Adrian Gubčo 02.10.2022 12:00

Opäť na svojom mieste. Socha Archanjela Michala sa vracia na Michalskú vežu

Dnešok prinesie v centre mesta pozoruhodnú udalosť. Po zreštaurovaní sa na vrchol Michalskej veže vracia vzácna socha Archanjela Michala. Dielo z roku 1758, ktoré odvtedy zdobí najkrajšiu a dnes poslednú zachovanú bránu do historickej Bratislavy, získalo pôvodnú podobu. Ide o zásadnú súčasť celkovej rekonštrukcie Michalskej veže.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Ako uvádza Magistrát, súsošie Archanjela Michala bojujúceho s drakom vytvoril v 18. storočí medikováčsky majster Peter Eller. Za tú dobu prešlo značnou degradáciou. Michal tak napríklad prišiel o krídlo, ruku s mečom a stratila sa aj časť draka. „Meď ako taká je pomerne trvácny materiál, problém v prípade degradácie tohto súsošia bol v podporných konštrukciách,“ hovorí sochár a reštaurátor kovov Stanislav Kožela, ktorý rekonštrukciu sochy realizoval. „Vzhľadom na problematické spojenie kovaného železa s meďou dochádzalo k urýchlenej deštrukcii nosných prvkov, konkrétne aktívnej korózii, ktorá v miestach, kde sa tieto dva materiály dotýkali, vznikla," upresňuje Kožela.

Obnova súsošia tak priniesla doplnenie chýbajúcich častí z tepanej medi. Kompletne prinavrátené bolo ľavé krídlo Archanjela Michala, pravé predlakti s ohnivým mečom, ľavé ucho draka alebo jazyk draka. Takisto boli pridané nové nosné prvky konštrukcie, ktoré boli vykované z chromniklovej ocele (ľudovo antikoru). Priblížiť sa pôvodnému výrazu a charakteru plastiky pomohli reštaurátorovi dobové fotografie.

Verejnosť si určite všimne, že Archanjel Michal zmenil farbu – doteraz bol pokrytý stabilnou vyzretou medenkou, teda ušľachtilou modrozelenou patinou, ktorá vzniká prirodzenou oxidáciou medi. Po novom je však pozlátený. „Sprvoti sme chceli urýchliť vznik zelenomodrej oxidačnej vrstvy na prvkoch plastiky, ktoré boli doplnené rekonštrukčným spôsobom, no pri výskumoch sa zistilo, že pôvodný výraz sochy bol trochu iný - na jej povrchu sa nachádzala vrstva zlata, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o celoplošné pozlátenie,“ upresňuje Patrik Baxa, historik architektúry, ktorý výskum sochy realizoval.

Zlátenie sa rokmi stratilo vplyvom poveternostných faktorov. Stopy sa však našli napríklad na prilbe i štíte sochy Archanjela. Proces zlátenia súsošia mala možnosť na nádvorí Apponyiho paláca, v priestoroch Múzea mesta Bratislavy, vidieť aj verejnosť. „Celé súsošie Archanjela Michala s drakom bolo pozlátené 23,5 karátovým plátkovým zlatom, ktorého sa spotrebovalo 28 gramov,“ hovorí Michal Augustovič, kurátor historických a umeleckohistorických zbierok Múzea mesta Bratislavy, a koordinátor procesu obnovy Michalskej veže. „Trvácnosť takéhoto zlátenia je odhadom niekoľko desaťročí, všetko však závisí od miery mechanického opotrebovávania, ktorému bude socha v exteriéri vystavená.“

Vyloženie súsošia späť na vežu je spojené s programom pre verejnosť – ide totiž o historicky významnú chvíľu. Múzeum mesta Bratislavy, pod ktorého správu Michalská veža patrí, pripravili spolu s partnerom podujatia, Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom (BKIS), slávnostný sprievod s programom pre verejnosť. Sprievod, ktorý začína o 12:00 v Starej radnici a odprevadí sochu k Michalskej veži, bude dôstojným spôsobom sprevádzať mestská polícia. Súčasťou programu pre verejnosť bude online vysielanie Klarisky Diškurz - múzejný špeciál, ktorý naživo sprostredkuje celú udalosť cez Facebook BKIS, MMB a Bratislava – hlavné mesto a YouTube BKIS.

