Adrian Gubčo 22.08.2019 08:50

Unikátne keltsko-rímske pamiatky na Bratislavskom hrade budú čoskoro odhalené pred verejnosťou

Rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorá prebieha od od roku 2008, bola niečím výnimočná: archeologické práce, ktoré obnove Hradu a niektorých priľahlých objektov predchádzali, odhalili neuveriteľne objavy, ktoré prepisujú dejiny Bratislavy. Ide o nálezy architektúr keltsko-rímskeho pôvodu, ktoré budú už čoskoro prezentované pred verejnosťou.

Rím II

Podobný typ predstihových archeologických prác predchádza každej výstavbe v archeologicky potenciálnych lokalitách, čo Bratislavský hrad rozhodne je. Práce prebiehali v dvoch etapách – prvá sa spustila v roku 2008, keď sa realizovala obnova hradného paláca, druhá sa viaže na rok 2014, kedy sa pokračovalo obnovou areálu. Výnimočné nálezy sa objavili v oboch etapách.

V prvej to bol najmä nález mozaikovej podlahy rímskeho charakteru pod nádvorím, ktorá kedysi pravdepodobne tvorila podlahu paláca alebo baziliky keltského veľmoža, ktorý na Bratislavskom hrade sídlil v neskororepublikánskom období, resp. v období raného cisárstva. Mimoriadna kvalita spracovania je podobná vzorom v Pompejach či Herkulaneu, čo nenecháva nikoho na pochybách, či podlahu vyhotovili skutočne rímski majstri.

Doteraz boli tieto podlahy skryté pod staršími stredovekými vrstvami, keďže stredovekí stavitelia – predovšetkým za éry kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorý zrealizoval veľkú prestavbu Hradu – postavili budovy priamo nad Keltami, ktorých stavby využili ako základy. Dnes sú tieto podlahy odkryté a prezentované v rámci ochranného objektu. Verejnosti sú prístupné už nejakú dobu ako súčasť stálej expozície Hradu.

 

Zachované zvyšky rímskej mozaikovej podlahy

 

Pred širším publikom však dosiaľ neviditeľné boli nálezy z rekonštrukcie hradného areálu, ktorá prebehla medzi rokmi 2014 až 2016. Vtedy sa pristúpilo k obnove Severnej terasy, kde sa už neočakávali také významné nálezy, keďže táto terasa prešla mnohými zmenami – v stredoveku tu bol kameňolom a priekopa, v novoveku vojenské mestečko, v baroku záhrada, za socializmu amfiteáter. To sa všetko podpísalo na možných nálezoch v podzemí.

O to väčšie bolo prekvapenie expertov, keď postupne odhalili základy hneď niekoľkých keltsko-rímskych stavieb, a to aj veľmi vysokej kvality. Časť sa zachovala len vo forme negatívov – t.j. odtlačkov v zemi – pri iných však došlo aj k nálezu kamenných architektúr. Celkovo sa našlo až sedem objektov, z ktorých prezentované metódou „in situ“ – teda priamo v mieste nálezu – budú tri.

Prvým z nich je nález Rím II, nazývaný aj „Pri gaštanoch“, ktorý bol pravdepodobne sídlom kupca obchodujúceho s rímskym tovarom. Objavená bola časť podlahy a obvodového múru, ako aj základy stĺpov, ktoré držali druhé podlažie. Išlo pravdepodobne o drevené stĺpy, keďže sa z nich nič nezachovalo. Budova bola zvonka neomietnutá, vnútri sa však vyznačovala dobrou úrovňou. Kupec pravdepodobne žil na druhom podlaží, kým na prvom bol sklad tovarov.

Objekt pravdepodobne zanikol až oveľa neskôr, možno v stredoveku. Dnes sú jeho základy prístupné z ochrannej krycej stavby pri vchode do barokovej záhrady.

Druhým významným nálezom je Rím I, kde sa taktiež našli zvyšky podláh a obvodových murív, hoci presné rozmery stavby, ani či obsahovala druhé podlažie, nie sú presne známe. Nález sa dnes nachádza v pomerne netypickej krycej stavbe – v obnovenej Zimnej jazdiarni, ktorá slúži ako eventový priestor, vhodný pre organizáciu rozličných konferencií, predstavení, mítingov a podobne. Nálezy sú skryté pod vysúvacou podlahou. Podľa nálezov čriepkov amfor sa predpokladá, že mohlo ísť o skladisko.

Tretí nález sa nazýva Rím VI a nachádza sa v Severozápadnom bastióne hradu. Pozostáva z objavu hrubého kamenného múru do výšky jedného metra, mohutných pätiek stĺpov a narušeného muriva, ktoré bolo objavené v stave pádu a takýmto spôsobom je aj prezentované. Predpokladá sa, že kedysi išlo o vstup do areálu Bratislavského hradu, ktorý bol aj náležite veľkolepý, zanikol však násilným spôsobom niekedy na prelome letopočtov.

Tieto nálezy mali byť pôvodne kvôli ochrane zakopané a prezentované na povrchu, po tlaku verejnosti sa však stali súčasťou expozície v samostatnom krycom objekte. Prístupné budú zo Ziimnej jazdiarne aj z exteriéru, hoci v tejto časti Hradného areálu sa ešte pracuje na úpravách.

 

Nález Rím I je prezentovaný pod vysúvacou podahou Zimnej jazdiarne

 

Význam objavov na Bratislavskom hrade je mimoriadny. Nález kamenných architektúr rímskeho štýlu v keltskom prostredí v tej dobe je unikátny a svedčí o mimoriadnom význame mesta a ľudí, ktorí tu sídlili. Skutočne, aktuálne výskumy odhadujú, že v mohutnom bratislavskom oppide mohlo žiť až 5-tisíc ľudí a jeho rozsah niekoľkonásobne presahoval stredoveké mesto (hoci treba pripomenúť, že pri oveľa redšej zástavbe). Hradný kopec tvoril akropolu tohto mesta a významný bod na obchodných trasách.

Pôvodne sa predpokladalo, že keltské osídlenie zaniklo na konci prvého storočia pred našim letopočtom po nájazdoch Dákov, ktorí vyplienili celú krajinu v oblasti Panónie. Zdá sa však, že budovy na Bratislavskom hrade mohli vzniknúť aj neskôr, čo nasvedčuje, že sa Dákom nepodarilo zničiť všetky osídlenia a Bratislava ešte nejakú dobu prosperovala.

Bratislavskí veľmoži (alebo králi) dosiahli prosperitu pravdepodobne vďaka intenzívnym kontaktom s Rimanmi, ktorí ešte v tej dobe priamo nerozšírili svoju republiku, resp. impérium, týmto smerom, no čulý obchod už prebiehal, s čím súvisel aj diplomatický záujem, čoho prejavom mohli byť tieto stavby ako forma diplomatickej spolupráce. Rimania totiž vyslali jednoznačne rímskych stavbárov a remeselníkov, aby tieto stavby zrealizovali.

Bratislavské oppidum zaniklo násilným spôsobom (je celkom možné, že rímskym pričinením pod vedením neskoršieho cisára Tibéria), o čom svedčia aj nálezy na Hrade – objavených bolo viacero kostrových pozostatkov ľudí, ktorí zahynuli násilne (telo bolo nájdené aj pod zrúteným múrom v Ríme VI). Predpokladá sa, že po zániku pôvodného osídlenia sa Rimania rozhodli územie znovu zaľudniť a založili Nové Carnuntum v dnešnej rakúskej obci Petronell. Starým Carnuntom bola očividne Bratislava.

 

Bratislavské oppidum aj akropola boli pravdepodobne vystavené násilnému útoku, čoho dôkazom je aj zborená stena pri antickom vstupe do akropoly, teda pri náleze Rím VI

 

Kým sa nespustila aktuálna rekonštrukcia Bratislavského hradu, nič z tohto nebolo známe, existovali len veľmi ojedinelé náznaky, že by mohli byť v areáli objavené aj staršie ako veľkomoravské nálezy. Nanešťastie, archeologický výskum na Slovensku sa potýka s nedostatkom prostriedkov, preto sú to práve investičné projekty, ktoré poskytujú možnosti pre vykonanie výskumu.

V tomto prípade došlo k výnimočnému nálezu aj adekvátnej reakcii investora, teda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá v spolupráci s archeológmi a architektami rekonštrukcie, kanceláriou Bouda Masár Architekti, umožnila prezentáciu časti nálezov pred širokou verejnosťou. Pôvodný zámer v podobe obnovenia areálu do podoby z tereziánskeho obdobia musel byť upravený, aby bolo možné keltsko-rímske architektúry predstaviť návštevníkom Hradu.

Treba zároveň úplne otvorene povedať, že pri prestavbe Svernej terasy nedošlo k žiadnemu ničeniu pamiatok, ako strašili niektorí aktivisti. Práve naopak, počet objavených artefaktov sa odhaduje na 100-tisíc a ich analyzovanie potrvá desiatky rokov. Rekonštrukcia areálu, vrátane výstavby podzemných garáži a obnova barokovej záhrady, ktorá je tiež kritizovaná niektorými skupinami, umožnila úžasné rozšírenie našich znalostí o dejinách Bratislavy.

Tieto investície tak hodnotím jednoznačne pozitívne. Získané nálezy budú sprístupnené v podobe tzv. Keltskej cesty pravdepodobne v priebehu budúceho roka. Predtým bude poslednou možnosťou ich vidieť v rámci Dňa otvorených dverí NRSR 1. septembra 2019.

 

Fotografie zo 17.8.2019. Pozrite si viac vo fotogalérii. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.