Hlavné mesto Slovenska je malé. Ide o malé mesto aj z hľadiska strednej Európy, nehovoriac o kontinente a nebodaj celom svete. Jeho medzinárodný význam to odzrkadľuje, napriek tomu aj tu vznikajú produkty a značky, ktoré majú potenciál získať globálne meno. Nečudujme sa, keď nám potom, ako im narastú krídla, uletia.
Pokiaľ sa pozrieme na rebríčky globálnych metropol, Bratislava je relatívne hlboko. Zároveň ale nie je v takej zlej kategórii, ako by sa s ohľadom na jej veľkosť mohlo zdať. Podľa think-tanku Globalization and World Cities Research Network (GaWC) ju možno označiť za Beta- mesto, kam patrí s Belehradom, Calgary, Ženevou, Lyonom či Osakou. Pod slovenskou metropolou sa nachádzajú aj niektoré známe veľkomestá, ako sú Baltimore, Turín, Kolín, Riga, Rotterdam alebo Antverpy.
Bratislava za to vďačí svojej geopolitickej polohe aj prepojenosťou na globálnu ekonomiku. Napokon, ide o jedno z hlavných miest v rámci Európskej únie, svoje centrá zdieľaných služieb tu majú medzinárodné korporácie a ide o významné mesto z pohľadu automobilového priemyslu. K týmto faktorom sa pridávajú aj domáce firmy, z ktorých niektoré boli schopné expandovať do zahraničia.
Tento popis znie veľmi optimisticky. Bohužiaľ, realita je zložitejšia a v tomto momente nemožno tvrdiť, že pozícia mesta je pevná. Faktom je, že mnohé úspešné firmy a značky sa automaticky nespájajú s Bratislavou. Príkladom z developmentu je HB Reavis, ktorý sa úspešne etabloval na viacerých náročných trhoch. Bratislava mu bola už primalá, preto sa odtiaľto stiahol a začal sa sústrediť na silné mestá, ako sú Londýn alebo Berlín.
Druhým a aktuálnym príkladom je GLOBSEC. Ide o jednu z najvýznamnejších bezpečnostných konferencií v Európe, ktorá je schopná do Bratislavy pritiahnuť politikov svetového formátu. Aj jej organizátori sa posunuli a dnes sú už think-tankom minimálne stredoeurópskeho formátu. Nemalo by tak byť prekvapením, že sa objavili informácie o tom, že sa konferencia už nemusí konať len v Bratislave.
Obdobných príkladov by sa našlo viac. Zo Slovenska pochádzajú ľudia aj firmy s medzinárodnou kvalitou. Pokiaľ chcú niečo dosiahnuť, potrebujú sa presunúť inam. Malosť Slovenska a zvlášť Bratislavy ich brzdí v rozlete. Nehovorím pritom len o malosti v zmysle počte obyvateľov – hoci tá je zásadná – ale aj o mentálnej zakrpatenosti, ktorá spoločnosti bráni vidieť veci v širších súvislostiach.
Preto napríklad krajina neinvestuje do vedy a výskumu, školstva a vyspelého zdravotníctva. Preto nevytvára podmienky pre vysokú kvalitu života talentovaných ľudí, bez ohľadu na ich životný štýl. Preto nepodporuje podnikateľov a neváži si vzdelanie. A v neposlednom rade je to aj dôvod, prečo neumožní Bratislave sa intenzívnejšie rozvíjať.
Na svete existujú relatívne malé krajiny, ktoré týmito problémami až tak netrpia, lebo sa zameriavajú na dlhodobé plánovanie a investície do kvality. Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Švajčiarsko, Írsko a ďalšie sú dôkazom, že talent sa dá udržať či dokonca lákať. Viacerým z nich pritom pomáha, že ich metropoly či ekonomické centrá sú medzinárodne prepojenými, globálnymi mestami (v štyroch menovaných krajinách sú kľúčové mestá v kategórii Alfa), ktoré sú náležite podporované vo svojom rozvoji.
Dnes platí, že ak máte väčšie ambície, skôr či neskôr budete musieť gro svojich aktivít preniesť do zahraničia. Pritom by to tak byť nemuselo. Na to je ale potrebné Bratislavu urobiť väčšou.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre