zoradiť: podľa dátumu
Transformácia areálu niekdajšej Palmy na Račianskej ulici patrí k najkomplexnejším a najambicióznejším súčasným developmentom v Bratislave. Developer Corwin tu zamýšľa vybudovať kompaktnú mikroštvrť mestského charakteru. Cesta k výstavbe je však ešte dlhá, keďže potrebná je zmena Územného plánu. O charaktere tejto zmeny sa rozhoduje v týchto dňoch.
Nová stavebná legislatíva, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, bola v priebehu minulého týždňa schválená parlamentom. Účinnosť by mala nadobudnúť od 1. apríla 2024. Zákony prichádzajú s prísľubom veľkých zmien, ktoré majú zdynamizovať povoľovacie procesy, znížiť byrokraciu alebo priblížiť legislatívu súčasnosti. Reakcie sú zmiešané.
Nový stavebný zákon, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, je po takmer piatich desaťročiach od schválenia pôvodnej legislatívy realitou. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali vládne návrhy nových zákonov počas dnešného rokovania. Priniesť by mali radikálne zrýchlenie povoľovania výstavby, elektronizáciu, zjednodušenie postupov aj prísnejšie postihy voči čiernym stavbám.
Magistrát Hlavného mesta už má predstavu o podobe regulácie výšok budov v Bratislave. Zverejnená bola Urbanistická štúdia výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy, týkajúca sa stabilizovaných aj rozvojových častí Bratislavy. Ide o podklad pre zmenu Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, do budúcna tak môže záväzne určiť podobu aj identitu mesta.
Bratislave chýbajú desaťtisíce bytov, ktorých absencia vedie k rastu cien nehnuteľností. Ich vzniku však bráni Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý umožňuje len veľmi obmedzenú výstavbu viacpodlažných bytových domov. Namiesto toho otvára možnosti pre vznik ďalších nákupných centier. Vo svojej najnovšej analýze to konštatuje Inštitút urbánneho rozvoja (IUR).
História Bratislavy je nezmazateľne spojená s vinohradníckou tradíciou. Samotné vinohrady však zmazateľné – alebo, lepšie povedané, zastavateľné – do veľkej miery sú. Zabrániť má tomu Urbanistická štúdia viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy, strategický materiál, zameraný na ochranu a rozvoj vinohradov. Ide o začiatok dlhoročného procesu, na konci ktorého by sa mal ale opätovne posilniť vzťah mesta a pestovania viniča.
Nový stavebný zákon, resp. Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe, prinesie zásadné zmeny do povoľovania výstavby, ako aj plánovania budúcnosti slovenských miest. Zvlášť sa to týka Bratislavy, kde je tlak investorov najväčší. Práve tu sa najviac zrážajú nedostatky starého zákona s požiadavkami súčasnosti. Ako na zákon reaguje samotné Hlavné mesto?
Nový stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, bol nedávno schválený vládou a smeruje do parlamentu. Jeho aktuálna verzia však ani napriek akceptovaniu niektorých pripomienok nie je u mnohých samospráv vnímaná pozitívne. Obávajú sa totiž straty možností regulovať výstavbu. S tým nesúhlasí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý vysvetľuje „mýty“ okolo nového zákona.
Vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila návrhy Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní, v skratke nového Stavebného zákona. Pôvodný Stavebný zákon platí už od roku 1976, odkedy bol viackrát novelizovaný. Úplne nová legislatíva by však mala reagovať na súčasné výzvy a priniesť zefektívnenie stavebného a územnoplánovacieho procesu. Urýchliť by sa malo aj povoľovanie nových stavieb.
Bratislavské Mestské zastupiteľstvo dnes urobilo významný krok k ďalšiemu rozvoju Bratislavy. Po vyše roku od posledného balíka boli schválené tzv. Zmeny a doplnky 07, ktoré môžu do mesta priniesť mnoho zmien. Okrem vytýčenia nových území, pre ktoré sa budú spracúvať územné plány zón, zaradenia strategických dokumentov v oblasti zmeny klímy do územnoplánovacích politík či regulácie reklamného smogu sa metropola posunula aj v otázke riešenia električky na Pribinovej ulici.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac