirodzene nadviazať na dokončenie električky a zóny POP.

Okrem toho sme v zóne Viladomy v časti C3 dokončili multifunkčný objekt, pri ktorom sme sa s mestskou časťou dohodli, že si ho prevezme na materskú škôlku, kde aktuálne prebieha fitout. No a paralelne rokujeme s mestskou časťou aj o vybudovaní školy.

 

K tomu sa ešte dostaneme, ale nespomenuli ste ešte dve časti, ktoré sú na doteraz prezentovaných vizualizáciách zobrazené tieňom. Prvou z nich Kopec – o tom sa nehovorí vôbec...

To máte pravdu – tam je situácia taká, že máme právoplatné stavebné povolenie na prvú etapu. Dobre, že to pripomínate. Je to ďalšia časť prirodzeného pokračovania zóny Viladomy, kde sme dokončili a celú zónu zo severu uzavreli projektom UniQ. Budeme ďalej pokračovať smerom od juhu takými „doskovými domami“. Napriek tomu, že tam máme právoplatné stavebné povolenie, treba ešte vyriešiť stanovisko okresného úradu, nakoľko počas výstavby diaľnice sme boli nútení tento projekt na nejaký čas zastaviť. To zastavenie je veľmi jednoduché, ale obnovenie trvá potom trošku dlhšie. To stavebné povolenie je síce právoplatné, ale nie je vykonateľné, kým nemáme vyriešenú prvú vec. Verím, že začiatkom budúceho roka sa rozbehne aj táto zóna.

A kedy bude ten kopec odstránený?

My sme ho postupne aj začali odstraňovať, len sme boli zastavení, pretože okresný úrad nás vyzval, aby sme vydokladovali nejaké dodatočné veci. To sa všetko stalo a dnes je upravený projekt sanácie podaný na okresný úrad a čakáme, kedy nám dá zelenú a budeme môcť pokračovať v odstraňovaní kopca a paralelne v príprave projektu C0 na výstavbu.

 

Ďalšia časť, o ktorej sa zatiaľ veľmi nehovorí, je západný okraj Slnečníc, kde sa chvíľu uvažovalo o nejakom stop-shope alebo supermarkete. Teraz sú tam objekty, ktoré pripomínajú nejaký office park. Aká je momentálne vízia tohto územia?

Retailové časti, ktoré tam boli naplánované ešte z čias nášho „predchodcu“ – spoločnosti Avestus Real Estate, ktorá mala svoju víziu v lokalite - boli zastavené a teraz hľadáme rozumnejšie využitie územia, nakoľko sme retailpark postavili pri kruhovom objazde, kde podľa nás má väčší zmysel. V rámci Územného plánu je tam plánovaná občianska vybavenosť a asi by sme radi tento koncept nejakým spôsobom upravili tak, aby bola táto zóna viac využiteľná na bývanie s pridruženou občianskou vybavenosťou, ktorá je nevyhnutná na to, aby Južné Mesto malo v sebe aj tieto funkcie pokryté.

Je to v podstate podobný problém, ako má celé mesto Bratislava, kde je v Územnom pláne strašne veľa červenej farby, strašne veľa plôch občianskej vybavenosti. Keď ich ale reálne spočítate a chcete ju umiestniť v týchto zónach, tak vlastne nemáte pre koho. Niečo podobné nastáva aj tu, kde sme si v rámci Južného Mesta podľa generelov a reálnej potreby, ktorá tu je, spočítali, koľko m² občianskej vybavenosti bude potrebnej, keď sa všetko dobuduje. Chceli by sme v tejto lokalite nájsť nejaký balans medzi občianskou vybavenosťou a bývaním. Preto sme tie aktivity zastavili. Máme ešte veľa aktivít na roky v spomínaných plánovaných projektoch.

 

„Je to v podstate podobný problém, ako má celé mesto Bratislava, kde je v Územnom pláne strašne veľa červenej farby, strašne veľa plôch občianskej vybavenosti. Keď ich ale reálne spočítate a chcete ju umiestniť v týchto zónach, tak vlastne nemáte pre koho."

 

Neuvažujete o tom, že by ste požiadali o zmenu Územného plánu s tým, že by ste pristúpili na stratégiu mesta a nejaké byty odkázali mestu, aby v nich zriadilo nájomné bývanie?

Áno.

 

V súčasnosti je okolo tritisíc bytov postavených. Koľko ešte bytov zhruba vznikne v Slnečniciach?

Zhruba 3-tisíc je obývaných, ďalších asi tisíc bytov máme aktuálne vo výstavbe a budú dokončené tento alebo budúci rok. Ak dobre počítam, ešte nás čaká okolo 5-tisíc bytov v rozpracovaných častiach a ten zvyšok bude závisieť od vývoja v danej lokalite.

 

Keď tak odhadujem priemernú obložnosť bytu, teda dva a pol ľudí na byt...

Možno je to trochu odvážne. Drvivá časť bytov, ktoré staviame, sú dvojizbové, s presahom do 1-, 1,5-izbových, to je „gro“ produktu a tých 3- až 4-izbových máme menej, takže priemerná obložnosť je číslo 2.

 

V každom prípade je to ale okolo 20-tisíc obyvateľov Slnečníc. A to už je na slovenské pomery možno stredne veľké mesto – čo si už vyžaduje určitý rozsah občianskej vybavenosti. Máte tam Slnečnice Market, pripravenú školu...

