YIMBA

Author photoPR 22.08.2019 08:40

Ako mohla Bratislava predbehnúť New York

V priebehu 20. storočia sa mnoho amerických miest snažilo zlepšiť podmienky pre automobilovú dopravu, čo vo viacerých prípadoch viedlo k obstavaniu nábreží diaľnicami a širokými cestami. Podobnú chybu sme na začiatku 21. storočia urobili aj v Bratislave výstavbou diaľnice na Einsteinovej ulici. No kým v Spojených štátoch sa už postupne začínajú cesty transformovať, Bratislava šancu zatiaľ nevyužila.

Article Big

Zdroj: Architekti Šebo Lichý

K rade amerických miest, kde sa pôvodne rušné komunikácie presunuli a boli nahradené verejnými promenádami či parkami, sa po San Franciscu, Bostone či Seattli najnovšie pridáva New York. Svetoznáma architektonická kancelária Bjarke Ingels Group (BIG) zverejnila zámer prekryť časť diaľnice v štvrti Brooklyn a vytvoriť na povrchu nábrežný park, ktorý by poskytoval nádherné výhľady na dolný Manhattan.

BIG sa intenzívne zaoberá nábrežiami v New Yorku, keďže bol poverený prípravou stratégie ochrany mesta proti následkom klimatických zmien. V prípade Brooklynu prišiel s ideou prekrytia existujúcej cesty Brooklyn-Queens Expressway, ktorá patrí k významným dopravným stavbám zo 60-tych rokov 20. storočia, teda z obdobia, kedy nad výstavbou dohliadal legendárny mestský plánovač Robert Moses. Ikonická stavba však odtrhla Brooklyn od svojho nábrežia, čo sa teraz mesto snaží prekonať.

V súčasnosti je doprava vedená na troch úrovniach, v rámci tohto projektu by však bola celá prevedená na jednu úroveň, čím by vznikla jedna kapacitná komunikácia. Tá by sa prekryla jednoduchou konštrukciou, ktorá by však bola zarovno s nábrežným parkom, ktorý od rieky Hudson stúpa smerom k Brooklynu. To by tento park umožnilo priamo prepojiť so štvrťou, pričom benefitom by bolo nielen masívne rozšírenie verejných promenád a zelene, ale aj možnosť vybudovať tu električkovú trať.

BIG sa okrem toho intenzívne zaoberal možnosťou, ako spraviť projekt ekonomicky výhodným, preto do svahu, kde boli predtým vložené cesty, integroval občiansku vybavenosť, prípadne parkovanie v spojení s prírodnými prvkami, ktoré budú slúžiť ako športoviská. Úpravou dopravnej infraštruktúry môžu zároveň vzniknúť priestory pre nový development.

Ide zatiaľ skôr o víziu, New York však bude musieť čoskoro pristúpiť k masívnej revitalizácii priestoru, keďže životnosť pôvodnej diaľnice je takmer na konci. Druhou alternatívou je ostránenie pešej parkovo upravenej promenády nad diaľnicou, ktorá by mala byť nahradená niekoľkoprúdovou rušnou cestou, BIG tak prišiel s oveľa citlivejšou a vhodnejšou ideou. V kontexte zmien aj v iných amerických mestách je celkom možné, že New York City vykročí práve týmto prijateľnejším smerom.

 

Vízia prekrytia newyorskej diaľnice Brooklyn-Queens Expressway. Zdroj: Bjarke Ingels Group

 

Príklady prekrývania diaľnic v metropolách v USA nám môžu pripadať ako vzdialené, nie je to však celkom tak. V Bratislave boli tiež v dôsledku preferencie automobilovej dopravy v nedávnej minulosti zrealizované viaceré zásahy, ktoré síce zlepšili situáciu pre autá, ale výrazne zhoršili kvalitu verejného priestoru a vytvorili v mestskom organizme bariéry. Z tých nedávnych a mimoriadne výrazných je to najmä výstavba diaľnice D1 na Einsteinovej ulici.

