Adrian Gubčo 20.10.2026 09:10
Výnimočné spojenie industriálu a novej výstavby sa stáva realitou. Na Matadorka Living poklepali základný kameň
Plošný zánik industriálnych stavieb z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý sa udial v úvode tohto storočia, bol obrovskou urbanistickou chybou. Bratislava tým prišla o vzácnu historickú vrstvu, ktorá sa už nedá vrátiť. Našťastie, nie všetky objekty čakal rovnaký osud, vďaka čomu sa dnes postupne vracajú do života. Možno najzaujímavejšou transformáciou prejde petržalská Smaltovňa, ktorá sa začala meniť na projekt Matadorka Living.
Zdroj: Optimal Development, Adrian Gubčo / YIM.BA
Od historickej budovy k netradičnému projektu
Petržalka bola historicky skôr poľnohospodárskou obcou s vidieckym charakterom. Prvé náznaky zmien prišli až v poslednej dekáde 19. storočia, keď bol postavený prvý pevný most cez Dunaj v Bratislave a s ním aj železničná trať. V jej blízkosti začali vznikať priemyselné podniky vrátane Uhorskej továrne na smaltované a kovové výrobky.
Pôvodná budova smaltovne pochádza z roku 1905. Podnik sa rýchlo rozširoval a v spolupráci s architektom Heinrichom Ziegerom a nemeckou firmou Wayss & Freytag vzniklo ikonické dvojhalie, doplnené o žiháreň a halu na morenie. Ide o všestranne výnimočný objekt, či už architektonickým riešením, konštrukčným a aj celkovým rozsahom. V čase vzniku išlo o najväčšiu železobetónovú konštrukciu v monarchii, pričom v podniku pracovalo v roku 1910 asi 910 ľudí, teda zhruba tretina vtedajšej Petržalky.
Smaltovňa sa neskôr stala súčasťou podniku Matador, v rámci ktorého prežila do 21. storočia. Po utlmení výroby v nej našli domov rozličné prevádzky, no už zhruba desať rokov dozadu sa začala riešiť forma nového využitia.
Prezradil to architekt Juraj Benetin z kancelárie Compass Architekti. „Aj keď máme po Bratislave veľa projektov, Matadorke sme sa s Maťom [Matejom Grébertom, partnerom v Compasse – pozn. red.] venovali za posledných desať rokov najviac zo všetkých,“ uviedol počas prezentácie zámeru jej transformácie.
Developer Optimal Development totiž po dlhých prípravách pristúpil k oficiálnemu začiatku výstavby ambiciózneho zámeru. Historická smaltovňa sa má premeniť na atraktívny polyfunkčný súbor, spájajúci bývanie, občiansku vybavenosť a pobytové priestory v rámci netradične riešeného komplexu, atraktívnym spôsobom prepájajúceho jednotlivé stavebné vrstvy.
Prípravné práce a zakladanie v skutočnosti začali už pred časom, teraz ale stavebník pristúpil aj k poklopaniu základného kameňa. „Dnes je ten deň, keď oficiálne odštartujeme proces, ktorý by mal celý vyvrcholiť o tri roky a priniesť život do tejto lokality,“ oznámil vo štvrtok Oliver Kríž, projektový manažér prvej etapy Matadorka Living.
Podľa Kríža bol kedysi areál Matadoru vnímaný ako prirodzená súčasť Petržalky, jeho vnímanie sa však zmenilo v roku 2006. „Bola to absurdná situácia, že vedľa najväčšieho sídliska nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe, je priemyselný areál s radikálne odlišnou funkciou, ako by sa vyžadovali pár minút od historického centra,“ skonštatoval. Preto inicioval proces, aby sa zóna zmenila na obytnú.
Dnes sa táto vízia prenáša do reality v podobe Matadorky Living. „Je dôležité povedať, že ideme robiť unikátny projekt. Nechceli sme robiť ďalšiu krabicu pre obyvateľov, chceme do lokality opäť vniesť dušu a nadviazať na históriu, ktorá sa datuje do začiatku 20. storočia,“ deklaruje Kríž. Nejde v tomto prípade o prehnané slová. Spôsob, akým budú nové vrstvy doslova vložené do pôvodnej stavby, je na slovenské pomery jedinečný.
Základným kameňom bola v skutočnosti tehla z lokálnej Durvayovej tehelne. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
Náročná výstavba prinesie netradičné byty
Architekt Juraj Benetin pripúšťa, že v čase, keď Compass do projektu vstúpil, uvažovalo sa aj nad asanáciou smaltovne. Pamiatkovo chránená totiž nie je. Investor sa ale nechal presvedčiť, aby pristúpil k náročnejšiemu riešeniu. „Vízia, ktorá sa realizuje, nie je jednoduchá, je však unikátna,“ zhodnotil Benetin. Aj vďaka zachovaniu starších budov a relatívnej blízkosti k historickému jadru (dva kilometre) vidí príležitosť pre vznik nového lokálneho centra nielen pre Petržalku, ale pre celú Bratislavu.
Preto bol koncept nastavený tak, aby nevznikol len bežný obytný súbor, tvorený bývaním a niekoľkými banálnymi prevádzkami v parteri. Namiesto toho bolo navrhnuté vcelku komplexné susedstvo, kde sa popri bývaní v pätici veží, vsadených do pôvodného dvojhalia, vytvorí aj bohatá občianska vybavenosť a exteriérové plochy s rozličnými charaktermi, čím vznikne bohatosť zážitkov aj priestorov. Denné potreby majú byť podľa Benetina naplnené už v rámci projektu.
Kľúčovou funkciou však ostáva bývanie. V trojici desaťpodlažných a dvojici deväťpodlažných domov bude celkovo 267 rezidencií, od jednoizbových po päťizbové. Výnimočnými sú v tomto smere dvojpodlažné lofty na nižších podlažiach, teda v kontakte s pôvodnou stavbou. Časť jednotiek je kvôli svetlotechnickým aj územnoplánovacím dôvodom vedená ako apartmány či ateliéry. Väčšina rezidencií je už v predaji.
Podľa O. Kríža sú cieľovou skupinou najmä mladé rodiny s deťmi. „Chceme celú lokalitu zaľudniť obyvateľmi, ktorí tu budú písať svoj životný príbeh,“ vysvetľuje. Pripúšťa, že časť bytov pravdepodobne kupujú aj investori, zároveň ale pripomína, že to budú najmä mladí ľudia. Aktuálne je zazmluvnených asi 40% jednotiek, čo zároveň prispelo k zisku úveru pre výstavbu zo strany financujúcej banky.
Kríž zároveň zdôrazňuje, že veľká časť kupujúcich sú Petržalčania. „Sú to ľudia, ktorí sú z lokality, ale chcú niečo iné,“ zhŕňa. Vďaka tomu by mala podľa neho mať Matadorka Living silnú lokálnu identitu, pričom očakáva, že vznikne miesto, kde budú ľudia radi tráviť čas. To však bude dané nielen bytmi, ale aj občianskou vybavenosťou v podobe 2.200 m² kancelárskych plôch a 2.732 m² retailu.
Spomedzi komerčných priestorov developer vyzdvihuje napríklad kancelárie pre coworking, vylúčené však nie sú ani verejné funkcie. „Veľmi úzko komunikujeme s okolitými susedmi. Chceme spraviť spoločnú iniciatívu, ktorá bude rokovať s mestskou časťou, mestom, možno aj so štátom,“ vysvetľuje Kríž. Týka sa to teda aj ostatných lokálnych developerov vrátane OXIO, Acord, PGA a ďalších. Pri potrebných funkciách v území hovorí o pošte, materskej či základnej škole.
Samozrejme, predpokladom k tomu celému je úspešná realizácia, ktorá nebude vôbec jednoduchá. Aktuálne sa popri zakladaní a príprave na výstavbu garáží pre 486 automobilov otvárajú strechy Smaltovne v priestoroch, do ktorých budú vsadené veže. Obavy, že by tieto práce priniesli narušenie konštrukcie, sa nenaplnili. Tá zostáva v dobrom stave, ktorá umožňuje realizáciu developmentu v prezentovanej podobe.
Dané riešenie ocenila aj architektka Veronika Chládeková zo združenia Čierne diery. Tá do procesu vstúpila ešte v čase finalizovania konceptu, zároveň však priamo ovplyvnila viacero konkrétnych riešení, vďaka čomu sa podarilo toho zachovať ešte viac oproti pôvodným predpokladom. Výsledkom je uchovanie historického rázu pôvodnej budovy. „Človek bude cítiť, čo bolo v priestore predtým,“ usudzuje.
Benetin zas označuje budúci stav za harmonický. Halu bude podľa neho možné zažiť vo forme viacerých rozličných priestorov. „Bude to projekt, pri ktorom budú vizualizácie zaostávať za realitou,“ zhodnotil. Matej Grébert v tomto smere dodal, že takýto unikátny projekt je v konečnom dôsledku možný len vďaka tomu, že budova nebola pamiatkovo chránená. Podľa Chládekovej to je podnet pre vytvorenie medzistupňa ochrany, ktorý by umožňoval väčšie zásahy pri zachovaní podstaty stavby.
Zachované dvojhalie vpravo a moriareň vľavo, medzi ktorými bude zelený priestor s náznakovou rekonštrukciou. Zdroj: Optimal Development
Smaltovňou to nekončí
Obnova a dostavba smaltovne vyvoláva veľké očakávania, a to nielen kvôli architektúre a oživeniu územia, ale aj vytvoreniu predpokladov pre ďalšiu výstavbu. Samotný developer potvrdzuje, že aktuálne sa buduje etapa S (Smaltovňa), po ktorej by mala nasledovať etapa M (moriareň). Ide o zámer výškovej budovy na mieste, kde dnes stojí zachovaná časť bývalej moriarne z roku 1911 s charakteristickou pílkovitou strechou.
Známe je, že by malo ísť o výškovú budovu. „Aktuálne k tejto téme sedíme s Compassom,“ informuje Oliver Kríž. „Nie sme ešte rozhodnutí, či bude mať budova tvar kruhu alebo skôr elipsoidu,“ naznačuje. Predpokladá sa, že bude mať okolo 29 podlaží a približne tristo bytov, hoci finálna štruktúra rezidenčných jednotiek ešte nie je nastavená. Výstavba sa začne po dokončení prvej etapy, nakoľko developer by chcel získať stavebné povolenie pred kolaudáciou etapy S.
Popri tomto projekte – Matadorke Living – by zároveň mali v lokalite vzniknúť viaceré ďalšie zámery. Spomenúť možno najmä Novú Matadorku od OXIO, ktorá ráta so vznikom celej mestskej štvrte s možno až tritisíc bytmi, blokmi aj výškovými budovami, základnou školou, námestím, parkovými plochami a obsluhou mestskou hromadnou dopravou.
Popritom sa pripravujú menšie vízie, napríklad zmieňovaný Acord, Zieger Mill alebo Green Yards. Všetky spoločne vytvoria ucelenú a kompaktnú zónu, kde budú žiť tisíce ľudí. Uličná štruktúra by mala nadväzovať na pôvodnú stopu Matadoru a popri smaltovni a moriarni budú aspoň čiastočne zachované aj ďalšie industriálne budovy. Jednou z nich je aj depo Viedenskej električky, chránené ako národná kultúrna pamiatka.
Nemožno tak vylúčiť, že skutočne vzniká územie s potenciálom vyformovania miestneho centra – zvlášť ak by sa podarilo lepšie premostiť železničné koľaje a Panónsku cestu, čím by došlo k lepšiemu spojeniu s Petržalkou. Ak však skutočne vznikne takýto rozsiahly a príťažlivý development, potom nemusí ísť o nepredstaviteľnú víziu. Práve naopak, lepšie spojenie bude v najlepšom záujme celej mestskej časti.
Fotografie z 15.10.2026. Pozrite si vývoj projektu vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