Čo sa týka občianskej vybavenosti, my sa na to pozeráme ako na časť Petržalky, najväčšej mestskej časti, ktorá má približne 150-tisíc obyvateľov, čiže tých 20-tisíc obyvateľov a v horizonte 15 až 20 rokov určite omladí celú Petržalku. To si povedzme otvorene, že predávame tie byty hlavne mladým ľuďom, mladým rodinám. Tým pádom sa budú využívať existujúce kapacity, ktoré v Petržalke sú.

Vedieme dlhé diskusie aj s mestskou časťou, sám starosta už aktuálne priznáva, že populácia v Petržalke starne a má nejaký vývoj. Petržalka možno bude mať väčší problém s domovmi dôchodcov ako s materskými a základnými školami. Dnes už do petržalských škôl chodia aj deti z Jaroviec a Rusoviec. Preto, keď sme aj rokovali o materskej škole, tak sme sa aj s mestskou časťou na to pozerali tak, že aká bude reálna potreba v rámci Slnečníc, aby to bol dlhodobo udržateľný a uživiteľný produkt. Aby sa nestalo, že teraz potrebujeme umiestniť všetky malé deti, ale čo budeme robiť s tou budovou o 10 rokov?

Takisto sa pozeráme aj na základnú školu, kde sa nám podarilo po nejakom čase získať lokalitný program a teraz hľadáme cestu, ako ho do časti toho projektu nejako umiestniť, keďže už má územné rozhodnutie. Budeme hľadať nejakú cestu, ako z toho urobiť verejnú školu, ak záujem zo strany mestskej časti stále bude a bude relevantný. Navyše bola ohlásená výzva na možnosť financovania práve takéhoto projektu z Plánu obnovy. Náš projekt je jeden z mála, ak nie jediný v Bratislave, pripravený na výstavbu nového školského zariadenia.

 

Vrátane materskej školy?

Áno. Zatiaľ sa uvažuje aj o tom, že by v rámci toho areálu boli nejaké triedy aj pre materskú školu.

 

Električka bude vstupovať do Slnečníc, podoba bezprostredného okolia trate však ešte nie je vyjasnená. Zdroj: Cresco Real Estate / Pictown

 

Tá škola má polohu skoro v centre Slnečníc blízko konečnej električkovej trate. Keď sa formu zobrazenia konečnej, vyzerá to, ako keby končila v parku – alebo v prázdnom území. Neuvažuje sa práve tam nad vznikom akéhosi centra, s doplnením nekomerčnej občianskej vybavenosti?

Pozemky okolo električky a električkovej trate sú jednak v Územnom pláne zónované ako občianska vybavenosť a v druhom rade ich vlastní mesto. Čiže celý ten buffer, ktorý tu nevidíte, respektíve je zobrazený ako zelený, sú mestské pozemky.

Výstavba električky nielen v tejto, ale v celej zóne pozdĺž Petržalky nabáda k tomu, aby okolo trate vznikli nové projekty, aby to neboli len koľajnice umiestnené uprostred zelenej plochy s tým, že 50 metrov naľavo a 50 metrov napravo nie je nič. Možno sa v dlho ohlásenom projekte Petržalka City s niečím uvažuje. Čiže je to skôr o koncepcii mesta. Lebo presne tie veci, ktoré ste spomínali – nejaký kultúrny stánok alebo iný typ občianskej vybavenosti mestskej či verejnej, je skôr o tom, ako to vidí mesto a ako ono vníma tú potrebu umiestniť tieto funkcie na konečnej električiek. My by sme takúto iniciatívu len uvítali a možno práve zo zdrojov poplatku za rozvoj vedeli aj ponúknuť na tieto funkcie priestor.

My v rámci parteru, ktorý ešte vyčnieva ponad tie budovy, čiže je relatívne veľký, máme v našich zámeroch umiestnené priestory, ktoré by mohli slúžiť aj na takúto funkciu. Ale je to vždy o dohode, či už s mestskou časťou alebo mestom. Na druhej strane si treba tiež uvedomiť, že v rámci Petržalky sú priestory s kultúrnym využitím, niektoré sú využívané lepšie, niektoré horšie. Historicky sa toho veľa vybudovalo a druhá vec je udržateľnosť do budúcna. Áno, ponúka sa to na konečnej. Ale už len taká drobnosť, ako je zastávka električky - my sa veľmi snažíme, aby sa tú zastávku podarilo umiestniť práve do Slnečníc a netlačiť ju nevyhnutne pod most. Dnes je reálne nakreslená pod mostom, pod Panónskou, a práve takéto veci tomu veľmi nepridávajú.

Keby sme dostali tú zastávku do Slnečníc, keby sme okolo nej vedeli vybudovať nejaké námestie s presahom do nejakého multifunkčnejšieho pavilónu, kde by sa niečo také mohlo odohrať, tak by sme boli veľmi radi.

 

Keď sa bavíme ešte o meste, resp. vzťahoch s Hlavným mestom, tak vidno, že by mala v rámci Slnečníc premávať aj verejná doprava. Je už známe, kedy by sa tam mohli objaviť prvé linky?

Je tu práve zámer Nad Mestom, ktorý má v sebe ešte jednu vyvolanú investíciu, a tou je križovatka na Panónsku. Zóna bude napojená na Panónsku a práve po stredovej osi projektu má premávať autobus, ktorý sa potom zokruhuje a bude premávať v rámci Slnečníc. Tak, ako postupne zónu dobudovávame, tak vznikne logicky aj potreba verejnej dopravy, s ktorou určite počítame. V danom čase, keď sa dostavia kritická masa, tam bude premávať aj autobus.

 

Keď sa pozerám do Územného plánu, vidím, že ten umožňuje aj výstavbu južne od Slnečníc. V akom stave je príprava investičných zámerov na tomto území?

