Simona Schreinerová 10.10.2023 15:20

Strategický projekt pre celú metropolu. Veľká vízia Bratislavského Dunajského Parku čaká na konkétne kroky

Bratislava môže byť vzorovým mestom, prepájajúcim urbanizované a prírodné prostredie. Dunaj v priamom dotyku s centrom metropoly a obytnými štvrťami k tomu vytvára ideálne podmienky. Aj preto sa už niekoľko rokov formuje vízia Bratislavského Dunajského Parku (BDP).

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Veľká vízia pre okolie Dunaja

Autori tejto vízie, združenie prírodovedcov, ochrancov prírody, vodohospodárov, architektov a urbanistov, v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) už pred časom vypracovali urbanisticko-architektonickú štúdiu možných zásahov. Tie majú viacerým lokalitám prinavrátiť prírodný ráz, zvýšiť ich ochranu, ale aj umožniť spoznávanie prírodných hodnôt verejnosti. 

Bratislavský Dunajský Park je chápaný ako ucelené územie na ľavom aj pravom brehu Dunaja. Výnimočné je tým, že si aj napriek zásahom do profilu a charakteru okolia rieky stále zachováva zvyšky krajinného a prírodného výrazu. Doteraz prežívajú relikty niekdajšej vnútrozemskej delty v podobe lužných lesov alebo zvyškov ramennej sústavy. S urbanizáciou ale rastie tlak na pôvodnú krajinu.

Záujem o ochranu územia sa v roku 2019 pretavil do rámcovej štúdie, ktorej cieľom bola i obnova prírodnej krajiny a scelenie a sprístupnenie jednotlivých lokalít. Za štúdiou stála nezávislá občianska iniciatíva a týkala sa predovšetkým pravého brehu Dunaja.

Následne sa iniciatíva spojila s MIBom, ktorý sa stal jej odborným garantom a ďalej zastrešoval ďalší rozvoj vízie BDP. Urbanisticko-krajinárska štúdia z roku 2021 má slúžiť ako podklad pre aktérov v území, ktorí majú možnosti realizovať návrhy zo štúdie.

Územie BDP je rozdelené na 22 segmentov na oboch brehoch Dunaja. Do riešenia nie sú zahrnuté husto urbanizované nábrežné časti centra mesta od Mosta Lanfranconi po Vlčie Hrdlo, ktoré majú byť súčasťou iných projektov celomestského významu. Okrem segmentov BDP dotvárajú prírodný ráz územia aj pridružené lokality. Zasahovať sa do nich nebude, podľa štúdie sú však natoľko dôležité a charakterom príbuzné BDP, že sa s nimi uvažuje ako s plnohodnotnými súčasťami celku.

 

Členenie Bratislavského Dunajského Parku, ktorý by sa tiahol 20 kilometrov po pravom brehu Dunaja. Zdroj: Iniciatíva Bratislavský dunajský park

 

Navrhované územie BDP na pravom brehu Dunaja zaberá asi 28 kilometrov dlhý úsek, tiahnúci sa od hranice s Rakúskom až po maďarskú hranicu. Na ľavom brehu sa vytypovalo územie od sútoku Dunaja s Moravou až po Hamuliakovo, vrátane lužných lesov mimo záplavového územia. Na tomto území sa nachádzajú vzácne pozostatky ramenného systému, prírodné rezervácie Starý háj, Dunajské ostrovy a Ostrovné lúčky, ako aj chránené areály Pečniansky les, Soví les, Chorvátske rameno či Hrabiny.

Na pravom brehu sa nachádza celkovo 14 segmentov v mestských častiach Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čunovo. Segmentmi na pravom brehu sú Jelení háj, Pečňa, Lido, Soví les, Cvičisko, Lesopark Starý háj a Hrabiny, Starý háj, Draždiak, Chorvátsky rameno, Jarovské rameno, Dunajské ostrovy, Rusovský lesopark, Dunajské luhy a Danubia. Z pridružených území sa tu nachádza celkovo šesť lokalít - Sad Janka Kráľa, Chorvátske rameno, Rusovský kaštieľ a park, Čunovský kaštieľ, Priehrada (stupeň) Čunovo a Hrušovská zdrž (pravý breh).

Na ľavom brehu sa nachádza 8 segmentov mestských častiach Devín, Karlova Ves, Ružinov, Podunajské Biskupice a obce Kalinkovo a Hamuliakovo. Ide o Alúvium Moravy, Slovanské nábrežie, Slovanský ostrov, Sihoť, Micherov Les, Kopáčsky ostrov, Topoľové hony a Bajdeľskú zátoku. Z pridružených území sa na tejto strane Dunaja nachádza Areál Hradu Devín, Vodárenský park, Botanická záhrada, Hrádza Hamuliakovo, Hrušovská zdrž (ľavý breh).

Základnými cieľmi štúdie je zastaviť akúkoľvek ďalšiu devastáciu územia, či už z pevniny alebo z rieky, obnova riečneho charakteru územia tam, kde to je možné, a sprístupnenie územia pre verejnosť tak, aby nedochádzalo k devastovaniu chránenej prírody.

Ambíciou pritom nie je obmedziť verejnosť, ale usmerniť ju pomocou zonácie územia, ktorá zadefinuje nárazníkové zóny s intenzívnym pohybom ľudí, ako aj územia, do ktorých nebude vstup umožnený vôbec. Územia, do ktorých nebude mať prístup verejnosť, sú napríklad bezzásahové územia s najvyšším stupňom ochrany.

