Adrian Gubčo 24.11.2023 19:04

Mrakodrapy, downtown a bratislavský sen. Budúcnosť mesta je v rozvoji jeho nového centra

Bratislava je spomedzi okolitých hlavných miest špecifická. Jej historické centrum je malé, veľkolepé verejné budovy sa tu nachádzajú len v minimálnom počte a neexistujú tu ani veľké štvrte blokovej zástavby. Nestratila ich v dôsledku vojnových udalostí. Na slovenskej metropole jednoducho vidno, že bola donedávna provinčným mestom.

Ilustračná vizualizácia. Zdroj: J&T Real Estate

Od provincie k mestu veží

Bratislava sa pri vydaní akéhokoľvek medzinárodného rebríčka kompetitívnosti alebo kvality života rada porovnáva s blízkymi mestami – Prahou, Viedňou, Budapešťou či dokonca Varšavou. Ani jedno z týchto miest však nie je v jej váhovej kategórii. Presnejšie by bolo skôr porovnanie s Brnom, Grazom alebo Krakovom.

Návšteva akéhokoľvek z týchto miest však ukáže, že sú odlišné. Krakov je historickou metropolou Poľska s nádherným jadrom a veľkými obytnými štvrťami v okolí. Brno bolo právom nazývané malou Viedňou a napriek tomu, že dnes je menšie ako Bratislava, niektoré ulice pripomínajú veľkomestské triedy. Napokon aj Graz je na tom z hľadiska mestotvornosti lepšie, keďže väčšina jeho obyvateľov žije v úhľadných blokových a vilových štvrtiach.

Malý pohľad na histórie naznačí, kde hľadať príčiny rozdielov. Bratislava mala v roku 1910 78,2-tisíc obyvateľov, Krakov 137,6-tisíc, Graz 193,8-tisíc a Brno 216,7-tisíc. Dnešné hlavné mesto Slovenska bolo hraničným mestom v extrémne centralizovanom Uhorsku. Malo síce rastúci priemyselný sektor a slávnu históriu, no v porovnaní so susedmi v rakúskej časti monarchie bolo vo vývoji pozadu o niekoľko desaťročí. Na jej tvári to vidno dodnes.  

Urbanisti a architekti sa to už vyše storočie snažia zmeniť, no len s obmedzenými úspechmi. Časť z veľkorysých nápadov sa do reality preniesla, no v značne okresanej podobe. V rozvoji Bratislavy dominovala pragmatickosť, tlak na maximálnu ekonomickú efektivitu a dočasnosť mnohých riešení, spojená s odkladaním komplexných projektov. Do 21. storočia vstúpila ako kvantitatívne relatívne veľké mesto (oproti zmieneným), no s veľkými kvalitatívnymi nedostatkami, bez ujasnenej identity a prakticky neexistujúcim pozitívnym imidžom.

A potom sa to začalo meniť. Ekonomický rozvoj a rastúce rozdiely medzi slovenskými regiónmi naštartovali rast Bratislavy, ktorý napriek otrasom pokračuje dodnes. Najviditeľnejším prejavom transformácie mesta je deštrukcia starých priemyselných areálov v širšom centre a ich prestavba. Na mieste zanedbaných areálov (bohužiaľ, niekedy aj s historickou a architektonickou hodnotou) začali rásť nové polyfunkčné komplexy, vrátane výškových budov.

Dnes je tu 15 budov s výškou 100 metrov a viac, čo je číslo, ktoré v strednej a východnej Európe prekonáva len Varšava, Moskva a Istanbul (ak ho môžeme označiť za európske mesto). V posledných desiatich rokoch vzniklo 9 z nich. Viacero je skoncentrovaných na relatívne malom území v južnej časti štvrte Nivy, ktoré si vyslúžilo v realitných aj architektonických kruhoch označenie downtown.

Výstavba v tejto lokalite je dnes ešte ďaleko od konca. Práve naopak, všetko nasvedčuje tomu, že niektoré z najzaujímavejších projektov ešte len prídu. Bratislava tak konečne získava niečo, čo ju vymedzuje nielen spomedzi menších miest, ale (s výnimkou Varšavy) aj ostatných stredoeurópskych metropol: rozpoznateľnú panorámu, ktorá symbolizuje jej vykročenie z tieňa minulosti a hľadanie si vlastnej cesty.

 

Štvrť sa postupne zahusťuje vežami. Zdroj: Penta Real Estate

 

Prehliadané druhé mesto

Ide o mimoriadny proces, nevídaný aj v mnohých oveľa silnejších mestách. V ideálnej blízkosti od pôvodného centra – nie príliš blízko, aby narušilo pamiatkové hodnoty, ale ani príliš ďaleko, aby sa tam nedalo dôjsť peši – vzniká nové centrum. Tam, kde nebolo ešte relatívne nedávno prakticky vôbec nič, len prázdne postindustriálne areály, vzniká živá štvrť s tisíckami bytov, pracoviskami, obchodmi a verejnými priestormi.

Realizuje sa tak sen mnohých metropol, ktoré bojujú s transformáciou zanedbaných oblastí. Kompletná premena rozsiahleho územia totiž nie je automatickým procesom, a to ani v prípade, keď samosprávy poskytnú investorom rozličné úľavy a výhody. V Bratislave prebehla základná príprava územia v podobe zmien územnoplánovacej regulácie, aby bolo v downtowne možné stavať výškové budovy. Tam sa ale podpora municipality skončila.