Ak sa bavíme o území pod železnicou, ktoré sa čiastočne nachádza v katastrálnom území Jaroviec a čiastočne Petržalky, tak aktuálne nemáme vedomosť, že by tam bol nejaký relevantný zámer. Vieme, že sú tam nejakí hráči, ktorí sa snažia pozemky skúpiť, alebo ich historicky vlastnia, ale nebol na nich ohlásený žiadny konkrétny projekt.

 

Vy nie ste tým hráčom?

Nie, zatiaľ nie sme, aj keď tú ambíciu sme, samozrejme, mali. Je to veľké územie o viacerých hráčoch, ktorí sa všetci musia dohodnúť na spoločnej infraštruktúre, čo nie je ľahký východiskový stav.

 

Čo vám zabránilo?

Je to veľké územie s veľkým počtom vlastníkov. Ono to nabáda, že Slnečnice by tam mali prirodzene pokračovať, ale vieme, s čím sme sa potýkali v rámci výstavby infraštruktúry, cestnej siete, atď. A to sme ako Cresco mali z hľadiska developmentu v podstate pod kontrolou celú tú zónu. Dnes, keď tú máme 200-hektárové územie, kde je veľa vlastníkov, tak aj keby ste to skonsolidovali na nejakých 6 – 7 celkov, tak aj oni sa medzi sebou musia dohodnúť na vyvolaných investíciách, ktorých je tam naozaj veľa. Treba to dopravne napojiť, dotiahnuť tam všetky siete, samozrejme, v dimenziách na celú lokalitu.

Takže takéto veľké celky, ktoré sú vlastnícky rozbité, nehovorím, že sa nedajú, ale je to naozaj mravenčia práca. Potom naozaj môžete naraziť na zopár ľudí, ktorí vám budú celý proces znepríjemňovať a môže sa stať, že bez dohody s nimi neurobíte nič. Je to ťažká, ale veľmi príťažlivá zóna na rozvoj.

 

A týka sa to aj územia východne od Viladomov?

Z Územného plánu vyplýva, že akýkoľvek investor, ktorý by chytil celú tú zónu, by musel urobiť nový masterplan, nový urbanizmus, a skonsolidovať tie farby do nejakých rozumných celkov tak, aby to celé dávalo zmysel. Tým pádom je to odsúdené ešte na úpravu a zmenu Územného plánu. A to isté v podstate je aj náš sused CZ Group, známy developer, ktorý to územie vlastní. V Územnom pláne je to šport a rekreácia a nemáme vedomosť, že by plánoval v tom území stavať práve túto funkciu. Myslím, že už niekoľko rokov pracuje na tom, aby tieto funkcie zmenil na niečo iné, no zatiaľ sa mu to nepodarilo.

 

Pokračovanie River Parku v réžii Cresco Real Estate. Zdroj: Cresco Real Estate

 

Prejdime na River Park, to je dosť exponovaný projekt. V akej ste dnes situácii?

Dnes sme v územnom konaní a máme právoplatnú EIA. To je veľký míľnik, aj keď vám asi nehovorím žiadnu novinku, to je verejne známa informácia už niekoľko mesiacov, možno aj viac ako rok.

Je určitá skupina ľudí, ktorá bude asi do konca projektu robiť všetko pre to, aby sa v tej zóne nič nepostavilo, lebo nie je pripravená urobiť žiadne kompromisy. Žiaľ, odvolania a procesy, ktoré sú s tým spojené, trvajú dlho a pri aktuálnom fungovaní a nastavení úradov je to ťažko plánovateľné a uchopiteľné.

 

Čiže neviete mi povedať rok, kedy by sa mohlo začať stavať?

Všetky vyjadrenia máme, takže je to v princípe na stavebnom úrade, kedy vydá rozhodnutie. Predpokladám, že keď bude vydané, tak sa tá spomínaná skupina ľudí odvolá a zasa sa to o nejaký čas predĺži, kým rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. A potom opäť máme stavebné povolenie a znova môžeme očakávať to isté. Tento stav, ktorý aktuálne vládne, zrejme vyhovuje niekomu, kto sa teší z toho, že je to tak, ako to je. Navyše vyzerá to tak, že sa tento stav tak skoro nezmení.

 

Ako sa za ten čas vyvinul koncept projektu?

My stále, čo sa týka urbanizmu a architektúry, máme to územie rozdelené na časť JTRE a časť Cresco. V princípe sa na základnom koncepte, urbanizme a architektúre nezmenilo nič. Ten projekt bol vymyslený nadčasovo a dobre, takže na ňom zatiaľ nie je dôvod nič meniť.

 

Ešte pred časom som počul, že to má byť jeden z najluxusnejších projektov v Bratislave. Platí to ešte?

Tá lokalita predurčuje to, o čom projekt bude. Ak sa pozrieme na konkurenčné projekty na rieke, či už je to v okolí Eurovey, downtownu, alebo je to Vydrica, tak si myslíme, že táto lokalita je na bývanie najhodnotnejšia. A to z hľadiska pokoja, blízkosti centra a celého umiestnenia. Myslíme si, že je to jedno z najlepších území v rámci centra mesta.

Samozrejme, je tu ešte rozvíjajúci sa downtown na opačnej, petržalskej strane Dunaja, kde sa má meniť Územný plán. Bude to určite konkurencia nášmu projektu. Otázkou je kedy, nakoľko je najprv potrebné zmeniť Územný plán. Zároveň tam sú svetové strany otočené opačne a výhľady sú na sever, smerom na mesto, a východ, západ a juh je smerom na Petržalku.

