Adrian Gubčo 05.04.2024 12:09

V cieľovej rovinke pred výstavbou. YIT Slovakia žiada o stavebné povolenie pre poslednú časť Zwirnu

Polyfunkčný komplex Zwirn na okraji nového centra Bratislavy sa črtá ako jeden z najlepších developmentov posledného obdobia. Kombinácia blokovej zástavby, príťažlivej architektúry, dôrazu na verejný priestor a zeleň či aktívneho prízemia z neho robia vzor mestotvorného projektu. Developer YIT Slovakia bude mať navyše čoskoro otvorené dvere pre jeho dokončenie.

Zdroj: YIT Slovakia

Zwirn vzniká v bloku, vymedzenom Páričkovou, Košickou, Mlynskými nivami a Svätoplukovou ulicou. Pôvodne išlo o areál Bratislavskej cvernovej továrne (BCT), ktorá sa tu formovala od začiatku 20. storočia. Na začiatku milénia sa však výroba utlmila. Hlavná budova starej fabriky, pradiareň, bola istú dobu využívaná umelcami a kreatívcami, od roku 2015 sa však začal pripravovať nový development.

Areál totiž získala spoločnosť YIT Slovakia, ktorá sa rozhodla usporiadať na projekt vyzvanú medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž. Presadil sa v nej ateliér Compass, ktorý sa inšpiroval tradičným blokovým urbanizmom štvrte Nivy a pokúsil sa naň nadviazať. Priniesol tak na prvý pohľad jednoduchý koncept trojice blokov, ktoré spoločne vytvárajú námestie medzi novými bytovkami a zachovanou pradiarňou. Vzniká tak kompaktná štruktúra vo väzbe na okolie.

Realizácia developmentu sa začala v roku 2018 rekonštrukciou pradiarne a priľahlej silocentrály, ktoré sa premenili na bizniscentrum Pradiareň 1900. Po nej nasledoval vznik námestia, ktoré sa dokončilo v roku 2021. V roku 2020 sa rozbehla výstavba prvej etapy samotného Zwirnu v podobe prvého z blokov, obsahujúceho predovšetkým rezidencie. Dnes je už dokončený a dotvoril priestor medzi Páričkovou a Košickou.

Aktuálny vývoj je do istej miery kuriózny. Kvôli určitým nezrovnalostiam vo výklade Územného plánu získala druhá etapa overenie súladu s plánom neskôr ako tretia. Developer tak rozostaval pôvodne uvažovanú poslednú časť developmentu na nároží Svätoplukovej a Košickej skôr.

Dnes je vo vysokom štádiu realizácie. Tvorená je rezidenčnou časťou a kancelárskou budovou v exponovanej polohe, obrátenej priamo do veľkej križovatky Košickej, Svätoplukovej a Mlynských nív. Nižšie bytovky už aktuálne získavajú fasády, rovnako ako administratívna veža, ktorá navyše dosiahla štádium hrubej stavby. Tretia etapa projektu tak smeruje k dokončeniu v priebehu budúceho roka.

Dokončiť tak zostáva druhú etapu, ktorá bude zo všetkých najväčšia. Pôjde o mohutný uzatvorený blok, tvorený bývaním a službami v parteri domu. Povoľovanie trvalo dlhšie, teraz sa však dostalo do finále. YIT Slovakia požiadalo o vydanie stavebného povolenia, začalo sa tak stavebné konanie – teda posledný krok pred samotnou výstavbou.

 

Priestor, kde vznikne druhá etapa. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Ako vyplýva z dokumentácie, stavebník žiada o povolenie pre výstavbu šiestich bytových domov so spoločnou podzemnou garážou. Šestica sekcií vznikla rozdelením pôvodne dvoch domov, uvádzaných v územnom rozhodnutí. Stavba bude mať tri podzemné podlažia a šesť až 11 nadzemných. Napriek tomu, že budú stavebne oddelené, pôsobiť budú ako jeden blok.

Prvý bytový dom sa označuje ako HGN a bude mať 11 podlaží. Na prízemí budú priestory pre prevádzky a služby, na druhom až šiestom podlaží byty a apartmány a siedme až jedenáste podlažie budú byty, pričom tieto podlažia budú čiastočne ustupovať. V časti strechy nad desiatym podlažím má byť pobytový priestor pre rezidentov. Celkovo tu bude 125 bytov a 60 apartmánov.

