Adrian Gubčo 18.11.2021 14:30

Prvé projekty nových škôl sú už v realizácii, na ďalšie chýbajú pozemky aj peniaze

V Bratislave aktuálne prebieha realizácia niekoľkých projektov rozšírení či rekonštrukcií základných škôl. Rieši sa tým pomerne zlý fyzický aj kapacitný stav bratislavských škôl, ktoré nedosahujú úroveň, hodnú metropoly štátu. Problémom ostáva vznik úplne nových zariadení v rozvíjajúcich sa lokalitách – mestské časti, ktoré sú zriaďovateľmi základných škôl, nemajú na veľké projekty prostriedky a mnohokrát ani vhodné pozemky.

Nadstavba školy a jedálne v Záhorskej Bystrici. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica

V Bratislave sa aktuálne realizuje alebo pripravuje hneď niekoľko projektov, ktoré sa väčšinou týkajú rozšírenia a skapacitňovania existujúcich zariadení. Väčšinou ide o reakciu na stavebný rozvoj niektorých štvrtí v nedávnej minulosti. Ide o najjednoduchšie riešenie, ako doplniť nové priestory bez zaberania nových pozemkov. Budovy môžu zároveň nadviazať na už existujúcu infraštruktúru v podobe jedální, telocviční, vonkajších športovísk či spoločenských priestorov.

Príkladom takéhoto relatívne jednoduchého projektu mala byť prístavba a dostavba Základnej školy Ivana Bukovčana 3 v Devínskej Novej Vsi. Mestská časť tu naplánovala prístavbu a nadstavbu jedného podlažia, čím malo pribudnúť osem nových tried. Podľa starostku mestskej časti, Dáriusa Krajčíra, ide o kľúčový projekt pre celú Devínsku Novú Ves. „V posledných rokoch bola kapacita školy na hranici svojich možností a preto som rád, že sa nám podarilo pristúpiť k tejto významnej investícii do školstva a do vzdelania. Pôjde o jednu z hodnotovo najväčších investícií za posledné roky,“ vyjadril sa starosta ešte v máji tohto roku.

Medzičasom prebehlo predkladanie ponúk pre dostavbu školy v odhadovanej hodnote 1.136.203,53 eur bez DPH. Obstarávanie malo byť ukončené na začiatku leta s tým, že sa práce začnú okamžite a budú ukončené do piatich mesiacov. V praxi sa však zatiaľ neudialo vôbec nič. Mestská časť už o ďalšom postupe na svojom webe ani periodiku od vydania tlačovej správy neinformovala – a to aj napriek tomu, že ide o veľký projekt a, slovami starostu, mestská časť pri projektoch „zaradila šestku“.

O čosi ďalej je nadstavba budovy jedálne v školskom areáli ZŠ s MŠ Hargašova 5 v Záhorskej Bystrici. Aj tu vznikne osem nových tried, doplnených o rozšírenú jedáleň. Projekt predpokladá vznik nadstavby v nízkoenergetickom štandarde s nízkou uhlíkovou stopou, využitím prírodných materiálov a vysokými svetlými výškami jednotlivých tried v záujme lepšieho presvetlenia. Nadstavaný objekt bude relatívne príťažlivý a doplní sériu nadstavaných, prestavaných a vybudovaných objektov v areáli – mestská časť tu totiž už vybudovala športovú halu či nadstavala škôlku.

Práce na nadstavbe sa mali spustiť ešte v priebehu leta a prebiehať by mali do apríla 2022. „Naša mestská časť sa zapojila do výzvy o nenávratný finančný príspevok na zvýšenie kapacít základných škôl Bratislavského kraja, vďaka čomu počítame so sumou 1,93 milióna EUR, ktorá je  vyčlenená na tento projekt,“ hovorí Jozef Krúpa, starosta mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica. „V tejto sume je už započítané aj vybavenie kuchyne, ktorá bude súčasťou novej, zväčšenej školskej jedálne. Spoluúčasť vo výške 105.114 EUR bude mestská časť spolufinancovať z vlastného rozpočtu.“ Mestská časť dodáva, že po dokončení projektu bude mať základná škola 30 tried pre 750 žiakov.

Vo výstavbe je už aj projekt rozšírenia školy na Medzilaboreckej ulici v Ružinove. Podľa mestskej časti bude v najbližších rokoch chýbať miesto pre približne 700 žiakov. Dostavba nového objektu v areáli Základnej školy Medzilaborecká by mala byť aspoň čiastočnou úľavou. Technicky má ísť o dostavbu nového pavilónu, v praxi ale ide podľa Ružinova o plnohodnotnú novú základnú školu. Pribudne dvojpodlažný pavilón s deviatimi triedami a samostatný pavilón s novou telocvičňou. Rozšíri sa existujúca jedáleň a vymenia sa aj prestrešenia nad chodníkmi medzi pavilónmi, ktoré sú v zlom stave.

Financovanie je, už tradične, hradené z európskych fondov (z Integrovaného regionálneho operačného programu), ktoré preplatia 95% investície. Základný kameň bol poklepaný v druhej polovici júla a ambíciou bolo stihnúť vybudovať základovú dosku do konca letných prázdnin. Išlo o priveľkú ambíciu, v skutočnosti ešte stále nie je dokončená. Termín dobudovania celého pavilónu však ostáva stanovený na 1. september 2022. Ďalší školský rok tak už má škola zvládnuť ako rozšírená.

Z pohľadu Ružinova nejde o jedinú investíciu. Nová škola by mala údajne vzniknúť aj na Vietnamskej ulici v štvrti Trnávka. Tu je okrem novej školskej budovy plánom vybudovať aj športoviská a multifunkčnú telocvičňu pre celú komunitu. Týmto projektom sa bude uchádzať o podporu z Plánu obnovy.

 

Nový pavilón a telocvičňa na Medzilaboreckej. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Ružinov

 

Špeciálnu zmienku si zaslúži projekt mestskej časti Rača na Plickovej ulici. O tomto zámere som informoval už viackrát, keďže ide asi o najkomplexnejší a pravdepodobne aj o najinovatívnejší projekt novej základnej školy. Využíva pritom pôvodný zanedbaný skelet tradičnej typovej školy, ktorá bola v roku 2008 pre zlý stav úplne uzatvorená. Keďže však aj Rača čelí zvyšujúcemu sa náporu na svoje školské zariadenia, pristúpila k zvereniu budovy do správy a ku komplexnej rekonštrukcii.

Obnova už v súčasnosti prebieha a do veľkej miery ukončené sú všetky búracie práce. Zhotoviteľ tak prechádza na murovacie práce, obnovu striech alebo zakladanie nových okien. Mestská časť do projektu investuje (s prispením eurofondov) 5,65 milióna eur. Po dokončení prvej etapy rekonštrukcie v septembri 2023 by mala Rača na Plickovej získať 25 bežných a 10 odborných tried pre 600 žiakov, ako aj telocvične, kuchyne a jedálne. V pláne je aj druhá fáza obnovy, ktorá ráta s vybudovaním vonkajšieho športového a oddychového areálu. Autorom architektonického konceptu je oceňovaná kancelária Pantograph.

Svojím rozsahom, nákladmi, komplexnosťou, úrovňou a nakoniec aj úrovňou informovania – projekt má veľmi správne svoju vlastnú stránku – je Plickova v Bratislave výnimočná. Ostatné projekty možno do veľkej miery definovať ako „z núdze cnosť“, pričom sa pracuje s napätými rozpočtami, ktoré neumožňujú takú kreativitu riešení. V tomto prípade však dôjde k úplnej premene síce pôvodnej typovej budovy, ale spôsobom, ktorý ju posunie na úplne inú úroveň. Napokon, existuje celkom úspešný príklad adaptability typovej budovy v podobe rekonštrukcie Gymnázia C.S.Lewisa v Petržalke.