Štvrť tak vzniká do veľkej miery nekoordinovane. Hoci ide jednoznačne o najdôležitejšiu rozvojovú lokalitu Bratislavy s veľkým potenciálom pre budúce napredovanie mesta, doterajšie vedenia Magistrátu aj mestských častí, do ktorých lokalita spadá, to nereflektovali prakticky vôbec.

Z istého uhla pohľadu sa zdá, akoby bol downtown paralelným mestom – vytrhnutým svetom výškových budov, nákupných centier a bizniscentier, naplnených korporátmi, ktorý sa nedotýka života tradičného mesta s jeho starými ulicami alebo modernistickými sídliskami. Drvivá väčšina komunálnych investícií do verejného priestoru, vybavenosti, zelene alebo kultúry sa sústredí práve do pôvodných štvrtí. Nové centrum ostáva prehliadané.

Downtown však nemožno vytrhnúť zo života Bratislavy. Úlohu verejného sektora dnes suplujú developeri a prevádzkovatelia jednotlivých priestorov, čo prináša svoje limity a obmedzenia. Verejnosť si postupne nachádza svoju cestu do novovybudovaných projektov, kde bude vystavená len komerčným podujatiam, prevádzkam, funkciám a objektom. Na základe toho si vytvorí mentálny obraz štvrte a do istej miery aj mesta.

Ignorovanie nového centra Bratislavy nebude znamenať, že sa prestane rozvíjať. Určite ale nebude môcť  v takej miere obohatiť život mesta, ako by mohlo v prípade aktívnejšieho a otvorenejšieho prístupu. 

 

Bratislava si tvorí obraz moderného mesta budúcnosti, pre ktoré je kvalitné riešenie downtownu kľúčové. Zdroj: J&T Real Estate

 

Prijať novú realitu

Bratislava nie je Praha, Viedeň, Budapešť, Krakov ani Brno. Bratislava má vlastnú identitu, a k tej už dnes nezmazateľne patrí moderná a súčasná architektúra, výškové budovy, veľmi ochotný prístup ku globalizácii, dynamická výstavba a rozvoj. Slovenské hlavné mesto má downtown, hoci je to výraz pôvodne zo Severnej Ameriky. Za roky jeho používania nikto nevymyslel lepší.

Je to realita, s ktorou sa treba zmieriť, prijať ju a využiť ju. Bohaté historické tradície, atraktívne stredoveké jadro či unikátne pamiatky sú jednou vrstvou príbehu Bratislavy, teraz však vzniká nová, ktorá je významná aj v medzinárodnom kontexte. Pri jej správnom poňatí môže byť základom pre formovanie obrazu mesta pred širokým publikom. Európska verejnosť má štandardne slovenskú metropolu zafixovanú ako malé zanedbané mesto, realita tak môže byť príjemným šokom.

Pre samosprávu, ale aj ostatných lokálnych aktérov, z toho vyplýva niekoľko úloh. Developeri by radi videli v území viac investícií zo strany verejného sektora, finančne podvýživená samospráva to však vníma aj ako politickú otázku a snaží sa využiť na podporu potrebných projektov práve investorov. Postupuje pritom reaktívne, štandardne bez ucelenej stratégie. Prvou výnimkou môže byť štúdia pre Mlynské Nivy, aj tu ale ide najmä o riešenie akútnych problémov, nie o prechádzanie nim.

Prvým krokom by na začiatok mohlo byť stanovenie si rozvoja downtownu ako úlohy. Prestavba celého územia je v záujme mesta, ktoré chce budovať kvalitné prostredie pre svojich obyvateľov v zmysle princípov 15-minútových štvrtí, ktoré sa bude zároveň pri takto exponovanej polohe pozitívne podieľať na formovaní obrazu Bratislavy.

Ako to býva pri obdobných zámeroch v zahraničí, aj tu treba začať nultou fázou (hoci s vyše desaťročným omeškaním) v podobe informovania a marketingu voči verejnosti. Toto môže mať formu prezentačných materiálov, publikácií, kampaní, diskusií, ale aj samostatného priestoru, kde by boli prezentované modely, projekty a ďalšie vízie.

Ďalšou fázou je koordinácia medzi jednotlivými aktérmi – teda všetkými developermi, ktorí by mohli efektívnejšie diskutovať o použití prostriedkov z poplatkov za rozvoj, komunikovať svoje požiadavky a konzultovať zo zástupcami ostatných záujmových skupín, vrátane obyvateľov a občianskych združení.

Napokon sú tu aj konkrétne zásahy. V downtowne doteraz chýba koľajová doprava, verejné priestory sú neprepojené a nekomerčná občianska vybavenosť obmedzená na Slovenské národné divadlo, rozostavané ešte za minulého režimu. To sa musí zmeniť, ak má byť nové centrum reprezentatívnym príkladom novej Bratislavy a cesty, ktorú prekonala.

Slovenské hlavné mesto už nie je tou provinciou, ktorou bolo pred vyše storočím. Ide o metropolu, ktorá dnes prežíva možno najúspešnejšie obdobie svojho vývoja. Už nikdy nebude ako mnohé iné stredoeurópske mestá, namiesto toho si hľadá vlastnú cestu, ktorej súčasťou je aj vznik a rozširovanie downtownu. Prichádza čas to konečne naplno zužitkovať a urobiť z novej štvrte základ budúceho rozvoja.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.