Autori štúdie analyzujú problémy segmentov a navrhujú vodohospodárske opatrenia, architektonické vstupy, krajinné zásahy či zonáciu. Textovú časť je doplnená grafickou. Výkresy obsahujú prírodné prvky, zásahy, problémy aj zonácie zaznačené do mapy.

Samostatnou časťou materiálu je problematika vodohospodárskej obnovy Dunaja medzi Devínom a Čunovom. Autori komplexne približujú stav koryta, brehov a ramien rieky a prichádzajú so sériou navrhovaných opatrení, ktoré majú Dunaju aspoň do istej miery prinavrátiť charakter voľne prúdiaceho toku.

 

Centrálnou časťou Bratislavského Dunajského Parku bude oblasť medzi Veľkým Draždiakom a Starohájskym ramenom. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Na realizáciu sa čaká

Vízia BDP je v procese tvorby už niekoľko rokov. Aj keď štúdia rozvinula pôvodnú koncepciu, termín začiatku realizácie jednotlivých odporúčaní štúdie nie je jasný. „Čo sa týka mestských pozemkov, jednou z priorít je Sad Janka Kráľa, kde Metropolitný inštitút Bratislavy vyhlásil súťaž na vytvorenie štúdie,“ priblížila Michaeala Pavelková, PR špecialistka MIB.

Projekt BDP koordinuje Metropolitný inštitút Bratislavy, ale Hlavné mesto je dôležitým aktérom, s ktorým sa MIB koordinuje. Ešte dôležitejším hráčom je však štát. „Mesto nie je z pohľadu pozemkov a kompetencií zásadný stakeholder na vytvorenie Bratislavského Dunajského parku, má minimum pozemkov, je to otázka na kompetentných aktérov – najmä na štát,“ upozorňuje Pavelková.

Práve na štátnych orgánoch stojí úloha zrealizovať zásahy, ktoré by umožnili fyzické naštartovanie myšlienky parku. YIM.BA oslovila v tejto súvislosti Ministerstvo životného prostredia SR, to sa však do uzávierky nevyjadrilo.

Do procesu pochopiteľne vstupuje aj Slovenský vodohospodársky podnik. „Slovenský vodohospodársky podnik je súčasťou pracovnej skupiny a bol súčasťou participatívneho procesu, aktívne prispieval to tvorby štúdie. Štúdia navrhuje riešenia, ktoré sú v súlade s potrebami a so zákonnými povinnosťami správcu vodného toku,“ uzavrela Pavelková.

BDP by mal byť súčasťou budúceho Národného Parku Podunajsko, ktorý nadviaže na existujúce parky v Rakúsku a Maďarsku. Bude pritom zahŕňať existujúcu Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy, časť Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a ďalšie priľahlé maloplošné chránené územia. Vyhlásenie parku je však dlhší proces.

Vznik BDP nebude ani rýchly, ani jednoduchý, nakoľko ide o rozsiahle územie a jednotlivé návrhy a projekty sú časovo aj finančne náročné. Je celkom možné, že postupná realizácia myšlienky bude trvať desaťročia, podobne, ako si svoju súčasnú kvalitu budoval postupne aj Bratislavský lesopark. Pre mesto je však perspektíva jeho vzniku mimoriadne dôležitá. 

 

Mesto sa aktuálne zameriava na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Mimoriadny prínos Bratislavského Dunajského Parku

Potenciálny prínos vzniku obrovského pridunajského krajinného parku môže byť pre Bratislavu obrovský. Benefity majú pritom niekoľko rovín. Jednou z nich je prirodzene zlepšená ochrana prírody, druhou je dopad na kvalitu života ľudí a treťou perspektíva zvýšenia atraktivity z pohľadu cestovného ruchu. Ich spoločná kombinácia vytvára prísľub dramatického posunu mesta. 

Zvýšenie miery ochrany územia, spojené napríklad so sprietočnením ramien či obnovením brehov, sa pozitívne odrazí na potenciáli Dunaja zachytiť zvýšené vody počas povodní alebo biodiverzite okolia. Bratislava má vybudovanú kvalitnú protipovodňovú ochranu, to ale neznamená, že povodne predsa len nepredstavujú určitú mieru rizika. To sa netýka len metropoly, ale aj priehrady či obcí a miest nižšie po toku rieky. Fungujúci ramenný systém môže fungovať ako špongia, ktorá zachytí vodu a ponechá ju v krajine dlhšie. 

To sa vhodne odrazí na živote fauny a flóry, ktorá je naviazaná na lužné lesy. Viaceré druhy rastlín, stromov, hmyzu, rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov či cicavcov a závisia od daného prostredia a zároveň sa podieľajú na jeho optimálnom fungovaní. Z fungujúceho ekosystému benefitujú v konečnom dôsledku aj ľudia. 

Možnosť navštíviť unikátny prírodný park v podstate prechádzkou z centra mesta je jedinečná v celoeurópskom meradle. Nevznikajú tým len nové možnosti pre rekreáciu, športovanie či pobyt v prírode, ale aj perspektíva rozvíjať ekoturizmus a cestovný ruch vo všeobecnosti. Bratislava nedisponuje takým množstvom veľkolepých pamiatok ako okolité metropoly, má však iné klenoty, ktoré dosiaľ nevyužila dostatočne - Bratislavský Dunajský Park môže byť jedným z nich. 

Je v maximálnom záujme všetkých strán, aby sa príprava parku zdynamizovala. V kontexte klimatickej krízy, potreby zvýšenia kvality života aj zvýšenia konkurencieschopnosti Bratislavy ide o strategický projekt bez skrytých rizík. V budúcnosti môže byť slovenská metropola známa práve ním. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.