Adrian Gubčo 25.08.2020 15:50

Klingerka je pred dosiahnutím plnej výšky

Mohutný polyfunkčný komplex Klingerka, ktorého vyššia časť sa po dokončení stane na krátku dobu najvyššou rezidenčnou budovou Slovenska, sa blíži k dosiahnutiu maximálnej výšky 115 metrov. Okrem toho sa čoskoro začne odhaľovať fasáda oboch častí projektu, rezidenčnej aj kancelárskej. Po dokončení Klingerka dotvorí východnú časť bratislavského downtownu.

Masívny development od spoločnosti J&T Real Estate začal vznikať na začiatku roka 2019 po niekoľkoročnej príprave, dnes sa už stal výraznou súčasťou bratislavskej panorámy. Umiestnený je v dotyku s bývalovou Klingerovou továrňou na spracovanie juty, severne od staveniska zas vznikla Klingerova obytná kolónia, kde sú doteraz zachované rodinné domy. Už dlhšie sa však očakáva radikálna transformácia celého okolia.

Klingerka je v tomto smere jednou z kľúčových investícií. Na južnej polovici pozemku, smerom k Prístavnej, vzniká dvojica výškových objektov so šošovkovitým pôdorysom, ktoré sú prepojené parkovacím domom. Nižší z objektov, kancelárska veža, má jedenásť nadzemných podlaží, vyššia rezidenčná budova až 35. Zvyšná časť pozemku smerom ku kolónii bude využitá ako park.

Administratívny objekt dosiahol plnú výšku už pred časom a aktuálne pokračuje realizácia fasády. Vyššia veža však ešte stále rastie – aktuálne by mala byť zhruba na úrovni 32. podlažia. Všetko tak nasvedčuje tomu, že plnú výšku dosiahne čoskoro (výstavba jedného podlažia trvá 10-12 dní), čím bude dokončená hrubá stavba. V skutočnosti sa však tento proces ešte mierne natiahne.

„Osadenie takzvanej „glajchy" (stromček na vrchu stavby), teda oznam stavbárov pre širokú verejnosť, že stavba dosiahla plnú výšku, prebehne ešte tento rok v decembri,“ prezrádza Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. „Klingerka sa tak po dokončení stane najvyššou rezidenčnou budovou na Slovensku s celkovou výškou 115 metrov.“ Zároveň by mala na určitý čas – kým ju neprerastie Eurovea Tower od toho istého developera – byť aj druhou najvyššou budovou krajiny

Medzičasom bude pokračovať inštalácia fasády, ktorá napreduje aj na vyššej veži. Detailný pohľad na nižšie podlažia ukazuje, že na niektorých miestach sa už zhotovujú balkóny a na fasáde je osadená izolácia aj konzoly, na ktoré bude inštalovaný obklad. Jeho definitívna podoba sa počas prípravy a výstavby projektu menila a developer naznačuje, že ešte pracuje na určitých úpravách. „Odhalenie rezidenčnej fasády prebehne nie úplne štandardne. Naše technické riešenie nie je úplne bežné a preto si ho zatiaľ necháme ako prekvapenie a určite sa vo vhodnom čase o túto informáciu podelíme,“ hovorí Pavel Pelikán.

JTRE odmietlo prezradiť akékoľvek bližšie detaily, preto možno len špekulovať, o akú novinku ide. Zvolenie kvalitnejšieho obkladu byvšak  mohlo zjemniť nie veľmi šťastné pôsobenie veže, ktorá je v bratislavskom kontexte mimoriadne mohutná. Nie je veľmi prehnané Klingerku prirovnať ku gigantickým developmentom, aké aktuálne vznikajú napríklad v ruskej metropole, preto je kvalita materiálov mimoriadne zásadná. Podobu projektu majú na starosti architekti z kancelárie GFI.

 

Klingerka Offices

 

Projekt sa tak blíži k dokončeniu, čo otvára otázku jeho ďalšieho života a fungovania. Pre developera ide viacmenej o úspech – nachádzať sa tu bude 380 bytov, voľných ostáva už len 14 (plus 13 predrezervovaných). Až na jednu výnimku ide všetko o štvorizbové byty, vrátane bytov na najvyšších podlažiach, ktoré budú mať panoramatický výhľad na celé mesto. Od spustenia predaja sa však ceny radikálne zvýšili, pričom dnes dosahujú od 364-tisíc eur za trojizbák na 32. podlaží, po 687-tisíc eur za najväčšiu rezidenciu na 35. podlaží.

Rezidenti nájdu v Klingerke celkom slušný štandard aj racionálne dispozície, ktoré sa budú dať pomerne jednoducho meniť – priečky sú totiž zo sádrokartónu. Nevýhodou (resp. zatiaľ skôr nezvykom) je využitie SDK priečok aj medzi bytmi. To však umožnilo investorovi zjednodušiť a zrýchliť (a zlacniť) výstavbu. Ďalšou nevýhodou je obrovská masovosť projektu – v jednej budove bude teoreticky žiť vyše tisíc obyvateľov, na ktorých bude pripadať 5 výťahov.

