zoradiť: podľa dátumu
Hoci sa na to mnohokrát zabúda, Bratislava je významným vnútrozemským riečnym prístavom. Pre hospodárstvo je dôležitá jeho nákladná funkcia, pre mesto zas osobná preprava, prostredníctvom ktorej sem prichádzajú státisíce návštevníkov. Napriek tomu však trpí zaostávaním a nedostatkom kapacít. S cieľom nápravy teraz vzniká Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava (fáza II).
IUR – Inštitút urbánneho rozvoja – vyzýva na zastavenie umelo živeného konfliktu medzi developermi, občanmi a samosprávou, ktorý negatívne ovplyvňuje rozvoj miest. Vzájomnou spoluprácou je podľa Inštitútu možné dosiahnuť rozvoj bývania a krajších a bezpečnejších miest. Dnes sú však v tomto trojuholníku vyvolávané spory, čo znemožňuje kooperáciu.
Po takmer jeden a pol roku svojej existencie spúšťa Metropolitný inštitút Bratislavy, nové koncepčné pracovisko Bratislavy v oblasti mestského rozvoja, svoj web. Konečne je tak známa vízia organizácie, ktorá má byť nástrojom zmeny Bratislavy na mesto so špičkovou kvalitou života. Aj naďalej však ostáva bez definitívneho riaditeľa, čo by sa malo zmeniť do konca roka.
Rok 2020 bude patriť k tým, počas ktorých sa najviac zmenila tradičná panoráma Bratislavy. Finálnu podobu nadobudla trojica veží Sky Parku, postupne sa zapĺňa Nivy Tower, plnú výšku dosiahne Klingerka a spustila sa výstavba Eurovea Tower. V príprave je však oveľa viac výškových budov. Ktoré veže by, na základe dnes známych informácií, mohli tvoriť panorámu metropoly približne o desať rokov?
Po vypuknutí pandémie koronavírusu COVID-19 mnohí predpovedali, že ceny nehnuteľností čaká pád a zlepší sa aj dostupnosť bývania. Viacerí však predpovedali, že pandémia ani následná kríza takýto efekt mať nebude, keďže vysoké ceny sú spôsobené inými dôvodmi, ako prehriatym trhom. Dnes sa ukazuje, že je to tak – po nedávnej analýze od spoločnosti Bencont tento trend potvrdzuje aj Národná banka Slovenska (NBS).
Nástup súčasného vedenia Hlavného mesta na konci roka 2018 sa spájal s prísľubom zmeny v spôsobe riadenia a tvorby mesta, kedy mala Bratislava začať odmietať polovičaté riešenia a prijímať také opatrenia, ktoré ju zaradia medzi európskych lídrov v kvalite života a úrovni verejného priestoru. Dnes sa však zdá, že mesto začalo opäť uprednostňovať efektnosť pred hĺbkovou transformáciou. Príkladom je prebratie dizajnu mestského mobiliáru z Prahy.
Predstavenie Nového Istropolisu vyvolalo z logických dôvodov mimoriadny záujem médií a obrovský počet reakcií. Veľká väčšina sa venuje jedinej téme – asanácii pôvodného komplexu Istropolis. Milovníci modernistickej architektúry obviňujú developera z neúcty voči historickému a kultúrnemu odkazu budovy, investor Immocap sa bráni, že pôvodný Istropolis bol neudržateľný. Čo sú dôvody takéhoto postoja?
Keď sa v marci spustili opatrenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu COVID-19 a ekonomika išla takmer zo dňa na deň do hlbokého útlmu, mnohí predvídali, že to zatrasie aj cenami bývania. Veľmi vysoké ceny bytov v metropole sa mali zreálniť, podľa niektorých hrozil dokonca ešte horší prepad ako po roku 2008. Ako však ukazujú analýzy spoločnosti Bencont, stal sa presný opak a ceny rástli aj naďalej.
Jednou z najdôležitejších úloh Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy je riadenie územného a urbanistického rozvoja mesta. Základným nástrojom k tomu je tvorba Územného plánu, v dennodenom výkone však Magistrát reguluje výstavbu najmä v podobe záväzných stanovísk k investičnej výstavbe. To by sa mohlo už čoskoro zmeniť.
Keď sa začalo minulý týždeň na nábreží pred Námestím Ľ. Štúra inštalovať vyhliadkové kolo, okamžite to vyvolalo prudkú reakciu verejnosti. Osadenie putovnej atrakcie, hoci len dočasné, v srdci bratislavskej dunajskej promenády, niektorí vítajú, veľká skupina ľudí s tým však dôrazne nesúhlasí. Ako sa k veci stavia Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy alebo Metropolitný inštitút?
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac