Adrian Gubčo 30.08.2021 12:28

Rekonštrukcia budovy Eskomptnej banky je dokončená, nová kaviareň nenadchne každého

Po takmer troch rokoch od osudného požiaru bola dokončená rekonštrukcia budovy Paláca Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí. Secesná stavba, ktorej súčasťou bola aj známa bratislavská kaviareň Roland, získala novú podobu. V kaviarni si vymenili prevádzkovatelia, ktorí jej interiér upravili a prispôsobili – čo nevyvoláva len pozitívne ohlasy.

Palác Uhorskej eskomtnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí patrí k najvýraznejším domom na Hlavnom námestí. Ide o jedinú stavbu, ktorá bola na tomto pôvodne stredovekom námestí vybudovaná v 20. storočí – v roku 1911. Významná banka ju dala zhotoviť vo vtedy módnom secesnom štýle a dodala jej patričnú veľkorysosť. Architekti Albert Körössy a Géza Kiss pohľadovo odlíšili parter od zvyšku budovy, pričom vo veľkorysej bankovej hale sa zachovali vzácne secesné maľby.

Objekt prešiel počas svojej histórie viacnásobnou zmenou majiteľov. Po vzniku Československa si tu v roku 1922 1921 zriadila pobočku Hospodárska banka, premenovaná na Eskontnú a hospodársku banku, od roku 1940 tu mala pobočku Tatra banka a po roku 1950 tu vznikol obchod s ľudovým a folklórnym tovarom. V roku 1986 bola budova obnovená. Po roku 1989 sa budova stáva majetkom spoločnosti Koospol a po ďalšej a celkovej rekonštrukcii v roku 1999 ju získava Kooperatíva. V tomto čase tu vzniká aj kaviareň Roland, ktorá sa okamžite stala jednou zo známych bratislavských kaviarní.

Roland tu fungoval až do konca roka 2018, kedy došlo počas Vianočných trhov k požiaru. Poškodenie sa ukázalo závažnejšie oproti pôvodným predpokladom. Kooperativa preto zahájila komplexnú rekonštrukciu celej budovy – a pôvodná kaviareň definitívne zanikla. Funkčne sa na budove nemalo zmeniť nič, spoločnosť sa však v rámci rekonštrukcie snažila o modernizáciu priestorov pri maximálnom prinavrátení pôvodnej podoby.

Ako približuje Denník SME, zreštaurované tak boli ozdobné prvky na fasáde, ktoré boli typickým znakom budovy, a obnovená originálna farebnosť. Do partra sa vrátil kamenný obklad vyrobený na mieru. Obnovené boli mosadzné matice a lampáše, zreštaurované pôvodné dvere do administratívnej časti budovy a všetky drevené interiérové dvere a pôvodné okná v celej budove boli pamiatkovo obnovené. Nové a v pôvodnom vzhľade sú aj výplne okenných a dverných otvorov na prízemí a na prvom poschodí. Zo strany Hlavného námestia boli osadené tzv. Esslingerove rolety.

Kancelárske priestory navrhovali renomované ateliéry Cechvala Architects a MoroczTacovsky, ktoré rešpektovali historický charakter budovy, hoci priestorom dodali súčasný technologický štandard. Na šiestich podlažiach sa nachádza 2-tisíc metrov štvorcových moderných kancelárií, no zachované sú okenné výplne či parketové podlahy. Novinkou je využitie opraveného nádvoria. V budove vznikli skutočne „butikové“ priestory.

Viaceré prvky tak získali opäť originálnu podobu, vrátane výkladov na prízemí. Už táto zmena vyvolala na sociálnych sieťach búrku nevôle. Verejnosť kritizovala predovšetkým použitie „plastových“ rámov namiesto historizujúcich, ktoré boli použité predtým. Obzvlášť zle pôsobil kontrast novej a staršej podoby, keďže jedny z historizujúcich dverí ostali zachované. Ako sa však onedlho ukázalo, išlo o nepodloženú kritiku. „Medené“ historizujúce prvky pribudli až v rámci obnovy v roku 1986, pričom investor sa odklonil od úpravy do pôvodného stavu. Ani v roku 1999 nebola táto chyba napravená.

