Adrian Gubčo 01.12.2025 17:13

Najstaršia ulica aj mestské triedy v novom šate. Centrum Bratislavy sa okrášľuje, obnovou prechádza množstvo pamiatok

V Bratislave sa priebežne obnovujú pamiatky a staršie domy, v súčasnosti ale možno badať skutočne výraznú vlnu rekonštrukcií. Do lepšieho stavu a upravenej podoby sa zaodievajú nielen bytové domy, ale aj vzácne sakrálne objekty či verejné stavby. Centrum metropoly sa tak zbavuje ďalších zanedbaných budov, čo prispieva k jeho postupnému skvalitňovaniu a zvyšovaniu atraktivity.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Centrum Bratislavy má dnes už pomerne ďaleko od toho zdevastovaného miesta, ktorým bola ešte na začiatku 90-tych rokov minulého storočia. Za desaťročia trvania bývalého režimu, počas ktorého neexistovali incentívy, podporujúce lepšiu starostlivosť o domový fond, došlo k výraznej devastácii prostredia. Prirodzene, zásadným faktorom bola absencia súkromného vlastníctva.

Odvtedy sa ale situácia rokmi mení a dnes je už podstatná časť budov vo výrazne lepšom stave. Aj napriek mnohým úspešným rekonštrukciám je však aktuálna vlna nových projektov úprav a obnov jednotlivých budov mimoriadna. Práce sa dotýkajú tak súkromných objektov, ako aj budov vo verejnom vlastníctve. Výbornou správou je, že sa obnovujú aj mnohé kultúrne pamiatky.

Jednou z najvýraznejších pamiatok v tomto smere je kostol Zvestovania Pána (ľudovo františkánsky kostol) na Františkánskom námestí. V rámci projektu, financovaného z eurofondov na podporu cezhraničnej spolupráce, sa opravuje fasáda a refektár. Kostol začal vznikať už v 13. storočí, najstaršia časť je gotická, obnovuje sa však o čosi mladšia baroková časť s fasádou z polovice 18. storočia. V posledných rokoch už bola viditeľne narušená.

Dnes je už odhalené priečelie budovy, ktoré pôsobí výrazne odlišne oproti doterajšiemu stavu. Verejnosť si už za dlhé roky navykla na poškodenú fasádu s opadávajúcou omietkou. V súčasnosti však už kostol disponuje vybieleným svetlosivým priečelím so zdôraznenými výzdobnými prvkami v antracitovej farbe. Reštaurátori tak nadviazali na súčasný prístup, v rámci ktorého získavajú viaceré pamiatky bielu farbu, považovanú za autentickejšiu.

Rekonštrukcia pokračuje aj v prípade domu na nároží Sedlárskej a Ventúrskej, konkrétne na Ventúrskej 22. Historicky sa nazýva aj podľa historickej lekárne U zlatého gryfa. Objekt pochádza taktiež zo 14. alebo 15. storočia, navonok má neskorobarokovú úpravu. Dom je pamiatkovo chránený.

Veľmi výraznými úpravami prechádza Kapitulská ulica. Podľa všetkého ide o najstaršiu ulicu v meste, existovala už v 13. storočí. Dnes je spájaná predovšetkým s prítomnosťou cirkevných inštitúcií, ale tradične aj zanedbanosťou jednotlivých domov. Každým rokom to ale platí menej a menej. V tomto momente je tu v rekonštrukcii až štvorica budov, nerátajúc Esterházyho palác.

Františkánsky kostol. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Prvým z nich je pôvodne gotický meštiansky dom z polovice 14. storočia na rohu Kapitulskej a Farskej ulice. Označovaný je aj ako Stará fara, keďže tu od roku 1396 sídlila fara sv. Martina. Objekt prešiel počas svojej dlhej histórie mnohými prestavbami, naposledy v 80-tych rokoch minulého storočia, počas ktorých došlo údajne k poškodeniu mnohých historických prvkov.

Pod lešením je aktuálne skrytý aj dom na Kapitulskej 22 z druhej polovice 18. storočia. Klasicistický objekt je rovnako ako mnohé iné budovy na ulici majetkom Rímskokatolíckej cirkvi. Doteraz bol charakteristický zelenou fasádou, ktorá nepôsobila v kontexte ulice už vôbec vhodne.

Najintenzívnejšie práce však prebiehajú na budovách Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK a Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda. Hoci samotná fakulta mala obnovenú fasádu, v skutočnosti bol stav budov zlý. Podľa Bratislavskej arcidiecézy bol dokonca havarijný, čo si vyžiadalo komplexný zásah.

Postupne sa však majú obnoviť objekty až po Prepoštskú, čím vznikne ucelený komplex budov. Spojiť sa s ním majú aj iné domy vo vlastníctve Bratislavskej arcidiecézy (teda aj dom na Kapitulskej 22), čím vznikne moderný kampus. Jeho súčasťou má byť nové ubytovanie pre seminaristov, učebne, ubytovanie pre učiteľov či malé športoviská. Obnoví sa aj Aula Benedikta XVI. Dvory budú poprepájané systémom záhrad.

Rekonštrukcia má byť ukončená na konci roka 2026. Seminaristi by mali nastúpiť približne na jeseň 2027. Bratislavská arcidiecéza práce financuje z vlastných zdrojov, čiastočne aj zo zisku z predaja nevyužívaných budov.

Práce na bohosloveckej fakulte na Kapitulskej. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

K významným sakrálnym budovám, ktoré prechádzajú aspoň čiastočnou opravou, patrí aj kostol Navštívenia Panny Márie, známy ako kostol milosrdných bratov na Námestí SNP. Obnovou prešla jeho baroková strešná helmica s typickým cibuľovitým tvarom.

V neveľkej vzdialenosti od tohto kostola, na nároží Kolárskej a Heydukovej, zas prebieha nadstavba funkcionalistického domu. Nadviaže tak na nadstavbu susednej budovy na Kolárskej 14, ktorá priniesla aj obnovu fasády objektu. Nárožný dom by si takúto úpravu zasluhoval taktiež, napokon, bol už v tomto smere výrazne narušený.

Z lokálnych rekonštrukcií funkcionalistických budov možno spomenúť ešte obnovu bývalého hotela Palace na rohu Poštovej a Obchodnej. V súčasnosti sa mení na apartmánový dom Uno Poštová Residence. Podľa všetkého už projekt smeruje k dokončeniu. Odovzdávaný tak bude v čase, keď bude finišovať aj prvá etapa rekonštrukcie Námestia SNP a priľahlej časti Poštovej ulice.

Špitálska 16-18. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

K záveru sa blíži aj mimoriadne výrazná obnova uličnej fasády mohutného domu na Špitálskej 16-18, spojená s komplexnou modernizáciou celej budovy. Dom vznikol v priebehu druhej polovice 19. storočia, v čase, keď sa okolo neho nachádzali ešte nízke jedno- až dvojpodlažné objekty. Budova nedostala v tomto prípade bielu fasádu, nadviazala skôr na predošlú jemne zelenú farbu. Dnes je opäť okrasou Špitálskej, kde zostáva v katastrofálnom stave najmä budova Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

Špitálska nie je jedinou výraznou mestskou triedou, ktorá prechádza úpravami. Do rekonštrukcie vstúpil nárožná modernistická stavba z roku 1921 na Klemensovej 19, časťou fasády obrátená do Dostojevského radu. Autormi sú Siegfried Theiss a Hans Jaksch. Nad vstupom je reliéf od Alojza Rigeleho. Budova je chránená ako NKP a sídli tu Historický ústav SAV.

Navonok sa do finále blíži aj rekonštrukcia a nadstavba bytového domu na Ul. 29. augusta 23, čiastočne obráteného do Karadžičovej ulice. Pochádza z roku 1922 a postavený bol v rondokubistickom slohu. Autorom bol známy medzivojnový architekt Klement Šilinger. Pôvodnú šedú farbu fasády nahradila žltá, čo bolo do istej miery prekvapením, keďže iné bratislavské rondokubistické budovy používajú spravidla odlišnú farebnú schému.

Taktiež na Karadžičovej prebieha obnova bytového domu na nároží s Justičnou. Ide už o príklad povojnovej výstavby a postupného rozvoja tejto časti Bratislavy. Hneď niekoľko vchodov tohto rozložitého objektu sa naraz zatepľuje a dostane kultivovanejšiu podobu.

Ul. 29. augusta 23. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Viditeľné úpravy sa v súčasnosti realizujú aj na Kozej ulici. Patrí k nim rekonštrukcia a dostavba domu na Kozej 16, kde na začiatku 19. storočia istú dobu býval maďarský dramatik Károly Kisfaludy. Privátny investor zachoval dvojpodlažnú časť, obrátenú do ulice, a jednopodlažný dvorový trakt nahradil päťpodlažnou stavbou, kde je umiestnený jeden byt. V staršej časti bude nebytový priestor. Architektonické riešenie totiž spracúva architektonická kancelária Čechvala Architects.

V susedstve tohto projektu prebieha obnova domu, tvoriaceho rok Kozej a Konventnej. Ide o tzv. Heckenastov palác, ktorý vznikol okolo roku 1873 na mieste niekdajšieho cintorína. Vlastnil ho bohatý obchodník s knihami a vydavateľ Gustav Heckenast. Po druhej svetovej vojne prestal slúžiť obytný účelom.

Dnes ho vlastní Ekonomická univerzita v Bratislave, rozbehla komplexnú rekonštrukciu objektu za necelých 3,5 milióna eur z Fondu obnovy a odolnosti. Predmetom zákazky je zlepšenie technicko-stavebných vlastností budovy, debarierizácia, sanácia vlhkosti, obnova fasád i strechy, zlepšenie energetických vlastností objektu, úprava dvora aj revitalizácia zelene.

Nejasným zostáva osud domu na Kozej 9 – asi najviac zdevastovaného objektu na ulici, ktorý je navyše nevyužívaný. Vlastníkom je Hlavné mesto, ktoré určitú dobu uvažovalo nad jeho rekonštrukciou pre účely nájomného bývania. Neskôr logicky usúdilo, že by bolo ekonomicky výhodnejšie budovu predať. Výsledky súťaže ešte nie sú známe, mesto však očakávalo, že z predaja získa viac ako 749-tisíc eur.

Koziu ulicu čaká v priebehu budúceho roka rekonštrukcia od fasády k fasáde, ktorá nadviaže na obnovu Konventnej. Vďaka ďalším lokálnym projektom (napríklad obnove budovy na Staromestskej 6 či revitalizácii zastávky Zochova) sa táto časť Bratislavy stane onedlho mimoriadne príťažlivou.

Obnova Hackenastovho paláca. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Centrum slovenskej metropoly tak krok po kroku získava atraktívnejší ráz. Počet budov v naozaj katastrofálnom stave klesá, pričom sa k privátnym investorom v určitej miere pripája aj verejný sektor. Nápomocným je v tomto smere Plán obnovy a odolnosti, ktorého súčasťou je podpora zvyšovania energetickej efektívnosti. Zasiahnuť by to malo viacero budov vo vlastníctve štátu, univerzít, samosprávneho kraja alebo mesta.

Znižuje sa tak veľký investičný dlh, zvyšuje udržateľnosť a do budúcna aj znížia náklady na energie. Úspory možno spätne reinvestovať, v prípade vysokoškolských inštitúcií napríklad do skvalitňovania vzdelávania, pri municipálnych objektoch do nových zlepšení, či už budov alebo verejných priestorov. Pre Bratislavu sa v tom skrýva potenciál ďalšieho zvyšovania statusu mesta.

Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.