Menej kritická je situácia v prípade kancelárskej budovy, ktorá nebude ani zďaleka patriť k veľkým bratislavským bizniscentrám. S výmerou 10,5-tisíc metrov štvorcových kancelárií ju developer označuje za „butikovú“ kancelársku budovu, ktorá bude navyše disponovať 238 parkovacími miestami, kantínou, menším retailom a certifikáciou BREEAM Excellent.

Nakoľko úspešný je prenájom budovy, však zatiaľ známe nie je. „Stále prebiehajú intenzívne rokovania s viacerými potencionálnymi nájomníkmi“ vysvetľuje Pavel Pelikán. „Ani v jednom prípade nie sme tak ďaleko, aby sme mená týchto spoločností mohli zverejniť.“ Čo sa však týka retailu, vrátane prevádzok v parteri rezidenčnej veže, developer hovorí o vzniku rešturácie či kaviarne, pravdepodobne by tu mohli byť aj menšie potraviny.

Najdôležitejším prínosom pre rezidentov v rámci projektu, prístupným aj pre okolie, však bude relatívne veľký park, ktorý obsadí voľnú plochu medzi vežami a rodinnými domami. Realizácia sa spustí pravdepodobne až v priebehu budúceho roka (hoci pri administratívnej budove už vznikajú chodníky a začínajú sa sadové úpravy). „V súčasnosti všetka naša pozornosť smeruje k dokončeniu administratívnej a rezidenčnej budovy. Park sa bude dokončovať súbežne s prácami na exteriéroch,“ konštatuje Pavel Pelikán.

Ani v tomto prípade by však podoba parku nemusela byť celkom definitívna. „Stále pracujeme na technických a záhradníckych detailoch a doťahujeme objednávky jednotlivých prvkov. Finálnu podobu parku, samozrejme, neskôr predstavíme verejnosti,“ uzatvára výkonný riaditeľ JTRE.

 

Klingerka - pohľad z Mosta Apollo

 

Klingerka je tak tesne predtým, ako začne nadobúdať konečnú podobu. Pohľad na mohutné budovy, zvlášť vyššiu z nich, vyvoláva obavy z toho, ako zapadne do panorámy Bratislavy a dotvorí potenciálne veľmi atraktívnu časť mesta.

Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že zvolený urbanistický koncept – dvojica veží prepojených nadzemným parkovacím domom, osadených v parku – nebola správna a vhodnejšia by bola skôr hustejšia bloková štrukúra s menšou mierkou a jednou subtílnejšou dominantou. Zvolený koncept však bol paradoxne menej náročný aj drahý, keďže developer nemusel kopať do takej hĺbky, odstraňovať toľko záťaže a budovať toľko jadier či obstavaných plôch.

Našťastie sa zdá, že aspoň čiastočne by tieto negatíva mohla napraviť druhá etapa Klingerky na pretiahnutom pozemku medzi Košickou, Mlynskými nivami, Pláteníckou a Prístavnou. Podľa predstaveného konceptu, opäť od GFI, by mala mať druhá etapa podobu postupne gradujúcej zástavby bytových domov smerom ku križovatke Košickej a Prístavnej, kde však vznikne najvyššia kancelárska veža – teoreticky najvyššia v Bratislave. Od Pláteníckej budú vybudované objekty občianskej vybavenosti, ktoré obslúžia aj prvú Klingerku.

Oba tieto projekty prinesú do územia, ktoré ostávalo doteraz skôr v zákryte, nový život a aktivitu, ktoré ju výrazne zmenia. Klingerova kolónia sa razom ocitne takmer v centre mesta, pričom jej ďalšia budúcnosť ostáva nejasná. Nová situácia vznikne aj od Košickej, kde sa očakáva vybudovanie električkovej trate, ktorá by mohla lokalitu prepojiť s Eurovea City, Petržalkou, Ružinovom či Trnavským mýtom. Developer navyše prisľúbil dotvoriť cyklistickú infraštruktúru v oblasti.

Všetky tieto zásahy sú súčasťou širšej transformácie bývalého priemyselného srdca Bratislavy na jej nové eknomické a spoločenské ťažisko. Náročný a dlhý proces nie je bez chýb, vrátane veľmi vážnych, na konci dňa sa však slovenská metropola radikálne zmení – a to skôr k lepšiemu. Svojou malou troškou, aspoň vďaka oživeniu doteraz mŕtvej parcely, k tomu prispeje aj Klingerka. V budúcnosti by sa však už nedostatky tohto projektu opakovať nemali.

 

Fotografie z 15.8.2020. Pozrite si výstavbu Klingerky vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.