Adrian Gubčo 23.03.2022 17:56

Panenská 35 úplne zaniká, mohlo to byť inak

Pred niekoľkými dňami začali definitívne zanikať zvyšky domu na Panenskej 35, kedysi známeho ako Šenkvická viecha. Objekt bol už dlho vyprázdnený a uzatvorený – jeho majiteľ, spoločnosť Panenská s.r.o., totiž pripravoval jeho nadstavbu a dostavbu na ubytovacie zariadenie. Pôvodná fasáda sa mala zachovať. To sa však nestane, pričom na vine je podľa všetkého pomalé konanie na miestnom stavebnom úrade.

Dom na Panenskej 35 bol v podstate všednou budovou, aké vznikali v tejto časti mesta v priebehu 18. a 19. storočia. Nešlo o natoľko výnimočný objekt, aby si vyslúžil ochranu ako národná kultúrna pamiatka. Napriek tomu išlo o typickú súčasť koloritu historickej Panenskej ulice. V predvojnovom období sa smerom k Suchému mýtu a Hodžovmu mýtu nachádzala ešte dvojica objektov, po vojne však dom získal prakticky nárožnú polohu. Vtedy tu vznikla aj známa krčma Šenkvická viecha. Svoju činnosť ukončila v roku 2006.

V druhom desaťročí 21. storočia sa začali objavovať náznaky, že pozemok čaká prestavba. Vtedajší investor, firma ISI s.r.o., získal povolenie pre kompletnú asanáciu pôvodného objektu a výstavbu nového apartmánového domu. To bolo v roku 2012, stavebné povolenie bolo následne predĺžené v roku 2016. V rokoch 2010 a 2016 boli vydané, resp. potvrdené aj búracie povolenia. Medzičasom (v roku 2017) prešiel dom do vlastníctva aktuálneho vlastníka, ktorý je úzko prepojený s architektonickou kanceláriou Compass Architekti.

Renomovaní architekti verejne predstavili nový koncept projektu na začiatku roka 2021. V zmysle nového záväzného stanoviska malo namiesto apartmánového domu vzniknúť ubytovacie zariadenie. Pôvodných 20 apartmánov a jeden byt by sa zmenilo na 18 ubytovacích jednotiek, doplnených o príslušnú vybavenosť (recepcia, bar, reštaurácia a pod.). Aktualizované záväzné stanovisko pripomína, že pôvodný objekt nemal zaniknúť úplne – zachovať sa mala časť pôvodnej pivnice s klenbovým stropom. Zvyšok objektu by bol novostavbou.

Pôvodne to však mohlo byť úplne inak. V čase, kedy sa Compass dostal k budove, predpokladal, že ju zachová prakticky celú – pivnice, podlažia, schodiská i fasádu. Tento predpoklad sa zakladal na očakávaní, že konania na stavebnom úrade v mestskej časti Staré Mesto budú značne rýchlejšie. Investor, koniec-koncov, potrebuje obdržať len rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením, čo by mala byť do veľkej miery len formalita. Napriek tomu toto rozhodnutie nevie získať už približne tri roky.

Na stave objektu sa to podpísalo. Keďže je dom starý, zanedbaný a otvorený, jeho stavebno-technická kondícia priebežne upadala. Len nedávno sa dostal do stavu, kedy už bola situácia kritická – a statik tak rozhodol o okamžitom odstránení objektu. V opačnom prípade by došlo k ohrozeniu zdravia a majetku. Na objekte tak prebiehajú búracie práce a o niekoľko týždňov bude pravdepodobne kompletne zrovnaný so zemou.

Aký bude osud domu, bolo jasné už dlhšie. Compass preto pripravil zámer v zmysle vyššie zmieneného stanoviska, ktorý aktuálne posudzujú pamiatkari. Následne snáď získa dlhoočakávané povolenie a bude sa môcť pustiť do výstavby. Ak by to bolo už tento rok, novostavba bude dokončená najskôr ku koncu roka 2024.

Pôvodný objekt to ale nevráti a známi architekti budú len sotva budovať repliku. Nie je vylúčené, že po architektonickej stránke pôjde o omnoho hodnotnejšiu stavbu. Starší doklad vývoja Panenskej ulice, až na niekoľko málo výnimiek takmer úplne zachovanej vo svojej historickej podobe, sa ale stratil kvôli nečinnosti zodpovedného úradu.

 

 

Výsledok vývoja na Panenskej 35 považujem za jeden z ďalších príkladov negatívneho dopadu nekonečného povoľovania, typického pre Bratislavu a Slovensko. Príčiny sú rôzne – náročná a komplikovaná legislatíva, personálne poddimenzované úrady, ich nízka odbornosť, politické zasahovanie, aktivisti a účelové obštrukcie. Všetky tieto javy prispievajú k tomu, že dĺžka povoľovania je strašiakom výstavby v krajine. Okrem pamiatok, resp. starších domov, tým trpí aj dostupnosť bývania, ktorá by inak mohla byť omnoho lepšia.

Nutná je tak reforma legislatívy, ktorá by odstránila duplicitné procesy, znížila vplyv samospráv a politikov, ale aj obmedzila možnosť obštrukcií zo strany aktivistov a NIMBYs. Našťastie, všetko nasvedčuje tomu, že tieto veci by mohol splniť nový Zákon o výstavbe (súčasť Stavebného zákona), ktorý je aktuálne v druhom čítaní v parlamente. Ak sa nestane nič nečakané, zákonodarcovia by ho mohli definitívne schváliť a uviesť do platnosti už od začiatku budúceho roka.

Hoci nový zákon nie je bez problémov, minimálne v tomto smere nastane výrazné zlepšenie. Dĺžky konaní by sa mohli výrazne skrátiť a stavebné úrady už nebudú do takej miery ovplyvňované komunálnou politikou. Stavebníctvo, tvrdo zasiahnuté pandémiou, by mohlo získať dôležitú vzpruhu. Pozitívne sa to odrazí na ekonomike aj tvári celej krajiny. Najväčšie benefity to však prinesie Bratislave, ktorá získa lepšie predpoklady pre svoj budúci rozvoj.

 

Fotografie z 20.3.2022. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.