Adrian Gubčo 21.10.2019 10:08

Zmeny na Metodovej ulici

Metodova ulica patrí k starším a hustejšie zastavaným uliciam v rámci mestskej časti Ružinov, ktorá je z väčšej časti už stavebne dotvorená. Napriek tomu existuje jedna plocha, ktorá prechádza a ešte bude prechádzať transformáciou – areál niekdajšieho Ludwigovho mlyna, ktorý sa postupne premení na polyfunkčnú zónu s novým bývaním.

V oblasti aktuálne rastú dva projekty: prvým z nich je bytový dom Ludwig (alebo Byty Metodova), kde sa už pracuje na finálnej podobe fasády, kým druhý, nazvaný Ludwigov Mlyn, teraz spúšťa výstavbu. Oba obrastajú dominantný objekt sila bývalého mlyna, ktoré je Národnou kultúrnou pamiatkou a patrí jednému z developerov.

 

Bytový dom Ludwig

Bytový dom je starším z projektov, ktorý začal na Metodovej ulici vznikať. Nejde vyslovene o novostavbu, bytovka vzniká prestavbou a nadstavbou niekdajšieho skladu z roku 1934. Špecifický účel pôvodného objektu predurčil nový dom k netradičným riešeniam, ktoré sa odzrkadľujú na nižších prestavaných podlažiach.

Objekt mal pôvodne tri nadzemné podlažia, po prestavbe pribudli ďalšie tri. Prvé nadzemné podlažie je určené pre retail, druhé a tretie bolo súčasťou skladu, preto disponuje väčšími svetlými výškami, vďaka ktorým tu bolo možné vytvoriť loftové bývanie. Zvyšné tri podlažia obsahujú byty so štandardnejšími dispozíciami. Celkový počet bytov (a apartmánov) je 17, voľné ostávajú tri jednotky.

Projekt bol navrhnutý architektom Dušanom Feriancom, ktorý sa snažil aj po nadstavbe zachovať základný výzor skladu a pripomenúť jeho industriálnu históriu. Dosiahnuť sa to má tvarovými pripomenutím pôvodného prestrešenia a čiastočným využitím režného muriva na fasádach, ktoré sa už začalo vyhotovovať na jednej z fasád. Čoskoro sa ukáže, nakoľko išlo o vhodnú voľbu, keďže vizualizácie sú nízkej kvality.

Developerom projektu je spoločnosť Crow, s.r.o., ktorá bola predtým aktívna skôr v poľnohospodárstve. Crow je aj majiteľom sila, ktoré plánuje údajne transformovať, detaily však stále nie sú známe.

 

Na dome už pribúda režné murivo - tehličky

 

Ludwigov Mlyn

Druhý projekt spustil výstavbu len pred niekoľkými týždňami a na pozemku zatiaľ prebiehajú len výkopové práce. Za developmentom stojí spoločnosť Imagine, ktorá patrí k developerom prepojeným s architektonickou kanceláriou. V ich jedinej dokončenej bratislavskej realizácii, projekte Hájpark, je tento aspekt silno prítomný – a Hájpark sám patrí k najlepším rezidenčným projektom v meste.

Ludwigov Mlyn sa taktiež prezentuje vysokou kvalitou architektúry, ale aj vyšším štandardom vo vnútromestskej lokalite, vďaka čomu patrí projekt k relatívne drahším. Klientom to však očividne až tak neprekáža, zo 69 bytov a apartmánov ostáva voľných 10. Objekt bude mať deväť nadzemných podlaží, na prízemí vzniknú tri obchodné jednotky. Parkovanie bude riešené v podzemí, vzniknúť má 86 parkovacích miest.

Developer sa k príprave projektu postavil veľmi zodpovedne, dokonca naňho zorganizoval architektonickú súťaž. Jej víťazom sa stala kancelária Vallo Sadovsky Architects, ktorá zhotovila rozhodne príťažlivý návrh, ktorý taktiež využíva režné murivo alebo na fasáde priznáva konštrukciu budovy, podobne ako neďaleký obytný súbor Unitas. Imagine plánuje pred domom zriadiť park, ktorý je výsledkom občianskej participácie a taktiež pripomenie priemyslenú minulosť územia.

Dokončenie developmentu je plánované v polovici roku 2021. Ludwigov mlyn je príkladom kvalitného zahusťovania, ktoré nie je záťažou, ale práve naopak, prínosom pre okolitú lokalitu, ktorá dostane atraktívnejší a mestskejší charakter. Metodova ulica získa druhú stranu a novú verejnú zeleň a služby.

 

Práce na projekte Ludwigov mlyn

 

Čo so zvyškom Ludwigovho mlyna?

Oba projekty menia areál niekdajšieho mlyna, ktorý bol však historicky oveľa rozsiahlejší a zástavba mohutnejšia. Do dneška prežila najmä zadná časť areálu smerom na Metodovu, horší bol osud zástavby orientovanej do Krížnej ulice, keďže mlyn siahal od križovatky Krížnej s Karadžičovou až po Trnavské mýto.

Stavebný súbor sa začal rozvíjať po roku 1880, samotný mlyn patril k najmodernejším podnikom v meste aj Uhorsku. Pri križovatke Krížnej a Karadžičovej vznikol dvojpodlažný palác Ludwigovcov, vybudovaný v neorenesančnom štýle. Mlyn prosperoval aj v medzivojnovom období, proces zániku sa však spustil počas Druhej svetovej vojny.

Vtedy zanikol tak palác Ludwigovcov (s výnimkou jedného pavilónu), ako aj najmohutnejšia stavba s piatimi podlažiami od Krížnej ulice. Hoci mlyn fungoval istú dobu aj po vojne, pôvodné budovy už obnovené neboli. Zástavbu na Krížnej nahradila séria administratívnych objektov neveľkej architektonickej kvality, ktoré prešli v postsocialistickom období rekonštrukciami, ktoré však ich kvalitu nijako mimoriadne nezvýšili. Ostáva tak otázka, čo ďalej s areálom mlyna.

S rastom atraktivity územia – Trnavské mýto je na najlepšej ceste stať sa jedným zo sekundárnych centier Bratislavy a kľúčovým dopravným a spoločenským uzlom, ak sa podarí oživiť Istropolis – nepochybne narastie aj záujem developerov o vhodné transformačné pozemky v blízkosti takéhoto bodu záujmu. Prestavba zvyšku Ludwigovho mlyna sa ponúka ako ideálny priestor pre urbanizáciu a zvýšenie stavebnej úrovne územia.

Nevýhodou (ale z istého uhla pohľadu aj výhodou) môžu byť aktuálne vlastnícke pomery v lokalite, kedy je vlastníkom podstatnej časti areálu štát, niektoré objekty vlastnia ministerstvá. Ďalšie sú v držbe súkromných majiteľov, ide však o spoločnosti, nie jednotlivcov. Ak by teoreticky štát vyhodnotil tento majetok ako prebytočný, mohol by si nastaviť podmienky predaja, prípadne odpredať areál inému verejnému subjektu – napríklad Hlavnému mestu, ktoré podľa posledných náznakov považuje kvalitu architektúry za mimoriadne dôležitú. To by zároveň mohlo rámcovo nastaviť aj podmienky redevelopmentu ostatných objektov.

Otáznym ešte ostáva vývoj dominanty územia, teda sila mlyna. Jeho asanácia nehrozí a prípadná prestavba musí byť pod prísnym dohľadom pamiatkarov. Najhorším scenárom je jeho ďalšie chátranie, skôr či neskôr ale vzrastie záujem o netradičné formy bývania natoľko, že sa nájde komerčný zmysel jeho vhodnej prestavby. Inšpirácie, ako takéto objekty prebudovať, existujú a sú úspešné – príkladom môže byť projekt The Silo v Kodani od dánskej kancelárie COBE, ktorý je považovaný za jednu z najpríťažlivejších konverzií industriálnych objektov v Európe.

Bolo by ideálne, keby súčasný majiteľ na tieto trendy reagoval a zorganizoval na projekt architektonickú súťaž (za predpokladu, že nechce silo predať). Mohol by tak získať ikonický development, akým sa nemôžu pochváliť ani silné developerské spoločnosti, produkujúce štandardnú zástavbu. Zo sila Ludwigovho mlyna sa ešte stále môže stať jeden z „landmarkov“ Bratislavy. Bude si to však vyžadovať osvieteného investora. Crow, s.r.o., má teraz šancu dokázať, že takým je.

 

Pozrite si priebeh výstavby Bytového domu Ludwig aj Ludwigovho mlyna vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.