Adrian Gubčo 08.03.2024 16:36

Zelená oáza sa vracia. Staré Mesto ohlasuje znovuotvorenie Grassalkovichovej záhrady, sľubuje vyššiu kvalitu

Grassalkovichova alebo Prezidentská záhrada patrí k najkrajším zeleným priestranstvám v meste. Je navštevovaná turistami aj miestnymi obyvateľmi, ktorí ju využívajú pre oddych a prechádzky. V posledných mesiacoch to však nebolo možné, keďže prechádzala pomerne rozsiahlou renováciou. Stavebník, teda mestská časť Bratislava – Staré Mesto, však ohlasuje jej skoré otvorenie.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto

Grassalkovichova záhrada vznikla po roku 1760 v súvislosti s výstavbou susedného Grassalkovichovho (Prezidentského) paláca. Išlo o jeden z tzv. záhradných palácov, teda veľkorysých palácových komplexov za hranicami mesta, doplnených o okrasné i hospodárske záhrady. Stavebník, slobodný pán (freiherr) Anton Grassalkovich, bol obľúbencom uhorskej kráľovnej Márie Terézie a palácu aj záhrade dal barokovú podobu. V prípade záhrady siahol po vedy populárnej francúzskej úprave.

V 19. storočí získala klasicistickú úpravu. Slávne obdobie zažila na prelome 19. a 20. storočia, keď v paláci žil arciknieža Fridrich Habsburský s manželkou Izabellou de Croy. Výrazné zásahy sa zrealizovali po druhej svetovej vojne, keď areál slúžil pionierom. Väčšina týchto intervencií nerešpektovala historickú podobu záhrady (hoci pribudli vzácne umelecké diela), preto došlo počas rekonštrukcie v 90-tych rokoch k obnove barokovej schémy.

Dnes ide v bratislavskom kontexte o jedinečný priestor, keďže záhrada si zachovala takmer plný rozsah. Ide o reprezentatívny bratislavský priestor s pomerne dobrou úrovňou údržby, napriek sa mu nevyhli za posledné desaťročia problémy. Podľa odborníkov na záhradnú architektúru bolo zreteľné chátranie povrchov, mobiliáru, osvetlenia a čiastočne aj zelene, nevhodne pôsobili drevené prvky detského ihriska či poškodené obvodové murivo. Staré Mesto, ktoré má záhradu v správe, preto pristúpilo k jej obnove.

Prvého júna minulého roka tak bola záhrada uzatvorená pre verejnosť. Mestskej časti sa totiž podarilo získať grant z prostriedkov Európskej únie, zameraných na zvýšenie priepustnosti a zachytávania dažďovej vody. Tento ale bol časovo obmedzený – celá obnova musela prebehnúť do konca roka 2023.

V rámci revitalizácie došlo najmä na koncepčnú obnovu zelene, navýšenie počtu stromov (vysadených bolo 38 stromov), kríkov a okrasných záhonov, obnovu chodníkov, obrubníkov a osadeniu nového mobiliáru vrátane komplexnej výmeny areálového osvetlenia. Výmeny sa dočkal aj zavlažovací systém, ktorý je nastavený presne podľa požiadaviek jednotlivých druhov zelene. Doplnené mali byť rondely v zmysle pôvodného barokového riešenia záhrady. Kvôli zlému stavu bolo vyrúbaných 46 stromov, väčšinou okrasných jabloní.

Opravená bola aj fontána Radosť zo života, ktorá bola do záhrady osadená v roku 1978. Jej autormi sú sochár a architekti Tibora Bártfay, Karol Lacko, Imrich Ehrenberger a Pavol Mikšík. „Generálny investor Bratislavy, ktorému fontána patrí a ktorý ju spravuje, počas revitalizácie záhrady obnovil rozvody vody, čerpadlo a fontánu dôkladne vyčistil,“ dodáva mestská časť Staré Mesto. Plánované je ešte doplnenie herných prvkov na ihrisku.

Práce boli ukončené už pred niekoľkými mesiacmi, samospráva však záhradu ešte stále neotvorila. „Záhradu sme pôvodne plánovali otvoriť už začiatkom nového roka, no práve kvôli rozsiahlej výsadbe sme plánované otvorenie záhrady oddialili,“ vysvetľuje. „Zeleň potrebuje oproti “hrubším” prácam naozaj čas, aby sa dobre zakorenila a uchytila, veľkú úlohu zohráva aj ročné obdobie... Priestor potreboval aj mlatový chodník, ktorý je v procese “sadania”.“ Otvoriť by sa mala približne o mesiac.

Projekt bol v súlade so staršou koncepciou od architekta Mariána Marcinku, ako aj Koncepciou obnovy Grassalkovichovej záhrady, vypracovanej krajinnou architektkou Tamarou Reháčkovou. Revitalizáciu Staré Mesto konzultovalo s Krajským pamiatkovým úradom Bratislava. Náklady dosiahli 1,11 milióna eur, grant pochádza z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

 

Grassalkovichova záhrada. Zdroj: Google Maps

 

Centru Bratislavy sa tak onedlho prinavráti obľúbená zelená plocha. Nadviaže na neďaleké Námestie slobody, ktoré sa stalo extrémne populárnym letným cieľom vďaka spusteniu dlhodobo nefunkčnej fontány Družba. Pred revitalizáciou je aj park na Kollárovom námestí, ktorý sa má opraviť ako vyvolaná investícia v rámci výstavby podzemnej garáže. Medická záhrada prešla čiastočnou revitalizáciou pred niekoľkými rokmi. Hoci nemožno povedať, že by bola v ideálnom stave, ponúka možnosti pre rekreáciu a trávenie voľného času na dobrej úrovni.

Hoci je Staré Mesto najhustejšie zastavanou časťou metropoly, na nedostatok zelených plôch sa sťažovať nemôže. Čo je dôležité, tieto sú aj v čoraz lepšom stave a s postupne sa rozširujúcou ponukou možností pre oddychové aktivity. Ešte stále nemožno bratislavské parky porovnať so špičkovými parkami v zahraničí, kde možno v zeleni prežiť celý deň, rozhodne ale nemožno súhlasiť s tézou, že by hlavné mesto malo zelene málo.

Nedostatočná ostáva kvalita. Hoci je obnova ďalšej zo záhrad, resp. parkov, citeľným zlepšením, Bratislava má v tomto smere ešte stále medzery. Revitalizácia zelených plôch tak ešte pravdepodobne bude nejakú dobu medzi investičnými prioritami bratislavských samospráv.

 

Pozrite si rekonštrukcie verejných priestorov vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.