Adrian Gubčo 18.04.2024 15:34

Nový pohľad na Bratislavu. Aktualizované mapové zobrazenie ukazuje pokrok aj medzery metropoly

Hlavné mesto Slovenska sa citeľne mení. Mimoriadne evidentným spôsobom porovnania je aktualizácia mapových podkladov a zobrazení. To sa teraz stalo v prípade 3D zobrazenia mesta v službe Google Mapy, ktoré má len niekoľko mesiacov. Zachytáva tak mnohé z kľúčových projektov a zásahov, ktoré v posledných rokoch zmenili metropolu.

Zdroj: Google Maps

Dlhé roky čakania

Mapy od spoločnosti Google patria k najpopulárnejším mapovým službám v západnom svete vrátane Slovenska. Poskytujú množstvo vrstiev aj široké možnosti prehliadania mesta, od klasických máp, cez letecké snímky až po pohľad priamo z ulice vďaka funkcii StreetView. Súčasťou služby je aj 3D zobrazenie miest, ktorým je pokrytá väčšina západných metropol. Týkalo sa to aj Bratislavy.

Kým veľké a známe veľkomestá sú pravidelne aktualizované, v prípade Bratislavy pochádzalo 3D zobrazenie z októbra 2016. Hoci samo osebe bolo kvalitné, s ohľadom na dynamický stavebný rozvoj metropoly bolo už zúfalo neaktuálne. Na mape mesta v tom čase chýbali ešte mnohé známe projekty, ktoré sa dnes podieľajú na jeho tvári.

V októbri 2016 bol napríklad čerstvo dokončený projekt Twin City a hĺbili sa základy pre Twin City Tower. Na mieste susedného Sky Parku bola prázdna zanedbaná plocha. Na mieste pokračovania komplexu Eurovea bolo parkovisko, v areáli Zwirnu ešte stáli viaceré staré objekty, v Podhradí sa dokončoval Zuckermandel a Námestie slobody bolo ešte zdevastované. Ďalším nedostatkom pôvodného zobrazenia bol jeho obmedzený rozsah – úplne tu chýbali Dúbravka, Rača, Podunajské Biskupice, Lamač alebo Bory.

Pred niekoľkými dňami však spoločnosť Google aktualizovala zobrazenie Bratislavy. Podľa všetkého pochádza zo septembra minulého roka, čo sa dá určiť zo stavu zelene aj stupňa rozostavanosti niektorých projektov. Zobrazenie nie je dokonalé – v pôvodnom stave je Karlova Ves a časť Nového Mesta, rovnako ako chýbajú okrajové časti metropoly (Devín, Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica, Vajnory, Jarovce, Rusovce, Čunovo). Podstatná časť mesta je ale viditeľná v takmer dnešnom stave.

Aktualizácia v mnohých smeroch ukazuje veľký posun, ktorý v rámci mesta nastal. Najdramatickejšou zmenou prešiel samozrejme downtown, teda nové centrum Bratislavy. Kým v roku 2016 sa tu nachádzalo v podstate len päť výškových budov (Tower 115, Panorama Towers, VÚB a CBC), ku dnešku ich pribudlo ďalších deväť a približne sedem ich je vo výstavbe. Ak za rozostavané považujeme aj veže Portum Towers a kancelársku vežu Downtown Yards, tak ide o dvojciferné číslo. Plánovaných je niekoľko ďalších (minimálne sedem).

Nejde ale o jediné radikálne odlišné miesto. V Podhradí je dokončený Zuckermandel, zároveň ale pokračuje výstavba prvej etapy Vydrice. Nábrežie dotvára zrekonštruovaná Slovenská národná galéria. V susedstve Račianskeho mýta je viditeľný dokončený Blumental, Stein2 či Proxenta Tower, kým na Trnavskom mýte zanikol Istropolis. Veľké zmeny prebehli na Mlynských nivách, kde bolo pôvodné Apollo Business Center nahradené Novým Apollom, vyrástla Discovery Residence alebo Jarabinky a budujú sa The Mill a Prístavná 1.

Zásadné projekty sa okrem toho postavili alebo sa pripravujú v prielukách, na brownfieldoch (bývalých výrobných či dopravných areáloch) aj greenfieldoch (na zelenej lúke). V prvom prípade možno zmieniť komplex Kesselbauer a Metropolitan Star, v druhom Guthaus, Palmu, Rínok Rača, Jégého Alej V alebo Nuppu, v treťom Nový Ružinov, Ovocné Sady, Slnečnice alebo Bory. Výrazné zmeny sa udiali v okolí Tupého ulice, v severnej časti Dúbravky alebo na juhovýchodnej strane Podunajských Biskupíc.

Okrem toho treba spomenúť dopravné projekty. Viditeľné sú dobudované časti rýchlostnej cesty R7 a čiastočne diaľnice D4, Petržalku pretína rozostavaná električková trať a na nábreží už vidno kontroverzné cyklopruhy. Z verejných priestorov je najviditeľnejšia úprava Námestia slobody alebo okolia pamätníka Daniela Tupého na Tyršovom nábreží, ale aj starší zásah na Šafárikovom námestí či drobné úpravy Hodžovho námestia.

