Adrian Gubčo 10.01.2022 14:16

Immocap má búracie povolenie na Istropolis, prvé práce sa majú spustiť už v najbližších dňoch

ČLÁNOK BOL DOPLNENÝ Dom odborov Istropolis pôjde takmer definitívne k zemi. Developer Immocap oznámil že disponuje právoplatným rozhodnutím mestskej časti Nové Mesto o odstránení existujúceho objektu. Už v najbližších dňoch chce mohutný neskoromodernistický komplex ohradiť a začať s prvými prácami. V budúcnosti ho má nahradiť polyfunkčný projekt Nový Istropolis, ktorého súčasťou má byť aj pomerne rozsiahla kultúrno-spoločenská sála.

Pre developera ide o dôležitý medzník pri príprave transformácie územia. Pôvodný komplex odkúpil (vtedy ešte spolu s YIT Slovakia) v roku 2017, odkedy pripravuje novú stratégiu jeho využitia. Keďže sa Istropolis ukázal ako neekonomický a neschopný transformácie na súčasné požiadavky a podmienky, Immocap sa ho rozhodol v rámci svojich plánov odstrániť a nahradiť novými budovami. Namiesto pôvodného kongresovo-administratívneho komplexu tu chce totiž vybudovať intenzívnu mestskú štruktúru s kanceláriami, bývaním, službami, kultúrou a verejnými priestormi.

„Na príprave projektu pracujeme viac ako 4 roky, zorganizovali sme veľkú medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej víťazom sa stali renomované holandské ataliéry KCAP a Cityförster. Sme hrdí, že na Trnavské mýto prinášame projekt, ktorý zásadne zlepší život Bratislavčanov v mnohých ohľadoch,“ vraví CEO spoločnosti Immocap, Martin Šramko. Nový Istropolis predpokladá vznik polyfunkčných budov smerom k Škultétyho ulici, vrátane kancelárskej veže, a kultúrno-spoločenského centra, doplneného o (kongresový) hotel smerom k Filiálke. Nový Istropolis je jedným z kandidátov na umiestnenie Národného kultúrneho a kongresového centra.

Podoba zámeru bola predstavená v lete 2020 a vyvolala zmiešané reakcie. Kým časť verejnosti sa s plánmi investora stotožnila, pomerne hlasná skupina odporcov, združená najmä okolo organizácie DOCOMOMO, zameranej na mapovanie a ochranu modernej architektúry, ho radikálne odmietla. V následnej petícii sa vyše desaťtisíc ľudí postavilo za ochranu pôvodného komplexu. Argumentovala pritom jeho jedinečnou výtvarnou a v podstate aj funkčnou hodnotou.

Stavebný súbor vznikal v rokoch 1956-1981 a pozostáva z viacerých častí – najznámejšou je kongresová časť, ktorej súčasťou je hlavná sála Istropolisu s kapacitou 1.280 divákov. Do areálu patrí aj 16-podlažná organizačná budova, Dom detí a trojpodlažný Dom techniky. Autorstvo projektu patrí trojici významných slovenských architektov, Ferdinandovi Končekovi, Iľjovi Skočekovi a Ľubomírovi Titlovi. V interiéri boli nainštalované diela viacerých popredných umelcov, doplnené boli o viaceré riešenia, na svoju dobu mimoriadneho technického aj materiálového štandardu. Súviselo to s funkciou budovy – konali sa tu zjazdy a kongresy Komunistickej strany.

Po páde minulého režimu sa Istropolis stal výlučne kultúrnym centrom, jeho majiteľ, teda odbory, však zanedbal údržbu a inovácie. Súčasný majiteľ preto tvrdí, že akákoľvek rekonštrukcia, ktorá by umožnila z Istropolisu urobiť centrum zodpovedajúce súčasným požiadavkám, by bola extrémne náročná a priniesla devastáciu architektonických aj umeleckých hodnôt. Immocap deklaroval svoju ochotu jednotlivé diela odborne odinštalovať a nanovo využiť v novom projekte. Týkať sa to má interiérových aj exteriérových prvkov.

Developer upozorňuje, že už v prvej polovici januára 2022 začne s montážou stavebného oplotenia okolo Domu odborov, ktoré má okrem štandardnej funkcie poslúžiť aj ako komunikačný prostriedok s verejnosťou. V tejto fáze sa tiež začne s prvými prácami na fasáde a demontovaním mramorového obkladu. Ten má byť jedným z nanovo využitých prvkov v novom projekte, prípadne oň môžu požiadať mestské či štátne organizácie. Ostatné umelecké diela a artefakty sú už z väčšiny demontované a uskladnené.

Immocap podrobnejší harmonogram prác nezverejnil. V každom prípade už pracuje na povoľovaní Nového Istropolisu. Ten je v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), čaká na zisk záväzného stanoviska zo strany Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy a následne sa posunie do územného a stavebného konania na stavebnom úrade v mestskej časti Nové Mesto. Po určitých nezhodách sa mu podarilo uzavrieť dohodu o spolupráci s vedením Nového Mesta, čo by mohlo povoľovanie uľahčiť. V rámci dohody sa zaviazal k viacerým ústupkom voči samospráve, najdôležitejším z nich je zachovanie kultúrnej funkcie a sály s minimálne rovnakou kapacitou, ako bola v Istropolise.

Dátum realizácie je dnes ešte špekulatívny, v prípade hladkého priebehu povoľovania by sa však mohli prvé práce teoreticky spustiť ku koncu budúceho roka. V takom prípade bude Nový Istropolis – alebo aspoň jeho prvé časti – realitou na prelome rokov 2025 a 2026.

 

Nový Istropolis. Zdroj: Immocap

 

Oznámenie o zániku Istropolisu okamžite vyvolalo búrlivé reakcie. Treba povedať, že ešte nejde o celkom definitívnu správu, keďže sa už dlhšie hovorí o tom, že pôvodný komplex je v konaní za vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. DOCOMOMO podalo podnet údajne už v apríli 2019 a v lete a na jeseň 2020 údajne zasadala na pamiatkovom úrade komisia na posudzovanie pamiatkového fondu, ktorá zhodnotila historické hodnoty Istropolisu pozitívne a budovu navrhla za NKP. Posudzovanie podľa aktivistov aj naďalej trvá. Či to je naozaj tak, sa mi však zistiť nepodarilo, keďže Pamiatkový úrad SR na moje snahy o kontakt nereagoval.

V každom prípade je to ale dôležitá informácia. Hoci Immocap tvrdí, že Dom odborov Istropolis nie je pamiatkou (čo je v tejto chvíli pravda), konanie na PÚ SR znamená, že už požíva ochranu, ako keby ňou bol. Keby nastal prípad, že sa nakoniec skutočne komplex vyhlási za NKP, zbúrať ho nebude možné. Dovtedy by sa nemalo ani začať s prácami typu odstraňovanie mramorového obloženia. Samotný Immocap ma pri otázke na priebeh posudzovania budovy za pamiatku odkázal na PÚ SR.

S najväčšou pravdepodobnosťou však Istropolis vo svojej doterajšej podobe skutočne zanikne. Na jednej strane ide o zlú správu, keďže architektonické aj výtvarné hodnoty komplexu boli nepopierateľné. Treba ale dodať, že veľkorysosť komplexu bola aj jeho najväčším problémom. Ekonomická prevádzka mohutného a zastaraného súboru v podmienkach súkromného sektora nie je reálna a verejný sektor neprejavil žiadnu ochotu sa na jeho udržiavaní podieľať. Osud komplexu tak bol do veľkej miery spečatený už v roku 2017, aj napriek snahám developera o hľadanie kompromisu v rámci analýz pred realizáciou architektonickej súťaže.

Dôležitejšou témou verejnej debaty by teraz mala byť hodnota projektu, ktorý ho nahradí. Funkcia Istropolisu, hoci v posledných rokoch už bol prakticky mŕtvy, je dôležitá. Bratislave chýba kvalitné kultúrne aj kongresové centrum, kde by sa mohli organizovať podujatia na najvyššej úrovni. Takisto je potrebné pristúpiť k výraznej revitalizácii Trnavského mýta, ktoré je dôležitým dopravným a výhľadovo aj spoločenským uzlom. Jeho súčasný stav je však desivý, k čomu prispieva aj Istropolis – či už aktívny alebo nie. Jeho urbanistické začlenenie do prostredia je zlé a komplex, hoci s hodnotnou funkciou, je obrátený do seba.

Nový projekt má šancu tieto nedostatky prekonať, pričom môže dosahovať súčasnú európsku úroveň verejného priestoru aj inštitúcie. Vysoko flexibilnú hlavnú sálu budovy navrhovali skúsení tvorcovia, realizovať tu bude možné paralelné podujatia, historická pamäť bude zachovaná v exteriéri aj interiéri a popri kultúrnom objekte tu budú komplementárne funkcie. Z mŕtvej lokality sa môže stať veľmi intenzívne žijúca časť Bratislavy, čo je pri dopravne tak dobre napojenej časti mesta ideálne. Čo sa týka architektúry, navrhujú ju známi medzinárodní architekti, doplnení o kvalitný domáci tím. Nie je dôvod predpokladať, že si Nový Istropolis rokmi nezíska významné postavenie medzi realizáciami na Slovensku.

Ide tak o dobrú správu? Áno aj nie. Nie je dobré, že zanikne významné a výrazné dielo slávnych slovenských architektov, navyše také, ktoré mohlo vzniknúť len v špecifickom prostredí, danom vtedajšími socio-ekonomickými podmienkami. Je ale dobré, že zároveň zanikne kus anti-mesta a nahradí sa štruktúrou, ktorá bude vysoko pravdepodobne živšou a omnoho životaschopnejšou oproti svojmu predchodcovi. Polepší si tým Trnavské mýto, Bratislava a predovšetkým jej obyvatelia. A to by mala byť kľúčová hodnota aj cieľ architektúry.  

 

DOPLNOK: Ako tvrdí developer Immocap, nemá žiadne informácie o tom, že by prebiehalo konanie o vyhlásení Domu odborov Istropolis za národnú kultúrnu pamiatku. V oficiálnom vyjadrení píše: "Spoločnosť Immocap neeviduje žiadne formálne úkony Pamiatkového úradu, ktoré by smerovali k vyhláseniu komplexu Istropolis za NKP.  To, že takéto konanie neprebieha, najlepšie dokazuje skutočnosť, že disponujeme právoplatným povolením o odstránení stavby, čo by v opačnom prípade nebolo možné."

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.