Adrian Gubčo 08.07.2023 16:02

Neistý osud kontroverznej budovy. Rekonštrukcia Najvyššieho súdu sa komplikuje

Najvyšší súd SR na Župnom námestí je jednou z posledných veľkých stavieb, ktoré vznikli za minulého režimu, ako aj poslednou veľkou realizáciou legendárneho architekta Vladimíra Dedečka. Objekt bol nedávno vyprataný v očakávaní veľkej rekonštrukcie, ktorá mu má prinavrátiť pôvodnú funkciu. Ako sa však ukazuje, nebude to také jednoduché. Zistil to Denník SME.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Projekt nenaplnených ambícií

Budova Najvyššieho súdu SR (NS SR) vznikla v rokoch 1984-1989 v prakticky úplnom centre mesta, na mieste historickej štvrte, ktorá bola odstránená v súvislosti s výstavbou Staromestskej ulice. Pôvodne sa uvažovalo, že pôjde o súčasť rozsiahlejšieho areálu, ktorého súčasťou mala byť aj budova Ministerstva kultúry a hotelu. Napokon sa zrealizoval len súd. Dokončený bol v roku 1989 ako jedna z posledných veľkých stavieb socialistického režimu.

Architektúrou bol poverený jeden z najvýznamnejších architektov svojej doby, Vladimír Dedeček. Súd dostal podobu mohutného šesťpodlažného objektu s -  pre Dedečka typickou - zalamovanou fasádou s výrazným vstupom, dotvoreným markízou a fasádnou plastikou. Architekt využil aj ďalší svoj typický prvok, pásové okná, ktoré dotvárajú architektúru objektu, a dopĺňa ich o balkóny.

Vnútri sa nachádzajú súdne siene a bunkové kancelárie pracovníkov NS SR a donedávna aj Ministerstva spravodlivosti. Autorom interiérov je Jaroslav Nemec. K autorom umeleckých diel patria Alexander Trizuljak, Vincent Hložník alebo Ľubo Zelina. Budova sa dodnes zachovala prakticky úplne bez zmien.

Objekt nebol nikdy rekonštruovaný a postupne sa dostal do nepoužívateľného stavu. V rokoch 2021-2022 sa z neho dokonca musel Najvyšší súd SR vysťahovať, keďže bola jeho prevádzka narušená komplikáciami v dôsledku zanedbania budovy. „Kancelária NS SR už dlhodobo upozorňovala na nevyhovujúce podmienky budovy na Župnom námestí 13, na časté havarijne situácie, ktoré tam vznikajú, a z toho vyplývajúce vysoké finančné náklady na opravy, ale rovnako aj nehospodárne náklady na každodenný chod budovy,“ hovorila vtedy Zuzana Vilím z Kancelárie Najvyššieho súdu SR. Nedostatočné boli aj kapacity súdnych siení či kancelárskych priestorov.

Kým jednotlivé pracoviská súdu sa presťahovali do iných objektov v Bratislave, budova na Župnom námestí sa mala zrekonštruovať. Na konci minulého roka ohlásil spoluprácu s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB), ktorý mal zastrešiť prípravné kroky a následne architektonickú súťaž na obnovu. Predtým mal zhodnotiť aktuálny stav objektu a potreby inštitúcie vo forme štúdie uskutočniteľnosti, aby súťaž vhodne nastavil a zrealizoval.

MIB aj Najvyšší súd sa netajili optimizmom. Inštitút deklaroval, že chce klásť veľký dôraz na zachovanie architektonických hodnôt. Súd sa tešil, že kooperácia so skúseným MIBom povedie k dynamickému procesu, v dôsledku ktorého bude rekonštrukcia ukončená už po troch či štyroch rokoch, pričom do projektu by sa malo investovať asi 15-17 miliónov eur. Dnes sa ale ukazuje, že všetko bude inak.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Problémy možnej rekonštrukcie

Ako zistilo SME, za priaznivých okolností bude rekonštrukcia trvať minimálne osem rokov – ak sa bude budova vôbec rekonštruovať. Ukázala to vyššie zmienená štúdia uskutočniteľnosti. Dokument má ukázať tri možnosti riešenia problémov budovy. Patrí k nim zbúranie budovy a výstavba podobne veľkej, ďalej búranie a výstavba menšieho objektu a napokon rekonštrukcia v rôznom rozsahu.

Ktorý variant sa uprednostní, ešte nie je rozhodnuté. Kľúčovou otázkou pre súd je časové hľadisko, keďže súčasný stav, kedy súd funguje v štvorici budov, považuje za neudržateľný, a to z prevádzkových aj finančných dôvodov. Napriek tomu sa ale dokončenie projektu v žiadnom prípade neočakáva skôr ako v roku 2031.

Okrem času sú problémom aj financie. Predpoklad o 17 miliónoch sa ukázal ako značne optimistický – základná rekonštrukcia má totiž vyjsť na viac ako 36 miliónov, varianty s novou budovou predpokladajú investície vo výške 52-60 miliónov eur. Naostatok treba zaplatiť za projektovú dokumentáciu, ktorá môže stáť 4-6 miliónov eur. Finálne rozhodnutie bude pravdepodobne na novej vláde, ktorá by sa mohla odraziť od hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze.