 

Ešte keď bol ten projekt predstavený v rámci EIA, tak tam bolo v dokumentácii viacero vecí, ktoré ma zarazili. Jednou z nich bolo, že nádvoria, ktoré vzniknú medzi „prstami“, mali byť súkromné, prípadne že otvorený parter mal byť riešený len do nového námestia. Do ostatných nádvorí už nebude otvorený parter.

To určite nie je pravda. My v našej časti projektu, naopak, ešte rozširujeme námestie okolo planetária a medzi prvými dvoma prstami je plató umiestnené na rovnakej úrovni ako námestie, čím sa v podstate priestor prirodzene rozšíril a zväčšil. Verejný život sa bude odohrávať práve okolo planetária, preto sa ho snažíme v tých miestach rozvinúť a zväčšiť. Ako ten projekt pokračuje ďalej, tak máme pocit, že tam už bude mať súkromnejší charakter, tým ale nehovoríme, že vnútrobloky nebudú prístupné. Elevácia bude už trošku iná – bude nabádať ľudí viac sa koncentrovať do stredovej časti, ako byť rozhádzaní po celej dĺžke promenády.

Špeciálne sa chcem ešte dotknúť aj toho, že áno, ono to pekne vyzerá na papieri, umiestniť občiansku vybavenosť po celej dĺžke promenády. Ale J&T to urobilo a neviem, či všetky prevádzky otvorené už dnes sú vyťažené, koľko z nich sa dotuje, vymenilo, ako efektívne sa vedia uživiť a akým spôsobom retail v lokalite funguje. Lebo nie je to Eurovea, kde je veľké nákupné centrum, a nie sú tam ďalšie tisíce rezidentov okolo, ktorí by obchody a služby na promenáde využívali po celej dĺžke. Filozofia je skúsiť ľudí skoncentrovať na jedno miesto, kde to nejakým spôsobom funguje dobre, a potom tie ostatné lokality nechať na to, aby ich primárne využívali obyvatelia, ktorí tam žijú, prípadne mali charakter parku a oddychu.

 

„Ono to pekne vyzerá na papieri, umiestniť občiansku vybavenosť po celej dĺžke promenády. Ale J&T to urobilo a neviem, či všetky prevádzky otvorené už dnes sú vyťažené, koľko z nich sa dotuje, vymenilo, ako efektívne sa vedia uživiť a akým spôsobom retail v lokalite funguje."

 

Nemyslíte si, že je to správou tých priestorov? Predsa len v River Parku je 10 luxusných reštaurácií vedľa seba a to v Bratislave nie je celkom uživiteľné.

Neboli tam len luxusné reštaurácie. Je tam Kolkovňa, bola tam čínska reštaurácia Sajado, ktoré asi nepovažujete za „luxusné“, resp. luxusnejšie ako napríklad v Eurovei, a dnes tam nie je. My to nespravujeme, hovorím to len z užívateľského hľadiska.

Ale inak presne: máte jedno miesto, nemôžete tam mať štyri reštaurácie, stačí jedna poriadna, načo štyri? Čiže o tom je tá filozofia – aj v Slnečniciach sa snažíme skoncentrovať občiansku vybavenosť a retail do jedného miesta, ako ho rozbiť po lokalite a celé je to potom také neuchopiteľné. My sme prešli v Londýne mnoho projektov na rieke. Nikto nespochybňuje veľkosť tejto metropoly a naozaj sme videli, že keď tam bola nejaká vybavenosť, tak to bolo koncentrované do nejakej časti, kde to veľmi dobre fungovalo. Neznamená to, že to musí byť všade, lebo potom tam máte mŕtve priestory, mŕtve lokality, vymieňajú sa nájomcovia, nefunguje to úplne dobre, ľudia si na to nevedia zvyknúť. Radšej sa stotožním s jedným konceptom, dobrým a fungujúcim, ako s piatimi nefungujúcimi.

A to nehovorím o tom, že strašne veľa retailu do tejto lokality prinesie ešte Vydrica, nehovorím o Zuckermandli, ktorý má nejaký retail. Pešia zóna Starého Mesta, kde ste za 10 minút pešo, má tiež čo ponúknuť. Čiže koľko ešte prevádzok bratislavské centrum unesie na to, aby fungovali?

 

No predsa len sa bavíme o hlavnej mestskej promenáde. Druhá vec je, aká je situácia teraz a o dvadsať rokov bude možno úplne iná.

Jasné, ale nafúkneme tú lokalitu? Prinesieme tam viac života, viac ľudí? Tých ľudí, ktorých prinesie pokračovanie River Parku, tak akurát uživí retail, ktorý tam už je.

 

Atraktivita lokality sa môže zmeniť rozvíjaním verejného priestoru.

Isteže, ja nespochybňujem kvalitu verejného priestoru, ale ten je aj o oddychu, nielen o nejakých funkciách a o tom, že tam musím nevyhnutne minúť peniaze a ísť do nejakého retailu. Môžem si sadnúť na lavičku a oddychovať pri rieke.

 

Ako vlastne bude vyzerať verejný priestor v River Parku II?

Určite sa budeme snažiť okolo námestia, okolo centrálnej lokality planetária, vytvoriť aj retailové prevádzky, kde sa skoncentruje život najviac, lebo je to na to predurčené. Ostatné časti v našom projekte budú určené skôr na oddych.

 

Čo bude v nádvoriach?