Tento dôležitý diaľničný úsek spája diaľnicu D2, prepájajúcu českú hranicu s maďarskou cez Bratislavu, s komunikáciami smerujúcimi na východ republiky. Výstavba cesty v línii Einsteinovej bola plánovaná už dlhodobo, samotná realizácia prebehla medzi rokmi 2003-2005. Nevyhnutným dôsledkom vedenia diaľnice po povrchu však bolo odtrhnutie sídliska Petržalka, najľudnatejšej bratislavskej mestskej časti s vyše 100-tisíc obyvateľmi, od rekreačných území na brehu Dunaja a centra mesta. Ide o vážnu urbanistickú chybu, ktorá dosiaľ nebola napravená.

Negatívne dôsledky existencie diaľnice si už pred časom uvedomili architekti z kancelárie Architekti Šebo Lichý, ktorí medzi rokmi 2011 až 2015 postupne rozvíjali myšlienku „Nová Einsteinova“, ktorej cieľom je odstrániť bariéru v mestskom organizme a radikálne pretvoriť a zlepšiť celú severnú časť Petržalky. Na vízii spolupracovali s architektom Petrom Gerom, ktorý bol ako stavebný riaditeľ spoluzodpovedný za rozvoj centra Hamburgu, vrátane známej štvrte Hafen City.

Koncept architektov spočíva vo vybudovaní nadzemnej platformy, ktorá by diaľnicu prekryla a vytvorila novú úroveň terénu, kde môžu vzniknúť atraktívne parkové plochy či námestia. Tie by organicky prepojili verejné priestranstvá v rámci sídliska so Sadom Janka Kráľa a nábrežím Dunaja. Akési centrálne námestie by mohlo vzniknúť pred vstupom do nákupného centra Aupark, potenciál vzniku ďalších mestských priestranstiev je v blízkosti električkovej trate na Jantárovej ceste.

Nepochybne by išlo o investične veľmi náročnú úlohu a Architekti Šebo Lichý sú si toho vedomí. Preto vo svojom návrhu ponechávajú aj veľké potenciálne priestory pre development, ktorý by mohol vykryť výraznú časť nákladov, potrebných na pretvorenie územia. Pri optimálnom urbanistickom návrhu by to bolo rozhodne pozitívne pre celú Petržalku, ktorá by sa takto lepšie naviazala na centrum Bratislavy. Okrem toho, štúdia upozornila aj na možnosti zlepšenia verejnej dopravy, napríklad vo forme zabezpečenia prestupu medzi autobusmi, električkami či vlakmi.

 

Priečny profil možnej budúcej podoby Einsteinovej ulice. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

 

Prípadné benefity projektu sú rozsiahle, čo v čase predstavenia vízie vyvolalo veľký záujem verejnosti aj mestskej reprezentácie. Tá prisľúbila, že sa bude ideou bližšie zaoberať a zanesie ju do záväzných územnoplánovacích dokumentov, v skutočnosti sa však doteraz nič nestalo. Bratislava tak v súčasnosti ignoruje projekt, ktorý by jej mohol priniesť radikálne zvýšenie kvality verejného priestoru, rozšírenie zelených plôch, redukciu hluku a emisií a všeobecný ekonomický rozvoj. Hlavné mesto Slovenska zatiaľ nenašlo vôľu byť lídrom v inováciách, tak ako sú nimi viaceré americké aj svetové metropoly.

Je zložité povedať, či príde v blízkej dobe k zmene. V blízkosti zámeru ohlásili svoj záujem rozostavať projekt Nové Lido dvaja silní bratislavskí developeri, ktorí by z lepšej Einsteinovej výrazne benefitovali. Priestorom už premáva električka a čoraz viac sa hovorí o oživení nábreží Dunaja. Nové vedenie Hlavného mesta vo svojom ideovom dokumente Plán Bratislava priznáva, že jeho cieľom je prekonať urbanistické omyly, pričom konkrétne menuje aj Einsteinovu ulicu.

V súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým rastie aktuálnosť vízie Novej Einsteinovej, ktorá je pre optimálne fungovanie Bratislavy viac ako potrebná. Ukáže Hlavné mesto Slovenska, že dokáže držať krok aj s takým mestom, ako je New York, a začne aktívne riešiť problémy, alebo zostane v pasívnom móde, aj keď sa efektívne riešenia ponúkajú? Odpoveď na túto otázku ostáva predmetom najbližšej budúcnosti...

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.