Verejnosťou najviac vnímaná (okrem fasády) je nová kaviareň. Už dlhšie sa hovorilo o tom, že by tu mala vzniknúť nová pobočka reťazca, ktorý už v centre Bratislavy niekoľko prevádzok má. To sa teraz potvrdilo – nová kaviareň bola otvorená v priebehu minulého týždňa. V súlade s koncepciou rekonštrukcie boli nanovo obnovené všetky chránené a vzácne prvky. Medzi nimi možno spomenúť predovšetkým secesné maľby, lustre či podlahu z terazza. Zvyšok interiéru je však moderný a jednotlivé prvky sú v súlade s tým, čo možno nájsť aj v iných pobočkách reťazca. A to je problém.

 

 

Priestory kaviarne po novom ani zďaleka nevyužívajú potenciál priestoru, ku ktorému pristupujú citlivo a necitlivo zároveň. Citlivo v zmysle zachovania všetkých hodnotných prvkov, necitlivo v zmysle absolútnej banálnosti interiérovej podoby prevádzky. Investor pristúpil k zariadeniu minimalisticky. Do priestoru iba vložil nový nábytok a bar, tieto prvky by sa ale mohli nachádzať hocikde – a nie v kaviarni, ktorá má teoreticky najlepšiu polohu v celej Bratislave a sídli v jednej z najkrajších budov v meste.

Samotný reťazec tvrdí, že ide o koncept, ktorý sa bude budovať postupne – má tu byť pekáreň a cukráreň. Prevádzka sa má postupne rozširovať a zveľaďovať. Ak ale začala takto (akási provizórnosť a snaha otvoriť čo najskôr je veľmi citeľná) a s vybavením a dizajnom, aký má, nejde o veľmi sľubný štart.

V celej metropole sa nachádza len málo priestorov, ktoré by si viac zaslúžili kvalitný, sebavedomý, nadčasový a citlivý interiér. Malo by ísť o výsledok práce naozaj špičkových architektov, ktorí by za pomoci dobrého dizajnu mohli vytvoriť ikonický priestor – podobne, ako si svoju (vizuálnu) úroveň už dlhodobo držia niektoré z najznámejších kaviarní v priľahlých veľkomestách. Nový „Roland“ by sa nemal hrať na secesiu, ako to bolo v prípade predošlého, pomerne gýčového vybavenia. To však neznamená, že nemôže vzniknúť interiér, ktorý by vhodne prepájal staré a nové.

Niečo také nemôže vzniknúť bez toho, aby bolo všetko robené na mieru. Preto je tvrdenie reťazca, že ide len o úvodnú etapu existencie kaviarne, krajne nedostatočné. Vhodným postupom by bolo skôr oslovenie dobrej kancelárie (možno by sa mohol investor rovno pozrieť na kancelárie v budove, ktorých autori majú za sebou niekoľko dobrých interiérov) už na začiatku procesu. Ešte vyšším štádiom a pomerne netypickým krokom by mohla byť súťaž – s ohľadom na teoretický význam by to ale nemusela byť úplne nereálna myšlienka.

Faktom ostáva, že dnešný stav je veľkou nevyužitou príležitosťou. Bratislava má celkom dobrú kaviarenskú kultúru a množstvo kaviarní a bistier, čo je dané do veľkej miery už historicky. Je na diskusiu, či má dnes priestor, ktorý by bol akýmsi etalónom pre celý sektor, tak ako to bola kedysi Astória, Luxorka, Berlinka alebo Grand Cafe (ktoré boli spojením dobrého servisu a kvalitnej dobovej architektúry). Nikde nebola na to azda lepšia príležitosť, ako práve na Hlavnom námestí v Paláci Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky. Mohlo vzniknúť niečo jedinečné a bratislavské.

Na to ale treba ešte naďalej čakať. Umelo industriálnych alebo minimalistických priestorov už je v meste dosť. Zariadení, ktoré by reinterpretovali bratislavské tradície a dali im súčasný šat, je minimum. Nebude k nim patriť ani nová kaviareň na Hlavnom námestí.

 

Fotografie z 29.8.2021. Pozrite si rekonštrukcie bratislavských pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.