Momentálne sme v štádiu územného rozhodovania, takže vám ešte neviem úplne presne zadefinovať, aké typy prevádzok a čo všetko tam bude. Jedno však vieme: chceme ich koncentrovať práve do tej stredovej časti.

 

Zdroj: Cresco Real Estate

 

Veľkým bolehlavom – asi aj Vaším – je cyklodoprava v tomto území. Ako bude teda cyklodoprava na tomto území definitívne riešená?

Pevne veríme, že tak, ako je riešená aktuálne. To znamená, že na promenáde bude zmiešaný pohyb chodcov a cyklistov. A keby mala v budúcnosti vzniknúť cyklotrasa, tak si myslíme, že jej miesto je práve na komunikácií Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu (NAGLS).

 

Vy to nemáte ako vyvolanú investíciu?

My máme vyvolaných investícií dosť: planetárium, mediatéku, výstavbu námestia, rekonštrukciu a obnovu celej promenády až po Most Lanfranconi, čiže aj v úseku, ktorý je ďaleko za naším projektom. A práve v tejto časti územia máme za to – a to nie je len náš pocit, to je aj aktuálne praktické hľadisko – že zmiešaný pohyb je tá najrozumnejšia cesta, ako nezabiť rekreačnú časť celej lokality. Lebo akonáhle by tam vznikla cyklistická autostráda, tak sa zabije práve to, čím tá zóna má byť. Perforovať cyklotrasu na viacerých miestach je zlé aj pre cyklistov, a nebezpečné pre chodcov a deti ktoré sa tam chodia hrať a korčuľovať, alebo sú s rodičmi na prechádzke.

Ja chápem, že je to citlivá téma, lenže tých pohľadov na využitie je viac a my sa snažíme nájsť balans medzi chodcami a cyklistami. Rovnováha je práve v zmiešanom pohybe, aby bol ostražitý aj cyklista a dával si pozor, kadiaľ prechádza. Preto si myslím, že to je najrozumnejšia cesta na využitie promenády.

 

Aký bude vzťah vašej časti River Parku s časťou JTRE? V čom sa budú oba koncepty líšiť?

Ono je to takisto verejne známe. Kolegovia z J&T prirodzene pokračujú v koncepte stredovej perforácie. To znamená ďalšia promenáda vo vnútri územia, pozdĺž hlavnej cesty majú umiestnenú komerciu a v časti pri rieke majú umiestnené bývanie a retail a ešte jeden dom, ktorý ide krížom (budova tvarovo podobná River Housu). Urbanistický koncept oni zachovávajú a pokračujú v ňom ďalej. My sme sa to snažili zase v rámci mestotvornosti trošku zmeniť, oživiť a priniesť do územia aj po urbanistickej stránke niečo nové.

 

Spomínali ste, že v River Parku 1 ten retail celkom nefunguje...

Ja som nechcel nikoho uraziť, dúfam, že to zoberiete s rezervou a nedáte do nadpisu, že Ako nefunguje retail v River Parku. Ale každý, kto tam chodí, to vidí. Je to úžasná, kvalitne spravená pormenáda, no v prípade prevádzkok vidno, čo funguje a čo funguje menej. Možno keby to bolo skoncentrované na jednom mieste, bolo by to lepšie. Alebo keby dnes bol už postavený River Park 2, ako sa dávno plánovalo, a žilo by tam viac ľudí, aj retailu by sa darilo lepšie.

 

„A práve v tejto časti územia máme za to – a to nie je len náš pocit, to je aj aktuálne praktické hľadisko – že zmiešaný pohyb je tá najrozumnejšia cesta ako nezabiť rekreačnú časť celej lokality. Lebo akonáhle by tam vznikla cyklistická autostráda, tak sa zabije práve to, čím tá zóna má byť."

 

Nemyslíte si, že je to vinou možno ani nie objemu retailu, ako skôr celkového urbanizmu?

Nebudem hodnotiť susedný projekt. Ja sa teším, že tam je, že mesto ožilo aj v tejto časti rieky a myslím si, že keď projekt dokončíme a finálne dotvoríme až po výskumný ústav, vznikne tam jeden kvalitný celok, ktorý bude spolu fungovať.

Možno práve naopak, prevádzky, ktoré tam už sú, trpia aj preto, že ďalší rozvoj nepokračoval tak, ako pokračovať mal a dnes to už mohlo byť celé dokončené a celému konceptu by iste lepšie darilo.

 

Ešte posledný bod: planetárium. Nemyslíte si, že malo byť predmetom architektonickej súťaže?

Dobrá otázka. Veľa vecí by malo byť predmetom architektonickej súťaže, ale niekedy život prinesie situácie, kedy nemáte časový priestor na medzinárodnú súťaž. A tak sme si vybrali z niekoľkých variantov ten optimálny.

 

Keď sa pozrieme na iné projekty, tak si myslím, že by to nebol časový problém...

V podstate možno aj áno. Mesto si vyberalo a ten koncept bol nejakým spôsobom navrhnutý a prezentovaný mestu v danom čase. Jeho pripomienky boli doň zapracované. Hodnotiť dnes roky dozadu, to je, myslím si, zbytočné. Pozerajme sa na to, ako to vieme povoliť, postaviť a nech tam funguje lokalita a Bratislavčania nech majú novú promenádu a planetárium. Hľadajme jeho využitie tak, aby to nebola len monofunkcia, ale multifunkčný priestor. Na tom teraz pracujeme a myslím si, že to bude dobré.

 

Lakeside 03. Zdroj: Cresco Real Estate / EIA

 

V príprave máte ďalší veľký projekt, Lakeside. Mám pocit, že jeho koncept je trošku odlišný od iných vašich projektov. Ako by ste ho charakterizovali? Aký typ bývania by tam mal vzniknúť, aký typ života by tam mal prebiehať?