 

Nová zástavba downtownu, z ktorej pred siedmimi rokmi väčšina neexistovala. Zdroj: Google Maps

 

Ktorým smerom ísť

Sedem rokov, ktoré od seba delí jednotlivé zobrazenia, prinieslo do Bratislavy hlbokú zmenu. Napriek mnohým konfliktom a kauzám nemožno uprieť, že mesto dnes pôsobí kompaktnejšie a mnohé lokality sú omnoho zaujímavejšie. Do iných zas prišiel život, keďže predtým boli takmer úplne mŕtve a nevyužité. Výrazne sa zmenil aj obraz mesta, čo je dané nielen novou panorámou downtownu.

Prakticky sa tak ukazujú výhody zahusťovania a tvorby polyfunčnej štruktúry mestského charakteru. Dobrý ukážkovým priestorom je okolie Račianskeho mýta a dvojica zmieňovaných projektov Blumental a Stein2. Oba developmenty nahradili staršie výrobné areály. Dá sa prirodzene diskutovať o tom, či sa nedalo najmä v druhom prípade lepšie pracovať s pôvodnou architektúrou, inak ale citeľne zmenili – a aj zlepšili – svoje susedstvá.

Ich súčasťou sú totiž nové kultivované verejné priestranstvá (malé námestie a parčík), aktívny parter so službami a obchodmi alebo pracoviská. Navyše dodávajú lokalitám ucelenejší ráz, keďže s okolitou rezidenčnou zástavbou komunikujú po architektonickej stránke omnoho lepšie, ako priemyselné objekty alebo staré nízke budovy.

Podobný proces aktuálne prebieha na Košickej, kde je z pohľadu na prvý blok Zwirnu dobre vidno, ako nadväzuje na urbanizmus okolitej štvrte. Aj tu pribudne bývanie, doplnené o verejný priestor, množstvo prevádzok a v nasledujúcej fáze aj o pracoviská. Pri pohľade z nadhľadu (ale nielen neho) vidno, prečo je Zwirn od YIT Slovakia v mnoho uvádzaný za vzor mestského rozvoja.

Na strane druhej, porovnanie Bratislavy s inými európskymi veľkomestami ukazuje, že napriek impresívnemu rozvoju v posledných rokoch to stále nie je s hustotou zástavby vôbec horúce. Na rozdiel od vnútorných častí metropol aj v blízkom regióne, v centrálnej časti slovenského hlavného mesta vidno množstvo prázdnych miest, ktoré by v týchto metropolách boli zastavané.

Patrí k nim okolie hotela Kyjev a Prioru, viacero plôch pri Šafárikovom námestí, podstatná časť priestoru medzi Kulíškovou a Záhradníckou alebo centrálna časť Petržalky aj Ružinova. K tomu sa pridávajú obrovské brownfieldy, výrobno-skladové oblasti v kvalitných polohách alebo ohavné garážové kolónie v susedstve sídlisk. Všetky tieto miesta sú zrelé na prestavbu, pričom ponúkajú sumárne potenciál pre vznik desiatok tisíc bytov pre stovky tisíc ľudí, ale aj celkové skvalitnenie mesta ako takého.

 

V podstate vzorový urbanizmus Zwirnu nadväzuje na staršiu blokovú zástavbu. Zdroj: Google Maps

 

Posun v medziach možného

O Bratislave je niekedy veľmi náročné hovoriť ako o veľkomeste. V čase, keď vznikali príťažlivé centrá významných európskych miest, tvorené blokovou zástavbou s historizujúcou architektúrou, bola len provinčným mestečkom na hranici dvoch častí Rakúsko-Uhorskej monarchie. Do 20. storočia vstúpila s populáciou, približujúcou sa dnešnému Ružinovu. Susedné Brno bolo v tom čase viac ako dvojnásobne väčšie. Mnohé štvrte boli navyše asanované.

Napriek tomu roky, ktoré oddeľujú od seba posledné aktualizácie zobrazenia Bratislavy, ukazujú, že tu predsa len nastáva posun. O ďalších sedem rokov by už mohla byť z veľkej väčšiny dobudovaná ľavobrežná časť downtownu, nová električková trať na Pribinovej a Košickej, Podhradie, pokračovanie River Parku alebo Nový Istropolis. Pokračovať by mala prestavba Mlynských nív a výstavba Nového Lida. Pravdepodobne sa scelia ďalšie prieluky a investori sa vrhnú na dosiaľ prehliadané brownfieldy.

Mesto vie týmto procesom pomôcť aktualizáciami Územného plánu alebo prípravou úplne nového, ktorý zlepší podmienky pre výstavbu. Takisto by vedelo motivovať investorov, či už domácich alebo zahraničných, jasným prorozvojovým a proinvestičným nastavením. Rast mesta je v jeho záujme a v záujme jeho obyvateľov.

Okrem toho je tu aj štát, ktorý musí (nielen) Bratislave pomôcť zmenami legislatívy. Svetlotechnická norma, parkovacia norma, povinné odstupy, pozemková politika a ďalšie potrebujú reformu, aby sa dali mestá sceľovať a naprávať. Mnohé „diery“ by tak našli využitie a namiesto chátrania by sa naplnili životom.

Nebolo by to len v prospech Bratislavy. Napokon, dôkazy si môže pozrieť každý sám. Google priniesol premiérovo 3D zobrazenie aj pre Trnavu, Žilinu a Košice. Ich prehliadka je zaujímavá, ale v mnohých ohľadoch aj šokujúca. Je totiž viac než očividné, že prieluky v mestách sú obrovský problém, ktorého neriešením prichádzajú nielen o krásu, ale aj o peniaze.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.