Prestížna cena konečne v Košiciach. Marathon Point patrí k najlepším projektom na Slovensku
Máloktoré podujatie je s Košicami späté tak úzko ako Medzinárodný maratón mieru. Jeho príbeh dnes približuje projekt, ktorý nielen pripomína túto športovú tradíciu, ale prináša aj nové využitie historických priestorov v centre mesta. Rešpekt k miestnemu dedičstvu pritom spája so súčasnou architektúrou, čo teraz ocenila aj odborná verejnosť v podobe prestížnej ceny.
Autor: Matej Hakár
Marathon Point na Hlavnej ulici v Košiciach získal 8. októbra cenu CE ZA AR 2026 v kategórii Fenomény architektúry. Medzinárodná porota vyzdvihla spôsob, akým realizácia od UNG architektov a Pavla Wohlfahrta sprítomňuje túto mimoriadnu športovú udalosť ako súčasť mestského prostredia. Ocenila pritom prepojenie verejne prístupnej kaviarne, interaktívneho výstavného priestoru a komornej prednáškovej miestnosti v suteréne.
Medzinárodný maratón mieru sa prvýkrát konal už v roku 1924, čo z neho robí najstarší maratón na Slovensku i v Európe. Každoročne privádza do Košíc tisíce bežcov a jeho význam dávno presiahol samotné preteky. S podujatím sú späté generácie miestnych obyvateľov a jeho medzinárodné renomé pomáha šíriť meno mesta za hranicami krajiny. Športová tradícia sa tak stala dôležitou súčasťou identity východoslovenskej metropoly.
Organizátori pritom dlhodobo budovali archív a vydávali publikácie, chýbal im však stály priestor, kde by mohli tieto materiály sprístupniť širšej verejnosti. Myšlienka Maratónskeho domu získala konkrétnu podobu pri príležitosti stého výročia podujatia v roku 2024. Od začiatku mala presahovať rámec tradičného múzea a vytvoriť aj miesto na stretávanie bežcov, miestnych obyvateľov a návštevníkov mesta.
Mesto pre projekt poskytlo priestory na Hlavnej ulici 57, v blízkosti Národného divadla a Spievajúcej fontány. Marathon Point využíva časť historického domu, ktorého pôvod siaha do 14. storočia a ktorý stojí priamo na trase pretekov. Namiesto výstavby samostatného objektu tak nová funkcia našla miesto v existujúcej zástavbe historického centra.
Za realizáciou stojí spolupráca mesta Košice, jeho príspevkovej organizácie K13 – Košické kultúrne centrá a Maratónskeho klubu Košice. K13 bola zadávateľom a koordinátorom projektu, klub zabezpečil expozíciu.
Výstavná časť predstavuje konkrétne predmety z dejín maratónu, napríklad medailu z roku 1926, stopy z roku 1930 či pohár z roku 1937. Historické exponáty dopĺňa Maratónpédia, ktorá na piatich veľkorozmerných dotykových obrazovkách sprístupňuje texty a fotografie zachytávajúce vyše storočnú históriu košického maratónu. Priestory však neslúžia len na prezentáciu športovej histórie. Konajú sa tu aj workshopy, na ktorých sa bežci môžu poradiť s trénermi, lekármi či fyzioterapeutmi o tréningu, výžive a prevencii zranení.
Pri rekonštrukcii architekti odstránili nevhodné stavebné úpravy z predchádzajúcich období. Kaviareň a výstavné priestory následne rozčlenili pomocou nových nábytkových zostáv. Tie svojím vzhľadom kontrastujú s bielymi stenami a klenbami. Historický charakter miestností tak zostáva viditeľný aj po doplnení súčasného zariadenia.
Novému vybaveniu dominuje sýta modrá farba. Má ju zostava oddeľujúca kaviareň od hlavnej expozície aj ďalšia zostava v zadnej časti výstavy. Rovnaký odtieň sa opakuje na schodoch do suterénu, jeho podlahe a sedení vyrobenom na mieru. Zariadenie jednotlivých miestností tak získava spoločný vzhľad. Výraznú farbu dopĺňajú svetlé povrchy a drevo.
Presklenú prednú časť kaviarne možno v lete úplne otvoriť, takže sa jej priestor priamo spojí s Hlavnou ulicou. Smerom k ulici je obrátená aj časť baru. Podľa architektov má kaviareň pripomínať občerstvovaciu stanicu na maratónskej trati - miesto, kde sa človek na chvíľu zastaví a oddýchne si. Beh ich inšpiroval aj pri usporiadaní ďalších miestností. Návštevník postupne prechádza priestormi s rôznym využitím, osvetlením a materiálmi, čo autori prirovnávajú k jednotlivým etapám behu.
Marathon Point tak ukazuje, že pri obnove pamiatky je výber vhodnej funkcie rovnako dôležitý ako stavebné riešenie. Menšie miestnosti nemusia byť prekážkou, pokiaľ sa ich možnostiam prispôsobí spôsob prezentácie aj rozsah podujatí. Digitálny obsah umožňuje sprístupniť rozsiahly archív bez potreby ďalších výstavných plôch a samostatné nábytkové prvky pomáhajú rozdeliť prevádzku bez potlačenia charakteru domu. O budúcom využití sa preto oplatí uvažovať súčasne s architektonickým návrhom, nie až po dokončení obnovy.
Vlastnou maratónskou expozíciou sa tak Košice pridali k mestám, ktoré bežeckú históriu predstavujú aj v špecializovaných múzeách. Medzi podobné príklady patrí Berlín a grécky Maratón neďaleko Atén.
Pre Košice má takéto rozšírenie kultúrnej ponuky osobitný význam. Mesto nemusí vytvárať novú turistickú tému, ale môže lepšie využiť tradíciu, vďaka ktorej je už medzinárodne známe. Stála expozícia ju dokáže priblížiť aj návštevníkom, ktorí neprichádzajú súťažiť a atmosféru pretekov osobne nezažili. Zároveň môže vysvetliť, prečo maratón patrí k mestu rovnako neodmysliteľne ako jeho známe pamiatky.
Architektúra pritom rozhodla o tom, že nevzniklo iba miesto na vystavenie zbierok, alebo aj prirodzená súčasť života centra. Túto hodnotu si všimla aj široká verejnosť vrátane expertov, vďaka čomu sa CE ZA AR vrátil do Košíc po veľmi dlhej dobe. Naposledy ho dostala v roku 2014 rekonštrukcia Kulturparku, a to hneď dvakrát.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.

