Podľa SME MIB uvádza, že vysoké náklady sú dané „katastrofálnym stavom objektu“. Ide najmä o zatekanie, úniky vody, praskajúce potrubia, problémy s kanalizáciou či netesniace okná a slabú tepelnú izoláciu. Okrem toho budova potrebuje zabezpečiť lepší prístup do podateľne, získať veľkú pojednávaciu miestnosť v adekvátnej kvalite a zlepšiť predpolie tak, aby nadviazalo na pripravovanú obnovu verejného priestoru v réžii mesta (a MIBu).

Najvyšší súd SR pripomína, že existujúca budova má určité výhody, ktoré zavážia pri budúcom rozhodovaní o jej osude. Je ale zrejmé, že situácia okolo budúcnosti známeho objektu nie je vôbec taká jasná, ako sa to na konci minulého roka zdalo.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Rozhodne ideológia?

Problematická stavba vyvoláva množstvo reakcií, od mimoriadnej chvály a požiadavky po jej vyhlásení za pamiatku, po žiadosti po búraní a nahradení udržateľnejším a kvalitnejším objektom. V čase vzniku bolo jej hodnotenie skôr kritické. Historici architektúry Najvyšší súd SR nezaradili do veľkého prehľadu hodnotných diel slovenskej tvorby v rámci publikácie Architektúra Slovenska v 20. storočí, do stručnejšieho prehľadu v rámci knihy Architektúra Slovenska od Jurkoviča po dnešok a donedávna nebol ani v online registri modernej architektúry Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV (kde sa napokon objavil narýchlo napísaný text s gramatickými chybami).

Situácia sa začala meniť len pred niekoľkými rokmi, v čase, kedy sa začal výraznejšie budovať kult Vladimíra Dedečka. Výnimočný autor mnohých unikátnych realizácií – vrátane fantastického areálu Poľnohospodárskej univerzity v Nitre, dostavby Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného archívu v Bratislave – je dnes vnímaný prakticky s bezhraničnou úctou. Dopomohla k tomu aj populárna videoséria Ikony.

Relevantný názor, že túto urbanisticky a podľa mnohých aj architektonicky nezvládnutú stavbu by bolo vhodnejšie nahradiť reprezentatívnou novostavbou, spĺňajúcou súčasné nároky na prevádzku aj udržateľnosť, sa tak stretol s alergickou reakciou. Ak autor tohto textu opomenie urážky a snahy o zneváženie jeho názoru na základe jeho vzdelania, k hlavným argumentom pre zachovanie patrí požiadavka po ochrane životného prostredia.

Niektorí architekti a časť verejnosti totiž razí postoj, podľa ktorého búranie budov a výstavba nových na ich mieste so sebou prináša obrovské a zbytočné ekologické škody. K najznámejším proponentom tohto názoru patrí francúzske štúdio Lacaton & Vassal, ktoré si za svoj citlivý prístup vyslúžilo Pritzkerovu cenu. Jej udelenie podporilo presvedčenie mnohých priaznivcov tohto prístupu aj na Slovensku, ktorí k tomu v určitých prípadoch nabalili aj značnú dávku ideológie.

Rozličné manifesty a príklady so zahraničia ale nie sú prenositeľné na každú jednu budovu a každé jedno zadanie. O výhodnosti ďalšieho postupu by mali rozhodovať fakty, ktoré má priniesť analýza MIBu a ÚHP. Ak tie dospejú k názoru, že zbúranie a nahradenie Najvyššieho súdu novostavbou je efektívnou cestou, floskule o klimatickej zmene treba podporiť dátami, ktoré potvrdia mimoriadne škody, spôsobené daným postupom. V skutočnosti to je ale nemožné, keďže neexistuje konkrétny projekt nového súdu.

Ideálnym východiskom by mohla byť voľnosť pri budúcej architektonickej súťaži. Účastníci by nemali mať zadané, či majú súd zachovávať alebo nie. Rozhodovať by mala skutočná kvalita konceptu s prihliadnutím na funkčnosť, ekológiu, prevádzku, ekonomiku a dosah na životné prostredie. Súťažiaci by mali byť požiadaní, aby všetky tieto aspekty vyrátali a doložili k súťažnému návrhu.

Niektorí ľudia by radi urobili z otázky búrania Najvyššieho súdu SR klasický súboj dobra a zla, kde na jednej strane sú „kultúrni ochrancovia modernej architektúry“, ktorí navyše chránia prírodu, kým na strane druhej nekultúrni devastátori, ktorí búrajú pre vidinu krátkodobého zisku. Ide o tradičnú chorobu slovenských diskusií o architektúre, kde je cieľom skôr vzájomné vymedzovanie sa a totálna porážka oponenta ako úprimná snaha o rozvoj prostredia. Ten sa rodí z kompromisu.

Vývoj okolo projektu sídla Najvyššieho súdu SR tak môže byť ešte zaujímavý. Nie je vylúčené, že pôjde o reprízu „kauzy“ Istropolis. Aby sa napokon nestalo, že ÚHP a MIB, ak náhodou neodmietnu búranie, budú napadnuté z nedostatku odbornosti a zastupovania akýchsi pofidérnych záujmov. Lebo presne to sa snažia obhajcovia rekonštrukcie naznačiť – že len oni majú patent na pravdu. Je priliehavé, že o tom napokon rozhodne súd.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.