Myslím, že našim projektom sa lokalita, ktorá je od života trošku odrezaným, excentricky pozicionovaným ostrovom, dotvorí. A to práve rezidenciou a budúcim prepojením jazera Kuchajda s projektom. Treťou etapou Lakesidu vdýchneme do tejto zóny život rezidentov. Pre lokalitu je dobré, keď tam nie je len monofunkcia, ako je to teraz (office), ale keď do nej prinesieme aj bývanie, ktorým tá lokalita ožije aj cez víkendy, lebo sa tam premiešajú komerčné funkcie s bývaním.

S vežami skúsenosti máme. Do Nového Mesta prinesieme dve – jednu vyššiu, jednu nižšiu, s výhľadmi na celú Bratislavu, na jazero, na dve veže v Poluse, potom na Tri Veže až ďalej na Hrad. Veríme tejto lokalite práve aj kvôli jej umiestneniu. Celá občianska vybavenosť je v podstate v pešom dosahu. Bude to veľmi pekný projekt.

 

Nepôjde o nadštandardné bývanie?

Ak to tak môžem nazvať, bude to tzv. vyššia stredná trieda.

 

Spolupracujete na tom s Wood&Company, ktorá hľadala partnera na tento projekt. Náhodou viem, že ste neboli jediní, kto sa pokúšal do tohto územia vstúpiť. Čím ste ich oslovili? Peniazmi? Konceptom?

Myslím, že tu nešlo o peniaze, ale skôr o filozofiu, koncept, víziu a myšlienku. Neviem úprimne, kto boli naši konkurenti, ale teším sa, že sme to vyhrali práve my a že sme túto skupinu finančníkov najviac oslovili. Myslím, že v konečnom dôsledku urobili veľmi dobre, lebo práve týmto projektom sa zdvihne aj hodnota kancelárskych budov, ktoré tam oni plánujú dlhodobo vlastniť.

 

Nevidíte tam problém s blízkosťou železničnej stanice?

Naopak. Pokiaľ koncepcia rozvoja železníc alebo integrovanej dopravy bude ďalej napredovať, ja to vidím ako veľkú, zatiaľ nevyužitú príležitosť, keď sa po koľajniciach viete dostať všetkými smermi, či už do mesta alebo von z mesta. Práve novomestská stanica má veľký potenciál stať sa časťou, kde by aj prímestské lokality vedeli prilákať ľudí.

 

Mestská časť Nové Mesto sa už dávnejšie tvárila, že chce zrevitalizovať Kuchajdu a okolie, dokonca ešte pred rokmi hovorila aj o veľkej architektonickej súťaži. Komunikujete na tú tému? Akým spôsobom prispejete k revitalizácii okolia?

My sa snažíme mimoúrovňovo prepojiť obidve zóny. Predsa len, Tomášikova ulica obsahuje dva pruhy jedným smerom a dva pruhy druhým a je tam ešte medzitým električka. Bariéra je tam evidentná. Preto máme pocit, že by bolo dobré vyvýšené plató, ktoré je tam už dnes preddefinované Lakesidom 1, rozvinúť a zväčšiť. V našom projekte to robíme a prepájame ho s jazerom Kuchajda. Priznám sa, že o revitalizačných plánoch mestskej časti detaily nemáme. Zatiaľ sme na takúto aktivitu oslovení neboli. Ale ak by bola potreba, radi podáme pomocnú ruku.

 

Agáty. Zdroj: Cresco Real Estate

 

Pozrime sa ešte na váš posledný rozostavaný projekt, Agáty. Aká je tam momentálne situácia?

Situácia je fajn, celá stavba začala naplno napredovať. Stavať sme začali koncom minulého roka a dnes je tam čulý stavebný ruch. Máme ambíciu dokončiť to čo najrýchlejšie.

Evidujeme veľký záujem o tento projekt, produkty dávame na trh postupne, ale snažíme sa ich dávkovať po častiach z dôvodu, že tam nemáme vedľa ďalších 100 hektárov Agátov, ktoré by sme mohli rozvíjať. Ideme postupne. Je to na naše pomery menší, tzv. butikový projekt. O to viac sa s ním hráme a snažíme sa ho vylepšovať.

 

Zaujalo ma tam, že rodinné domy marketujete ako druhé bývanie a že sa viac zameriavate na ľudí, ktorí tam hľadajú byty nie na bývanie, ale skôr ako investíciu.

Áno, je to taký koncept, snažíme sa ho vytvoriť nielen rečami, ale aj skutkami. Vo vnútrobloku zadnej časti máme umiestnený spoločný súkromný priestor pre ľudí, ktorí tam budú bývať. Bude v ňom bazén a fitnesscentum. Nehovorím, že ide o pokračovanie Penati, ale už je to preddefinované ako rekreačné miesto, kam sa ľudia z Bratislavy, členovia klubu, chodia rekreovať. Takýmito funkciami sa snažíme prilákať aj inú klientelu, ktorá by mala záujem kúpiť si nehnuteľnosť investične a ďalej ju prenajímať. Pri prenájme sú dôležité funkcie, ktoré sú s tým spojené. Neprenajímate len byt, ale aj miesto, kde sa byt nachádza a teda vybavenosť pre nájomníkov a obyvateľov.

 

A máte signály, že si to ľudia reálne aj kupujú ako druhé bývanie?

