Adrian Gubčo 06.11.2024 16:08

Oholená Kukurica. Príprava na obnovu známej budovy postupuje

Výšková budova Vojenského internátu Hviezda, známeho ako Kukurica, patrí k výrazným dielam neskorej moderny na území Bratislavy. Napriek tomu dlhšie chátrala, čo viedlo k úvahám o jej generálnej rekonštrukcii. V súčasnosti skutočne prebieha príprava na obnovu objektu, spojená s odhalením konštrukcie stavby. Po oprave sa má dramaticky zvýšiť jej význam.

Zdroj: Alexy & Alexy, Nino Belovič / YIM.BA

Budova Vojenského internátu Hviezda bola dokončená v roku 1978. Vznikla v rámci rozsiahleho vojenského areálu v tejto časti Bratislavy, pričom návrh od architektov Cyrila Sirotného a Jána Strculu bol vytvorený už v roku 1970. V 25-podlažnej veži – prvej výškovej budove kruhového pôdorysu na Slovensku – malo bývať 748 študentov vojenskej akadémie.

Do začiatku tohto storočia sa však stav „Kukurice“ zhoršil natoľko, že sa stala neobývateľnou. Ministerstvo obrany SR na to upozorňovalo dlhšie. Za najväčší problém označovalo zastaraný a skorodovaný obvodový plášť, nevyhovujúce rozvody inžinierskych sietí alebo zatekanie a degradáciu nosných konštrukcií na najvyšších podlažiach. V roku 2013 predstavilo štúdiu rekonštrukcie, ktorá však bola na nízkej úrovni a odmietnutá.

V roku 2021 však MO SR rozhodlo o obnove, pričom za účelom vypracovania architektonickej štúdie oslovilo Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Porota FAD STU a následne aj rezort obrany vyberali zo štyroch súťažných kolektívnych návrhov. Víťazom sa stal Vertikálny ateliér Alexy Bogár z FAD STU - Andrej Alexy, Michal Bogár, Veronika Pohanič Slaničanová a Petra Srnková.

Autori v roku 2024 upravili pôvodnú štúdiu rekonštrukcie v zmysle nových požiadaviek Ministerstva obrany SR. Projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizáciu stavby na základe verejného obstarávania vypracovala spoločnosť Amberg Engineering Slovakia.

Architekti projekt pripravili tak, aby zachovali hodnoty pôvodnej stavby. Dané riešenie vyzdvihuje maximálne zachovanie a prezentáciu originálnych konštrukcií, materiálov a architektonických detailov. Obnoviť sa majú pôvodné podlahy, stropné elementy, schodiskové konštrukcie, zábradlia alebo výtvarné monumentálne dielo vo vstupných priestoroch.

Po rekonštrukcii bude pôvodný internát slúžiť ako kancelársky objekt, v rámci ktorého Ministerstvo obrany SR centralizuje svoje pracoviská. Pôjde v podstate o jeho nové sídlo, do ktorého sa nasťahujú zamestnanci z dnes roztrúsených budov.  Kapacita budovy bude 750 zamestnancov. Na najvyšších podlažiach budú reprezentatívne priestory pre vedenie rezortu.

Pracovníci však budú mať k dispozícii aj základné služby. Súčasťou parteru budú vstupné priestory, kaviareň (alternatívne samoobslužná reštaurácia) a recepcia. Interiér bude možné flexibilne využívať aj na rôzne príležitostné akcie, bankety, prezentácie či školenia. V celom objekte bude kontrolovaný vstup na jednotlivé podlažia s obmedzeným prístupom pre jednotlivé zložky.

Ministerstvo obrany SR predpokladá ukončenie súťaže na zhotoviteľa stavby v januári 2025. Následne sa rozbehne samotná rekonštrukcia, pričom celkové dokončenie prác sa očakáva v marci 2026, čo je dané financovaním z Plánu obnovy a odolnosti. V tomto momente už prebiehajú prípravné búracie práce, spojené aj s odstraňovaním azbestu.  

Výška investície by mala dosiahnuť približne 60 miliónov eur. Prípravné práce majú stáť ďalších 1,5 milióna. K zámeru sa vyjadril Útvar hodnoty za peniaze, ktorý dospel k záveru, že nepôjde o najefektívnejšiu investíciu, čo je dané možným nedostatočným využitím relatívne mohutnej stavby.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Napriek tomu práce postupujú a s najvyššou pravdepodobnosťou možno predpokladať realizáciu projektu. Rekonštrukciou budovy v zmysle prezentovaného projektu nedôjde len k oživeniu dlho prázdnej a chátrajúcej budovy, ale aj k záchrane výrazného diela slovenskej povojnovej modernej architektúry. Zánik veže by bol škodou, keďže ide v mnohých ohľadoch o výnimočný objekt.

Ohrozenie objektov povojnovej moderny je v Bratislave často skloňovanou témou. V skutočnosti však k naozaj drastickým stratám nedošlo. Výnimku tvorí Dom odborov Istropolis, ktorý bol síce architektonicky hodnotný, no ekonomicky neudržateľný. Verejný sektor – najmä štát – sa kontroly nad budovou zbavil, čím jej podpísal ortieľ. Iné stratené objekty predstavuje PKO či tzv. ružinovský Prior.

Obraz mesta tak aj naďalej spolutvoria výnimočné stavby ako Slovenská národná galéria, Slovenský rozhlas, vysielač Kamzík, Most SNP, Bratislavské krematórium, Prior s hotelom Kyjev a v neposlednom rade aj „Kukurica“. Najnovšia rekonštrukcia by mala predĺžiť jej životnosť aj zachovať jej hodnoty. Nemožno tak vylúčiť, že sa v horizonte niekoľkých desaťročí stane kultúrnou pamiatkou.

Fotografie z 28.10.2024. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.