Adrian Gubčo 23.08.2019 14:05

Vlajkový stožiar pred budovou Národnej rady je hanebným omylom

Niekoľko rokov trvajúce výrazné investície Národnej rady Slovenskej republiky na Hradnom kopci považujem za pozitívne. Rekonštrukcia Bratislavského hradu postupuje a symbol Hlavného mesta a krajiny aktuálne zažíva najlepšie časy od tereziánskeho obdobia. Dobré pocity sú však negované niektorými neodbornými a nezmyselnými zásahmi, ku ktorým po vstupoch politikov dochádza.

Najnovšou takouto intervenciou je výstavba vlajkového stožiara na Námestí Alexandra Dubčeka, v blízkosti schodiska vedúcemu k budove Národnej rady Slovenskej republiky. Že existuje zámer realizácie tohto objektu, nebolo všeobecne známe až do tohto leta, kedy sa spustili prvé zemné práce.

Podľa vedenia Národnej rady aj Hlavnej architektky Hlavného mesta SR Bratislavy sa však otázka vlajkového stožiara rieši už dlhšiu dobu, približne tri roky. Architekti z kancelárie Bouda Masár Architekti spoločne s pamiatkarmi a ďalšími odborníkmi údajne hľadali také miesto, kde by stožiar čo najmenej narušil panorámu Hradného vrchu.

Vo výsledku tak vznikol 30 metrov vysoký stožiar, pričom snaha bola o maximálnu výšku v rámci technických možností priestoru. Vlajka bude na stožiar vyvesená 1.9.2019, v rámci Dňa otvorených dverí NRSR pri príležitosti Dňa Ústavy. Zároveň bude zvesená vlajka zo strechy Bratislavského hradu, aby nebol vyššie oproti novej vlajke. Celkové náklady boli 58-tisíc eur, uhradené boli z verejnej zbierky.

 

 

Stožiar je už v tejto chvíli osadený a pripravený na vyvesenie vlajky. Každý človek s trochou predstavivosti tak vie odhadnúť, ako bude vo výsledku pôsobiť a ako doplní túto lokalitu. Bez veľkých rozpakov si trúfnem odhadnúť, že väčšina z týchto ľudí nie je a ani nebude nadšená.

Nepatrične mohutný stožiar pôsobí tak, ako pôsobí už len myšlienka naňho – ako fyzické vyjadrenie ega objednávateľa tohto „diela“, ktoré je viditeľné zo vzdialenosti mnohých kilometrov a do diaľky tak signalizuje svoju nezmyselnosť.

Bratislavský hrad je už storočia charakteristický veľmi jemným narábaním s proporciami tak, že ideálne dopĺňa masív Hradného kopca a je jeho korunou. Vďaka tomu je ideálnou dominantnou bratislavskej krajiny. Susedná budova parlamentu síce nepatrí k najpopulárnejším stavbám (hoci viac vďaka osadenstvu), ale tiež s proporciami narába celkom dobre (odhliadnuc od „hradieb“ s ubytovacími kapacitami pre poslancov).

Do tohto vstúpila politická požiadavka, ktorá túto roky riešenú prácu s mierkou a proporciami totálne narušila. Podpisom pera politik znegoval prácu mnohých expertov, ktorí sa pokúšali o vytvorenie kvalitnej a emblematickej panorámy Hlavného mesta Slovenska. Snaha o pozdvihnutie národnej hrdosti sa však nemôže realizovať nápadmi v hlave človeka, ktorý je zhodou okolností práve vo funkcii, ale trpezlivou a odbornou prácou, ktorá ovocie prináša až po desaťročiach.

 

Vlajkový stožiar v Budapešti. Zdroj: Kormány.hu

 

Po objavení sa prvých informácií o stožiari sa tento zvykol porovnávať s obdobným stožiarom v Budapešti, ktorý má výšku „len“ 27 metrov. Pre iniciátora osadenia bratislavského stožiara ide o najväčší úspech, že ho máme väčší a očividne ho nezaujíma, že podmienky budapeštianskeho stožiara sú úplne iné.

Tento totiž vznikol v rámci masívnej revitalizácie Kossuthovho námestia, veľkého verejného priestoru pred veľkolepou budovou maďarského parlamentu. Táto revitalizácia je očividne dielom kvalitného architekta, ktorý mal už od začiatku premyslenú koncepciu celého priestoru, vďaka čomu stožiar v špičkovom technickom a vizuálnom vyhotovení tvorí prirodzenú a vhodnú dominantu námestia, navyše plní aj svoj účel – námestie s lvajkou strede je dejiskom mnohých protestov a stretnutí, tak, ako sa na podobný verejný priestor v demokratickej krajine (s čím má Maďarsko problém, ale predsa len dokázalo verejný priestor spracovať tak, ako keby tak vôbec nebolo) patrí.

Narozdiel od Budapešti, v Bratislave vznikol stožiar v rámci už tak zle nadizajnovaného Námestia Alexandra Dubčeka, kde je reprezentatívnosť priestoru narušená vjazdami a technickým zázemím parlamentu a reštaurácie. Na samotnom osadení stĺpa je vidno úpenlivú snahu architektov nájsť také miesto, kde by najmenej prekážal, pri zle fungujúcom priestore ale išlo o neriešiteľnú úlohu.

Ak chcelo vedenie Národnej rady skutočne zrealizovať vhodný zásah, malo zvolať veľkú architektonickú súťaž na prieriešenie celého verejného priestoru okolia parlamentu – aj s osadením nového vlajkového stožiaru, ak to považuje za nutné. Súčasťou procesu by mohla byť verejná diskusia a hľadanie takého symbolu, ktorý by vhodne vyzdvihol demokratické a štátotvorné hodnoty Slovenskej republiky.

K tomu však nemôže dôjsť, ak zodpovední ľudia nemajú určitú spoločenskú a civilizačnú úroveň. Výsledkom je tak dnešná situácia: vlajka, ktorá má byť symbolom národnej hrdosti, je predmetom národného výsmechu. Stĺp pred Národnou radou je urážkou Hlavného mesta aj celej krajiny.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.