Adrian Gubčo 03.07.2026 14:41

Koniec malého pokojného letiska. Bratislavský letecký prístav sa bude rozširovať, štát reaguje na prudký rast

Masívny nárast počtu cestujúcich na Medzinárodnom letisku M. R. Štefánika zmení jeho podobu. Už niekoľko mesiacov o tom hovorí predseda vlády, Ministerstvo dopravy SR aj vedenie samotného letiska. Teraz sa spresňuje aj výška investície, vďaka ktorej by sa mala výrazne zvýšiť jeho kapacita a vytvoriť lepšie predpoklady pre ďalší rast aj v budúcnosti.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Premiér Robert Fico (Smer-SD) oficiálne požiadal Letisko M. R. Štefánika v Bratislave a Ministerstvo dopravy (MD) SR, aby vzhľadom na hospodársky rast na letisku a rast počtu cestujúcich predložili na zasadnutie vlády v auguste alebo v septembri stratégiu ďalšieho rozvoja letiska.

Podľa Fica ide najmä o expanziu letiska. „Mám na mysli predovšetkým rozšírenie terminálu. To je úplne nevyhnutné, pretože ak sme stavali tento terminál, tak sme vedeli, že je tu priestor na pokračovanie stavby v podobnom štýle,“ povedal v piatok premiér na tlačovej besede s účasťou ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD) a generálneho riaditeľa bratislavského letiska Dušana Novotu.

Celkové odhadované náklady na rozšírenie letiska alebo výstavbu nového terminálu vrátane stojísk pre lietadlá, ktoré sú nevyhnutné pre prudký nárast počtu cestujúcich, sú predbežne 50 miliónov eur. Letisko by si na investíciu malo vziať úver.        

„Predpokladám, Že by sme vedeli takúto investíciu opäť označiť za strategickú, čo urýchli procesy, ak to bude nevyhnutné, ale nachádzame sa na štátnych pozemkoch. Toto je štátne vlastníctvo, preto by to nemalo byť predmetom žiadnych problémov,“ uviedol Fico. Potvrdil naďalej záujem rozvíjať letisko v plnom štátnom vlastníctve bez toho, aby rozmýšľali o jeho akejkoľvek privatizácii, pretože v privatizáciu strategických podnikov a strategického majetku neverí.

Premiér si myslí, že pri pozitívnych hospodárskych výsledkoch letiska v posledných dvoch rokoch budú mať banky záujem spolupracovať s letiskom. „Letisko si môže prefinancovať nový terminál, rozšírenie terminálu a stojanky z klasického komerčného úveru. Je zrejmé, že je vo vynikajúcej finančnej kondícii a sme schopní takéto stavby v tomto prípade riešiť aj štandardným komerčným spôsobom,“ poznamenal Fico.

Od ministra dopravy a šéfa letiska očakáva prvý návrh vizualizácie a harmonogramu rozšírenia terminálu. „Pokiaľ budete pripravení vy, my budeme pripravení na schválenie tohto projektu, aby ste mali príslušnú pomoc,“ dodal premiér.

Terminál 1B, ktorý bude pravdepodobne nahradený. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V súvislosti s pravidelnou linkou Bratislava - Košice, ktorú prevádzkuje dopravca Wizz Air, minister dopravy uviedol, že štát ju predpokladal podporiť ročne sumou 1,2 milióna eur. „Je veľmi pozitívne, že tie lety sú tak vyťažené, že faktúra, ktorá došla za túto podporu, je menej než polovičná. Je to okolo 600.000 eur, čo sme na tom niekoľkonásobne už zarobili,“ uviedol Ráž. Ministerstvo podľa neho nemieni vyplácať dividendy zo zisku letiska, keďže si zaslúži rozvoj. Minister avizoval prípravu štúdiu realizovateľnosti na ďalší terminál.

Štát bude reagovať na rast počtu cestujúcich aj konkrétnymi opatreniami. „Toto letisko už nie je malé regionálne letisko, kde stačilo dôjsť 45 minút pred odletom,“ upozornil Ráž. Vyzval cestujúcich, aby prišli na letisko vždy aspoň dve hodiny pred odletom, lebo inak môžu čakať na odbavenie, ako to je úplne normálne na všetkých iných letiskách. „Pridávame ďalšie stojanky pre policajtov, aby dokázali viacej ľudí odbaviť, čo sa týka pasovej kontroly. Takisto minister vnútra sľúbil navýšenie počtu policajtov do budúcna,“ dodal Ráž.

Šéf letiska potvrdil, že letisko odbaví v piatok dvojmiliónteho cestovateľa, pričom za celý minulý rok ich bolo 2,4 milióna. Očakáva sa, že v tomto roku by mal počet pasažierov na letisku presiahnuť 4 milióny.

Novota adresoval aj tému zdržaní a neschopnosti dostaviť sa na let včas, s čím boli v posledných dňoch konfrontovaní niektorí cestujúci. „Meškania sú spôsobené enormným množstvom ľudí. Je to skúsenosť pre bratislavské letisko, ktorá tu doteraz nikdy nebola,“ povedal Novota. Veľmi podstatné je podľa neho navnímať všetky podnety a na základe toho vyhodnotia úskalia v súvislosti s odbavovaním cestujúcich.

Tiež upozornil cestujúcich, aby sa dostavili na letisko dve hodiny pred odletom. „Dve hodiny pred odletom neznamená, že prídem, zaparkujem auto a sadnem si do kaviarne a čakám. Dve hodiny pred odletom znamená, prídem, vybavím si check-in, idem hore na detekčnú kontrolu,“ vysvetlil Novota.

V prípade letov mimo schengenskej zóny treba prejsť aj pasovou kontrolou. Po jej absolvovaní možno zájsť do reštaurácie a čakať na svoj let. „Toto by nám veľmi pomohlo z toho dôvodu, že pri tejto veľkej kapacite potrebujeme aj spoluprácu cestujúcich,“ dodal.

Aktuálny rast bratislavského letiska patrí k dobrým správam pre Bratislavu aj pre celé Slovensko. Vďaka zlepšeniu prepojení slovenskej metropoly so zahraničím sa zlepšuje jej medzinárodné postavanie, a to aj napriek tomu, že ide o nízkonákladové linky. Podľa vedenia letiska sa tým každopádne zlepšuje vyjednávacia pozícia pri rokovaniach s klasickými prepravcami.

Prípadné rozšírenie terminálu je ďalšou pozitívnou kartou, s ktorou môže letisko operovať. Hoci vizualizácie ani detaily zatiaľ známe nie sú, je už do veľkej miery zrejmé, že rozšírenie terminálu sa bude týkať predovšetkým časti, odkiaľ sú dnes vypravované mimo-schengenské lety, teda terminálu 1B. Ide o staršiu časť letiska, vybudovanú ešte v 90-tych rokoch 20. storočia.

Expanzia terminálu bude pravdepodobne v rovnakom architektonickom duchu, v akom je postavený terminál 1A, dokončený v roku 2012. Spojená by mohla byť s realizáciou nástupných mostov, nakoľko najvýraznejšie sa táto požiadavka týka operátorov charterových letov, ktorí lietajú práve do destinácií mimo Európskej únie.

Kapacita bratislavského letiska by mohla v prípade rozšírenia dosiahnuť 7-8 miliónov cestujúcich ročne. Bratislava by v takom prípade bola len v ôsmej desiatke najrušnejších európskych letísk (dnes nie je ani v prvej stovke), štandardne ale ide o letiská, z ktorých sú dostupné aspoň niektoré hlavné európske prestupné uzly. Dramaticky by sa tým zlepšila konektivita slovenskej metropoly.

Pre jej ďalší rozvoj a konkurencieschopnosť ide o strategický záujem. S veľkými a dobre prepojenými letiskami neprichádzajú len turisti, ale aj investori a kapitál. Zlepšujúca sa kondícia aj investície v Bratislave tak vytvárajú dôležité predpoklady pre hospodársky rast. 50 miliónov eur, vložených do uvažovaného projektu, patrí k tým lepšie investovaným prostriedkom.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.