Máme, ale je to veľmi predčasné hodnotiť, lebo aktuálne máme asi štvrtinu projektu vypredanú. Sú medzi nimi aj investori, ktorí to kupujú za účelom ďalšieho prenájmu a my im k tomu ponúkame príslušný servis. Znamená to, že nehnuteľnosť im vieme zabezpečiť, či už nejaké zariadenie alebo potom ďalší prenájom.

 

Ako sa bude rozvíjať okolie Agátov, ktoré sú od mesta predsa len trochu odtrhnuté, do budúcna? Dopravné napojenie je trochu komplikované. Dostať sa tam z Dúbravky nie je práve najjednoduchšie a chýba tiež prepojenie smerom na Bory, ktoré sú vzdušnou čiarou iba kúsok.

To je asi otázka na inú spoločnosť a iného developera, ktorý má kúpené pozemky práve v tej časti, kde by mala pokračovať električka.

 

Povedzme, že sa pýtam ako človek, ktorý sa tam chystá kúpiť byt alebo dom. Ako sa zmení moje okolie za 10 – 20 rokov? Čo môžem očakávať?

Pevne verím, že v rámci koncepcie rozvoja verejnej infraštruktúry električka do Borov pôjde. Lokalita sa určite rozvíja, v rámci projektu TIOP je tam plánovaný Park&Ride, lebo tadiaľ prechádza vlak. Myslím, že komunikačne a dopravne sa lokalita bude rozvíjať a v čase bude len lepšia, nehovoriac o občianskej vybavenosti, ktorá tam už čiastočne je a o plánovanej veľkej nemocnici, ktorú Penta v tesnej blízkosti Agátov dokončí. Je to rozvojová lokalita v rámci mesta.

 

Na vizualizácii bolo naznačené, že tá ulica, ktorá pôjde medzi domy, by mohla pokračovať popri Penati smerom na Dúbravku. Tam je pripravený nejaký rozvoj? Vavrica Architekti pripravujú urbanistickú štúdiu. Sú budúce investície skoordinované?

My zatiaľ nemáme výhľad ďalšej etapy, lebo majetkovo-právne je to tam zastabilizované. Z jednej strany je Penati, ktorého areál tam ostane asi aj do budúcna. V pokračovaní Agátovej ulice sú nejakí súkromní vlastníci, neviem však, aké majú plány. Snažili sme sa ich osloviť, ale neúspešne. Prepojenie smerom hore, kde je vstup na územie, napája časť psíčkarov, ktorí tam chodia cvičiť psov. Nad nami je zelená plocha, ktorá nie je určená na rozvoj. Je to chránený areál a my v podstate hraničíme s lesom. Ten rozvoj bude podľa mňa smerovať skôr bližšie, ešte za Penati, v osi premostenia električky do Borov.

 

Máte momentálne pripravené v Bratislave ešte nejaké ďalšie projekty?

Také, o ktorých by sme mohli hovoriť, ešte nemáme. Niečo chystáme, ale nechcem predbiehať.

 

Ste v podstate najväčší slovenský rezidenčný developer a je pre mňa prekvapujúce, že absentujete v downtowne, ktorý vnímam ako akúsi arénu pre najväčších developerov. Neuvažujete nad vstupom do tejto lokality?

V tejto časti zatiaľ neplánujeme nič rozvíjať. Nemyslím si, že je to chyba. Je to lokalita, ktorú rozvíjajú tri veľké skupiny, my im držíme palce.

 

Považujete to územie za rozobraté?

Sú tam nejaké príležitosti, ktoré sa objavia na trhu, je predsa verejne známe, že kolujú nejaké dve lokality. Nedávno sa predala budova Slovenskej poisťovne americkej ambasáde a okolo toho je Eurovea. Tá lokalita sa bude ďalej rozvíjať, ale nepovažujem to za chybu, že bez nás. 

 

Aké ciele máte ešte v Bratislave?

Pokračovať ďalej v tom, čo robíme, napĺňať náš pipeline – máme pred sebou tisíce a tisíce bytov.

 

„Máme pred sebou tisíce a tisíce bytov."

 

Aké typy nových projektov by ste ešte chceli realizovať?

Myslím si, že v pipeline ich máme aktuálne dosť, skôr sa snažíme pozerať po iných príležitostiach a iných trhoch. Aktívne vyhľadávame príležitosti v Košiciach. Nedávno sme spolu s lokálnym partnerom Licitor kúpili v Žiline na toto mesto pomerne veľký projekt a spoločne ho rozvíjame. Uvidíme, či sa nám ešte podarí urobiť nejakú ďalšiu akvizíciu v Košiciach.

Veľmi aktívni sme v Prahe, kde sme spustili projekt SO-HO s 550 bytmi, na lokalitu Holešovice z hľadiska veľkosti celkom slušný projekt. Myslím, že v Bratislave máme stabilnú pozíciu a podľa pipeline-u ju dlho mať aj budeme. Keď prídu nejaké zaujímavé príležitosti, radi sa ich ujmeme, pričom sa pozeráme aj po iných trhoch.

 

Vidíte v Prahe tam nejaké rozdiely, ktoré by bolo dobré preniesť do Bratislavy? Napríklad na SO-HO ma zaujalo, že je to pekný mestský blok, čo je niečo, čo sa v Bratislave v podstate nedá postaviť. Respektíve dá, ale s tým, že by ste polovicu bytov museli označiť za apartmány.