Okrem týchto projektov sa pripravujú aj iné rekonštrukcie, hoci ide skôr o udržiavacie práce na strechách, oknách, realizácii zatepľovania, opravách toaliet, kuchyní a podobne. S ohľadom na pozíciu Bratislavy ako metropoly štátu to nie je veľa. Výraznejšie investície obdržali aj školy mimo Bratislavy, resp. Bratislavského samosprávneho kraja, keďže tento nemal také dobré podmienky pre čerpanie eurofondov na rozvoj škôl. Po fyzickej stránke (ale pravdepodobne aj kvalitatívnej, keďže platy sú pre učiteľov nastavené v celej krajine rovnako) tak bratislavské zariadenia zaostávajú.

Asi preto sú veľmi problematické úvahy o rozvoji nových škôl. O úplne nových projektoch sa diskutuje najmä v Petržalke, kde by mohla spojená škola vzniknúť v Slnečniciach. Napriek všeobecnému záujmu všetkých strán, vrátane developera Cresco Real Estate, sa však rokovania komplikujú, lebo nie je celkom zrejmé, ako bude prevádzka školy financovaná. Kým na jednej strane je prirodzené, že investor nechce prevádzku dotovať, keďže to nie je v náplni jeho práce, Petržalka môže mať problém s nedostatkom zdrojov. Je tak celkom reálne, že nová škola bude nakoniec súkromná.

Podobné problémy majú aj iné mestské časti. Okrem peňazí chýbajú aj vhodné pozemky. To sa týka najmä Ružinova, kde momentálne v zóne Mlynské Nivy – Západ prebieha radikálny rozvoj a očakáva sa vznik stoviek, resp. až tisícov bytov. To by si už žiadalo vznik novej základnej školy. Problémom však ostáva fakt, že územie je z väčšej časti rozparcelované medzi súkromných investorov, ktorí tu hodlajú budovať polyfunkčné komplexy. Spätný výkup tak nepripadá do úvahy. Podobný problém rieši aj Záhorská Bystrica, ktorá chce namiesto budovania školy na novom pozemku využiť areál bývalého SOU Energetického. 

 

Základná škola na Plickovej. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Rača

 

Nepriaznivá situácia tak núti samosprávy, ale nielen tie, hľadať nové riešenia. Tým doterajším sú rozličné nadstavby a dostavby škôl, v niektorých extrémnych prípadoch, zatiaľ najmä na predmestiach, vo forme kontajnerov. Školstvo by teraz malo získať balík peňazí z Fondu obnovy, je však otázne, do akej miery (ak vôbec) to bude použiteľné pre vznik nových budov a v Bratislave. Stále sa totiž objavujú názory, že slovenské hlavné mesto je „dosť bohaté, aby si dokázalo riešiť problémy samo“. Ide o nezmysel.

Do budúcna sú potrebné kreatívnejšie úvahy, ako so školami pracovať. Nakoniec, ide o základný parameter pre zvyšovanie konkurencieschopnosti krajiny a mesta. Netýka sa to len univerzít, ale celého vzdelávacieho systému, počnúc kvalitnejšími materskými školami, cez základné a stredné školy až po inštitúcie vyššieho vzdelávania. Bez lepšie vybavených, príjemných, komunitných a do prostredia mesta dobre integrovaných školských budov jednoducho Bratislavu zásadne nezlepšíme. To by malo byť jasné každému, nielen zriaďovateľom a odborníkom na vzdelávanie.

Našťastie, takéto kreatívnejšie riešenia existujú a postupne začínajú zapúšťať korene v najvyspelejších krajinách sveta. Ide o tzv. hybridné školy, pochádzajúce zo Škandinávie alebo Holandska. O čo presne ide a prečo si myslím, že ide o koncept, ideálny pre Bratislavu, priblížim o niekoľko dní v ďalšom článku.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.