Dom I bude deväť podlaží, najvyššie bude ustúpené. Umiestnených tu bude 27 bytov a 14 apartmánov. Dom J bude mať sedem podlaží, ustupovať budú najvyššie dve podlažia. Tu plánuje developer vybudovať 40 bytov a 6 apartmánov. Dom K bude ešte o podlažie nižší a opäť s ustupujúcim najvyšším podlažím. Počet bytov bude 25, apartmány budú 4.

Dom L bude pripomínať dom J – bude tak mať sedem podlaží a ustupovať budú najvyššie dve podlažia. Vzniknúť by tu malo 38 bytov a 6 apartmánov. Napokon dom M bude mať deväť nadzemných podlaží, z toho ôsme a deviate budú ustupujúce. YIT tu naplánovalo 26 bytov a 13 apartmánov.

Vo výsledku by tak malo v druhej etape Zwirnu vzniknúť 281 bytov a 103 apartmánov. Obsluhované budú 625 miestami v podzemnej garáži a 14 miestami na teréne. Strecha podzemnej garáže bude tvorená zeleňou vo vnútrobloku, ktorý bude parkovo upravený. Byty na prízemí budú do vnútrobloku priamo otvorené vďaka predzáhradkám.

Architektúru druhej etapy spracúva tak ako v prípade ostatných etáp kancelária Compass. Známi a skúsení architekti sa s prvou dokončenou etapou „vyhrali“, čo je vidno na množstve príťažlivých detailov, počnúc umeleckým doplnením vstupných priestorov, cez kultivované prostredie vnútroblokov, až po charakteristické riešenie balkónov. Signifikantné je masívne využitie keramického obkladu – tehly, vďaka čomu bude mať Zwirn po úplnom dokončení najväčšiu tehlovú fasádu na Slovensku.

Vydanie stavebného povolenia sa predpokladá ešte v priebehu tohto roka. Developer bude chcieť výstavbu pravdepodobne rozbehnúť čím skôr, keďže už medzičasom rozbehol aj predaj bytov. Dokončenie možno očakávať v priebehu roka 2027 – čo bude zároveň aj termín dokončenia celého Zwirnu vrátane priľahlých úprav dopravnej infraštruktúry (napríklad cyklotrasy popri Košickej). Bratislava dostane atraktívny a celistvý kus mesta.

 

Bloková štruktúra Zwirnu nastavuje latku aj pre iné projekty. Zdroj: YIT Slovakia

 

Druhá etapa Zwirnu bude skutočne veľká, čo bude viditeľné najmä pri pohľade z námestia. Jedenásť podlaží je už pomerne dosť – je to výška mnohých panelových bytových domov. Architekti sa pokúšajú efekt výšky zmierniť ustúpenými podlažiami, to však prinesie len obmedzené zlepšenie.

Napriek tomu ide o jeden z najlepších príkladov novodobého developmentu v Bratislave. Výhody, popísané v úvode, nie sú zatiaľ samozrejmosťou. Pod vplyvom noriem, cien aj požiadaviek klientov mnohí developeri uprednostňujú výstavbu, ponášajúcu sa skôr na modernistické sídliská. Skutočne mestotvorných projektov je menej, ako by bolo žiadúce.

Zásadným posunom by bola zmena metodiky pri posudzovaní preslnenia obytných priestorov. Bloková zástavba sa dnes javí ako nevýhodná, lebo časť bloku nikdy nebude mať prístup k priamemu slnečnému svetlu. To ale neznamená, že sa tým znižuje kvalita života, hoci to slovenské svetlotechnické normy naznačujú. Úrad pre územné plánovanie plánuje v tomto smere zmeny, ktoré majú až na jednu výnimku (Slovenskú komoru stavebných inžinierov) širokú podporu v odborných kruhoch.

Ak by sa ich napokon podarilo presadiť, potom by možno Zwirn nemusel byť natoľko unikátny. Mohol by byť priekopníckym projektom, ktorý otvorí dvere ďalším zámerom, kombinujúcim blokovú štruktúru, ľudskú mierku, jasné oddelenie verejného, poloverejného a polosúkromného priestoru, aktívny parter, miešanie funkcií či dôraz na peší a cyklistický pohyb. To je totiž návod pre kvalitnejšie mestské prostredie.

 

Pozrite si výstavbu Zwirnu vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.