Rozmýšľam, čo je také, čo by stálo v Prahe za vypichnutie ako iné. Určite je tam iný prístup k parkovacej politike. To je možno zaujímavá nuansa aj z hľadiska toho, že Praha má metro a slušne vybudovanú verejnú dopravu, preto tam nie je nevyhnutné, aby mal každý byt parkovacie miesto. Ľudia sú tam naučení, že si nemusia k bytu kupovať parking, lebo žijú v metropole a keďže majú vďaka kvalitne vybudovanej verejnej doprave všade blízko, nepotrebujú auto.

 

Ako vnímate prístup k developerom? Pokiaľ viem, Praha má rovnaký problém s dostupnosťou bývania, hádam aj väčší ako Bratislava. Mesto to už začína riešiť, nedávno som videl oslavný status tamojšieho komunálneho politika, že sa tento rok rozostavalo v Prahe 10-tisíc bytov. Cítite, že ten prístup je tam pozitívny?

Myslím si, že to závisí od konkrétnej mestskej časti a každý starosta má na veci iný pohľad. Ale áno, mám pocit, že ten tvrdý aktivizmus a boj proti výstavbe sa zmierňuje, hrany sa trochu obrúsili. Nálada smerom k rozvoju a k budovaniu tam je, hoci nehovorím, že je úplne naklonená. Veď aj Praha rieši svoje problémy. Ale áno – vývoj a tlak zo strany verejnosti na dostupnosť je taký silný, že podnecuje politikov rozmýšľať možno trochu probiznisovejšie.

 

Myslíte si, že to raz dôjde aj na Slovensko?

Dúfam!

 

Projekt SO-HO v Prahe, vlajková pražská rezidenčná loď developera. Zdroj: Cresco Real Estate

 

Do akej miery by tomu mohla pomôcť nová stavebná legislatíva?

To je veľmi ťažká otázka. Nedá sa všetko zmeniť len legislatívou. Myslím si, že je to často aj o prístupe lídrov, ktorí o nej rozhodujú, a ich pohľade na vec. Teda ako sa budú pozerať na to, že príde do mesta investor, ktorý zainvestuje do lokality, chce ju rozvíjať a či s nim budú viesť rozumnú diskusiu a pomáhať rozvoju, alebo naopak zdržovať proces rôznymi obštrukciami, ktoré majú za následok prieťahy v konaniach. Výsledkom toho je, že dnes potrebujete na získanie stavebného povolenia 8 rokov.

 

Myslíte si, že aspoň z pohľadu developera bude ten proces jednoduchší?

Netrúfam si to povedať. Určite to má tie ambície a nielen z pohľadu developera, ale aj z pohľadu každého človeka, ktorý si stavia alebo rekonštruuje svoje bývanie, by to malo byť jednoduchšie. Ale najdôležitejšia bude exekúcia, lebo vo finále to bude aj tak o ľuďoch a o tom, či štát, na ktorý sa má prenesená zodpovednosť z mestských častí vrátiť naspäť, to dokáže rýchlo a efektívne sprocesovať. Teda presne naopak, ako to robí ten istý štát teraz napríklad na okresných úradoch.

 

Čo je podľa vás kľúčový krok k tomu, aby sa začala zvyšovať dostupnosť bývania?

Zväčšiť ponuku! Otvoriť nové lokality, resp. zmeniť alebo mať flexibilnejší územný plán tak, aby vznikol priestor na otvorenie nových lokalít. Nedostatok bývania je špeciálne v Bratislave kritický. Tak prečo nevyužiť príležitosť toho „hladu po bývaní“ aj lacných peňazí, ktoré dnes ešte stále sú. To už v budúcnosti byť nemusí. Vtedy sa možno rozvoj spomalí a vlak nám jednoducho odíde. A keď sa už nebude tak veľa stavať, môže to znamenať ešte vyššie ceny a ešte nedostupnejšie bývanie.

Nehovorím, že poďme teraz všade stavať byty bez koncepcie, ale trošku upraviť tú koncepciu tak, aby sa mohla kopa nevyužitých brownfieldov po meste rýchlo a efektívne dobudovať, aby netvorili mŕtve zóny, kde čas od času vypukne požiar.

 

Kritik by mohol povedať, že je vo vašom záujme, aby sa ceny zvyšovali.

Kritik by to, samozrejme, povedať mohol, ale nemyslím si, že to je náš záujem. Samozrejme, ceny, ale to je vo všetkom, nielen v cenách bytov, odzrkadľujú dobu, v ktorej žijeme. Vstupy zdražujú a čas na vybavenie povolení sa predlžuje, čo má za následok drahšie bývanie. Väčšia konkurencia, rýchle konania a tým pádom merateľné riziko investície len zlepší trhové prostredie.

 

Prečo by mali byť z vášho pohľadu byty dostupnejšie?

Ak bude väčšia ponuka, tým budú konkurencia aj objem väčšie a možno bude aj produktov na trhu viac. A možno v čase, keď sa práve byty na predaj stanú menej dostupné, vznikne aj nájomné bývanie. Ono sa to už začína v Poľsku, Čechách. Jednoducho produkt nájomného bývania – ten komerčný, nie dotovaný štátom – sa začne rozvíjať. Nájmy mierne porastú a investorom sa začne oplácať investovať do nájomného bývanie. To zasa vytvára priestor na nový produkt a zlepšuje dostupnosť, lebo človek bude mať na výber. Nemusím si teraz kúpiť byt a zobrať si na 30 rokov hypotéku, ale mám tu ešte 5 bytoviek na prenájom, tak si byt prenajmem. Dnes klient takúto možnosť nemá. Čím viac produktov príde na trh, tým bude dostupnosť väčšia.

 

Rozhovor bol autorizovaný, respondent upravil odpovede bez zmeny pôvodného významu. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.