Súčasťou prenesenia a opätovného inštalovania sochy na vrchol veže je aj vloženie repliky pôvodnej časovej schránky s novým obsahom do hlavy sochy. V minulosti totiž bola zavedená tradícia, v rámci ktorej zástupcovia Bratislavy vložili do schránky rozličné odkazy na svoju dobu. Schránka sa naposledy otvárala v roku 1845 a obsahovala rozličné dokumenty, platidlá, výmenné lístky, škatuľku s relikviami alebo mená členov mestskej rady. Rovnako v nej boli odložené aj mená majstrov, ktorí budovali vežu. Do novej schránky, ktorá sa má otvárať okolo roku 2200, bola vložená „DNA Bratislavy“ – vzorky pôdy, viniča a semená typických stromov.

Podujatie aj zmeny sú súčasťou generálnej rekonštrukcie Michalskej veže. Hlavné mesto, ktoré tu prevádzkuje Múzeum zbraní, tak reagovalo na jej zlý stav. Ide o najväčšiu úpravu veže v poslednom storočí a prinavrátiť sa jej má (z veľkej časti) podoba, akú mala v 18. storočí, teda po poslednej veľkej prestavbe. Majú sa tak napraviť chyby posledného storočia, ktoré sa jej usilovali dodať stredovekú podobu aj za cenu odstránenia niektorých výzdobných prvkov.

Hoci sa tento postup nemá opakovať – zachované budú aj niektoré prídavky z 19. storočia – podoba sa bude približovať plánom z druhej polovice 18. storočia. Podľa Michala Augustoviča sa doplní nárožné armovanie (imitácia kvádrov na nárožiach veže), bosáže pribudnú aj okolo portálov, ktoré majú získať estetickejší charakter. Obnoviť sa má členenie fasády formou lizén v hornej časti veže, ostenia okolo okien, ako aj okná samotné. Obnovuje sa aj baroková helmica alebo neskorogotický erb zo začiatku 16. storočia (dedikovaný Vladislavovi II Jagelovskému) nad severným portálom. Augustovič dodáva, že veža si zachová bielu farebnosť, hoci sa možno zmení odtieň.

V obnovenej veži bude opätovne inštalovaná expozícia Múzea zbraní. Múzeum mesta Bratislavy avizuje, že chce k vystavovaniu pristúpiť inovatívnejším spôsobom, detaily však známe nie sú. Cieľom je pritiahnuť nielen turistov, ale opakovane aj domácich návštevníkov. Známy nie je ani termín dokončenia obnovy a otvorenia veže, nahrubo však možno predpokladať, že to bude v priebehu roka 2023, azda už na jeho začiatku.

Celkový rozpočet na generálnu obnovu objektu, ktorý zahŕňa Michalskú vežu a Múzeum zbraní, predstavuje 1,6 milióna eur, z toho je z dotácie z grantového programu Ministerstva Kultúry SR „Obnovme si svoj dom“ 597.500 €, zvyšok je financovaný z rozpočtu Hlavného mesta SR Bratislavy.

Ide o jednu z najvýznamnejších rekonštrukcií pamiatok v Bratislave v poslednom období. Išlo taktiež o prioritu Hlavného mesta, ktoré sa na generálnu obnovu jedného zo symbolov metropoly pripravovalo už niekoľko rokov.

Po jej dokončení sa uvažuje aj o ďalších rekonštrukciách. Medzi ďalšími kľúčovými projektami je znovuoživenie lekárne Salvátor, obnova Domu u dobrého pastiera na Židovskej alebo rozličné práce v areáli hradu Devín či Múzea antická Gerulata. V tomto momente Magistrát realizuje rekonštrukciu Domu hudby na Panenskej, kde sa obnoví prevádzka Základnej umeleckej školy. Stavebné úpravy prinesú omnoho lepšie podmienky pre výučbu aj prezentáciu študijných výsledkov. Bratislava vo všeobecnosti smeruje k tomu, aby boli jej pamiatky v omnoho lepšom stave ako ešte celkom nedávno. Postupne sa tak mení na udržiavanejšie a príťažlivejšie mesto. 

 

Viac o podujatí na webe Múzea mesta Bratislavy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.