![Labona/Bioklimatická pergola ARTOSI](https://www.startitup.sk/wp-content/uploads/2024/03/dom-10-426952-QYnhFGRi-460x260.jpg)
zoradiť: podľa dátumu
Bratislava má už dlhšiu dobu investičný dlh do rozvoja základnej infraštruktúry, no nielen dopravnej či technickej, ale aj sociálnej či kultúrnej. Posledne menovaná je pre život mesta enormne dôležitá – na prítomnosti kvalitnej kultúry a podmienok pre jej vykonávanie je v čoraz väčšej miere založená ekonomika moderných miest. Zdá sa však, že Hlavné mesto chystá v tomto smere zmeny.
Hoci Bratislava doteraz nikdy nepatrila k veľkým európskym metropolám, vždy bola jedným z významných ekonomických centier strednej Európy. V posledných dvoch storočiach sa to podpísalo na výraznom rozvoji priemyslu, ktorý zanechal na tvári mesta výraznú stopu. Dnes sa však Hlavné mesto začína skutočne transformovať na plnohodnotné veľkomesto, čoho súčasťou je aj revitalizácia bývalých priemyselných plôch – brownfieldov.
Niekoľko rokov trvajúce výrazné investície Národnej rady Slovenskej republiky na Hradnom kopci považujem za pozitívne. Rekonštrukcia Bratislavského hradu postupuje a symbol Hlavného mesta a krajiny aktuálne zažíva najlepšie časy od tereziánskeho obdobia. Dobré pocity sú však negované niektorými neodbornými a nezmyselnými zásahmi, ku ktorým po vstupoch politikov dochádza.
V týchto mesiacoch sa vyhodnocujú pripomienky k novému Stavebnému zákonu, teda zákonu, na ktorý väčšina aktérov v stavebníctve, územnom plánovaní, urbanizme aj architektúre čaká už celé desaťročia. Špecifickosť rozvoja Bratislavy si vyžaduje, aby jej nový zákon umožňoval viacero vecí si prispôsobiť – skrátene, aby si mohlo Hlavné mesto samé tvoriť svoje stavebné predpisy.
Už niekoľko týždňov na jednej z najrušnejších križovatiek v Bratislave svieti najväčšia LED obrazovka na Slovensku – podnož administratívneho komplexu Landererova 12 od J&T Real Estate je využitá ako obrazovka, na ktorej sú premietané umelecké vizualizácie. Je toto vhodný spôsob riešenia podoby fasády v danom prostredí?
Slovensko čelí klesajúcej dostupnosti bývania, na čo chce Ministerstvo financií reagovať zavedením povinnosti budovať v novostavbách určitý podiel nájomných bytov. Riešenie bytovej krízy však nemusí byť také jednoduché.
Metropolitný inštitút Bratislavy vypísal výberové konanie na funkciu riaditeľa či riaditeľky. Úspešného uchádzača čaká náročná a zodpovedná úloha – urobiť z MIBu skutočne vplyvný a zásadný nástroj zmeny Bratislavy, aby mohla jedného dňa v kvalite života konkurovať najvyspelejším európskym aj svetovým metropolám.
S aktuálnou výstavbou, kedy je naraz v novom centre Bratislavy v realizácii päť budov s výškou nad sto metrov a ďalších minimálne sedem by ich malo ešte pribudnúť, možno s konečnou platnosťou povedať, že metropola Slovenska je mesto výškových budov. Témou však aj naďalej ostáva kvalita jej panorámy a súvisiaci rozvoj ďalších častí mesta.
V priebehu zajtrajška sa bude rozhodovať o jednom z najočakávanejších a najdôležitejších opatrení smerom k lepšej Bratislave – poslanci zastupiteľstva Hlavného mesta SR budú hlasovať o schválení parkovacej politiky. Bez jej existencie sú akékoľvek slová o skvalitnení života v meste len ilúziou.
Bratislava prekonáva rekordy v cenách bytov, ktoré aj naďalej stúpajú. To má za následok, že z dlhodobého pohľadu dostupnosť bývania v Hlavnom meste klesá. Náznaky výraznejšieho obratu zatiaľ nebadať.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac