Adrian Gubčo 11.09.2020 20:57

J&T Real Estate otestovalo fasádu mrakodrapu Eurovea Tower

Developer JTRE napreduje vo výstavbe prvého slovenského mrakodrapu Eurovea Tower, ktorý bude v mnohých ohľadoch na naše pomery výnimočný. Okrem výšky, ktorá bude pri 46 podlažiach dosahovať 168 metrov, sú to aj extrémne podmienky, ktorým bude stavba čeliť. Preto developer prezradil, ako sa s vplyvmi počasia plánuje vysporiadať.

Zdroj: J&T Real Estate

Detaily odhalil v rámci komplexného článku na oficiálnom webe projektu, kde vysvetlil, ako prebieha testovanie vplyvov počasia na fasády výškových objektov. Prvé analýzy prebehli už počas projekčnej fázy, kedy bol model budovy testovaná vo veternom tuneli špecializovanou londýnskou firmou RWDI. Namerané hodnoty zaťaženia jednotlivých bodov fasády použili statici vo svojich výpočtoch.

Ďalším dôležitým krokom je overenie odolnosti exteriérových konštrukcií, aby bolo možné potvrdiť zvolený výber konceptu fasády. Toto testovanie prebieha podľa JTRE práve v týchto týždňoch. Investor sa rozhodol, aj s ohľadom na iné pripravované projekty (čo je mimoriadne zaujímavé), vybudovať vlastné skúšobné zariadenie. Developer takto dokáže testovať fasády na úrovni niekoľkých podlaží, ako aj rôzne tvary fasád či striech v reálnej podobe.

Pre Eurovea Tower bolo vybrané overovanie pomocou veterného generátora vo vonkajšom prostredí. Inžinieri mohli testovať fasádu ako celok, vrátane zasklenia loggií, zábradlia, obkladov, tienenia a ďalších konštrukcií. Veterná turbína dokáže vykonať tlak až 200 kilometrov za hodinu. Podľa developera ide asi o dvojnásobok toho, čo sa vyskytuje v slovenských podmienkach (orkán dosahuje 125 km/h). Konštrukcie boli zaťažované zvonka, modelovali sa tak turbulencie vetra aj vetrom hnaný dážď.

Developer preskúšal odolnosť okien a obkladu fasády, ako aj zábradlia či zasklenia lodžií, a to pri plnej sile vetra. Aj pri takomto tlaku sa sklo rozkmitalo, záťaž však vydržalo. Skúškou má prejsť aj vonkajšie tienenie, ktoré je súčasťou štandardu, pričom developer si overí, pri akej rýchlosti vetra sa dajú ešte rolety rozličných typov stiahnuť alebo vytiahnuť. JTRE deklaruje, že na základe týchto testov vyberie najlepší produkt.

 

Testovanie fasády. Kmitanie nastalo pri rýchlosti 200 km/h, to je však dvojnásobok maximálnych hodnôt v Bratislave. Zdroj: JTRE

 

Vysoká pozornosť venovaná vplyvu vetra je v prípade výškových budov v Bratislave namieste. Slovenská metropola patrí k najveternejším mestám Európy vďaka tzv. dýzovému efektu Devínskej brány. To v princípe znamená, že prevažujúce severozápadné prúdenie od Atlantického oceána v našom regióne naráža na horské prekážky v podobe Álp či Karpát a do Dunajskej nížin preniká cez otvorený znížený priestor – Devínsku bránu, v ktorej sa nachádza aj Bratislava. Vietor tu tak prirodzene zrýchľuje a je oveľa častejší. 

Nové bratislavské veže tak môžu byť vystavené prudkým vetrom, ktoré budú pre obyvateľov a pracujúcich vo vežiach citeľné. Vplyv môžu mať na užívateľnosť balkónov či loggií, okrem toho vietor ovplyvní aj pobyt v exteriéri v bezprostrednej blízkosti výškových budov, pokiaľ na to ich dizajn neprihliada. Samozrejme, enormný vplyv má vietor na konštrukciu stavieb.

JTRE bude vystavené najväčšiemu tlaku, keďže Eurovea Tower nebude len s prehľadom najvyššia, ale bude aj osadená priamo na nábreží Dunaja a ostatné veže sú pomerne ďaleko, aby jej v tomto smere pomohli. Testovanie ukázalo aj niekoľko detailov riešenia situácie, ktoré môžu mať dosah na podobu mrakodrapu.

V prvom rade je viditeľné, že developer testoval zasklenie balkónov veže. Prípadné zasklievanie by bolo logické – koniec-koncov, zasklená je už väčšina loggií v susednom Panorama Towers – výrazne by to však ovplyvnilo podobu Eurovea Tower. Pásové balkóny v kombinácii s vertikálami nosnej konštrukcie tvoria základný znak jej architektúry, čo by sa zasklením narušilo, najmä v prípade, že by časť balkónov zasklená bola a časť nie.  

Viacmenej odhalená je aj podoba obkladu, ktorý by už mal mať finálnu farebnú schému. Na prvý pohľad nevyzerá zle, otázkou ešte bude jeho pôsobenie vo väčšom meradle.

V každom prípade, Eurovea Tower bude už čoskoro dotvárať poanorámu Bratislavy. V blízkej dobe by malo prebiehať betónovanie základovej dosky, po ktorom začnú rásť podzemné aj nadzemné podlažia. Veža výrazne prerastie akúkoľvek budovu v meste a bude jeho dominantou a orientačným bodom. Doteraz odhalené vizualizácie naznačujú, že Eurovea Tower nebude žiadnou hanbou, pri globálnejšom pohľade však nepôjde ani o zapamätateľnejší mrakodrap.

Autormi podoby veže sú architekti a projektanti z kancelárie GFI, ktorí s developerom dlhodobo spolupracujú, vrátane navrhovania výškových budov. JTRE ich uprednostnilo v konkurencii viacerých svetových či európskych tvorcov. Realizáciou Eurovey sa výrazným spôsobom zapíšu do dejín stavebného vývoja metropoly.

Dokončenie Eurovea Tower sa predpokladá v roku 2023. Je vznik bude pre Bratislavu v mnohých ohľadoch, vrátane technologických, prelomový. Prvý slovenský mrakodrap bude čerešničkou výrazného rozvoja, ktorým metropola v posledných desaťročiach prešla. Bude aj symbolom nielen jedného developera, ale aj veľkej ambicióznosti privátneho sektora, ktorý je dnes hlavným hýbateľom zmien slovenského hlavného mesta.

 

Pozrite si výstavbu Eurovey vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.