Author photoAdrian Gubčo 25.03.2021 11:00

Developeri projektu Portum: Bratislavský downtown je niečo unikátne

Do Bratislavy vstúpil z Česka nový developer – a rovno do jedného z výrazných projektov v novom centre mesta, Portum. Spoločnosť TopEstates má za sebou v Prahe a Brne niekoľko zaujímavých realizácií a jej riadiaci partneri, Dušan Dvořák a Petr Teplý, sa netaja pri svojej bratislavskej prvotine veľkými ambíciami.

Vľavo Petr Teplý, vpravo Dušan Dvořák. Zdroj: TopEstates

Vľavo Petr Teplý, vpravo Dušan Dvořák. Zdroj: TopEstates

Vstup zahraničných developerov nie je v prípade Bratislavy každodennou udalosťou. Špecifický lokálny trh praje najmä domácim firmám, zorientovaným v prostredí a legislatíve. Preto je príchod nového investora, hoci aj zo stále blízkeho Česka, zaujímavým javom, ktorý si zaslúži pozornosť. Vstup nových developerov je o to podstatnejší, lebo prispieva k rozbehu niektorých už dlhšie známych, ale na prvý pohľad len pomaly sa vyvíjajúcich projektov – ako je aj zámer dvojice veží Portum na nároží Landererovej a Košickej ulice.

V rozhovore sa, okrem iného, dozviete:

  • Prečo sa TopEstates rozhodlo vstúpiť do Bratislavy
  • Čo sú silné stránky slovenskej metropoly oproti Prahe
  • Čo projekt Portum poskytne širokej verejnosti
  • Ako vidia českí developeri minulosť svojho slovenského partnera
  • Kedy sa konečne spustí výstavba projektu

 

Adrian Gubčo: Čo Vás podnietilo k vstupu na bratislavský realitný trh? V čom je bratislavský trh zaujímavý natoľko, aby ste preniesli svoje aktivity aj sem?

Dušan Dvořák: Naša dlhodobá stratégia bola pôsobiť v troch veľkých mestách – v Prahe, v Brne a v Bratislave. Bratislava podľa nášho názoru má pomerne veľký potenciál, pokiaľ ide o predaj typu bytov, ktoré  chceme vo všeobecnosti stavať – teda prémiové bývanie. Naša úvaha pre vstup na bratislavský trh sa okrem toho opierala o pozorovanie realizačných cien, cien stavebných prác, porovnanie nákladovosti a výnosnosti. Zaujímavá je aj platba eurom, vzdialenosť do Viedne a aktuálne trendy v cenách bytov.

 

Prečo ste sa rozhodli práve teraz? Viaceré zo spomenutých faktorov – mena, poloha - už platia dlhodobo.

Dušan Dvořák: Vždy je dôležité mať do čoho vstúpiť. Pre nás to nie je len všeobecne Bratislava ako taká, ale je to spojené aj s konkrétnym projektom. Na mesto sme pozerali už niekoľko rokov, ale to, čo sme mali k dispozícii na kúpu, nám neprišlo veľmi zaujímavé na realizáciu. Portum je však tak zaujímavý projekt, že sme po celý rok 2020 na ňom pracovali. Otázka teda nebola kedy, ale do čoho sme chceli vstúpiť.

Petr Teplý: Na Bratislavu pozeráme už nejaké tri roky a máme v tíme veľa ľudí, ktorí v Bratislave už fungovali. Nie je to pre nás neznáme prostredie. Zóna v okolí Portumu je veľmi atraktívna a je to miesto, kde rozvoj developmentu je veľmi rýchly. To sa nám páči.

 

Sú medzi Prahou a Bratislavou nejaké rozdiely, čo sa týka prístupu k developmentu? Stretli ste sa tu s iným prístupom oproti Prahe?

DD: Určite má Slovensko ako také svoje špecifiká, ktoré sa ukazujú v určitých častiach developmentu. Je to odlišné najmä čo sa týka financovania stavieb, prístupu bánk, fungovania jednotlivých splátok, rozdelenia dlhu apod. Právne prostredie je tak rozdielne, ale stále veľmi podobné.

PT: V Bratislave sa už nachádza pomerne dosť developerov pôsobiacich v Česku aj na Slovensku – napr. YIT, FINEP. Zásadné odlišnosti ani ja nevidím.

 

Je Bratislava v niečom lepšia? Keď som sa rozprával s ľuďmi z IPRu, tak mi hovorili, že závidia, ako rýchlo sa u nás stavia, resp. sa povoľuje. Roman Koucký sa vyjadril veľmi pozitívne k výškovým budovám.

DD: Čo sa týka downtownu, tak je to niečo unikátne, čo Praha nemá a mať asi ani nebude. Rozdiel je daný tým, že Praha má štatút UNESCO a výškové budovy sú problematické. Neviem si predstaviť, že by tam niečo také ako v Bratislave mohlo vzniknúť. Fakt, že to v Bratislave vzniklo, od úvahy vybudovať to až po realizáciu, však dáva pocítiť, že Bratislava dorástla na veľkomesto západného sveta. Mesto sa tým dostáva na vyšší level.

 

"Čo sa týka downtownu, tak je to niečo unikátne, čo Praha nemá a mať asi ani nebude."

 

Ako vidíte súčasnú Bratislavu a ako ju vidíte v budúcnosti? Z mojej perspektívy je napríklad Praha krásne historické mesto, ale aj akási stará dáma, ktorej by sa zišla nová energia. Bratislava je na tom úplne opačne.

DD: To máte úplnú pravdu. To bol dôvod, prečo nás Bratislava a samotné Portum nalákalo a okúzlilo. Bratislava má síce na rozdiel od Prahy malé historické centrum, ale rozvoj mesta sa uberá míľovými krokmi. Bratislava chce predbehnúť Prahu v západnom štýle stavieb a progrese. Mesto neskutočne vyrástlo, kedysi som ho vnímal ako menšie ako Brno. Teraz aj s aglomeráciou šialene rastie. Bratislava na Dunaji má šancu vyrásť na zaujímavé veľkomesto v Strednej Európe s krátkou vzdialenosťou k Viedni. Stať sa v tomto regióne lídrom, aj čo sa týka architektúry aj fungovania mesta. Vo vedení mesta máte ľudí, ktorí sa starajú o to, aby tá Bratislava niekam rástla a dávajú tomu zelenú.

PT: Ja by som len doplnil, že z môjho pohľadu je to moderné mesto, ktoré prechádza veľkou zmenou vývoja aj vďaka tomu, ako sa stanovujú limity pre výstavbu. Zahusťovať do výšky je správne, na rozdiel od Prahy, kde sa zastavujú lúky v tesnom okolí. Už ani neviem, koľko má Praha mestských častí. Toto nie je správny rozvoj mesta. Mesto treba zahusťovať, podporovať infraštruktúru a dopravné napojenie, cyklotrasy a bezemisnú dopravu. Ide to správnym smerom a chceme byť pri tom. Máme projekt, ktorý bude niečím unikátny, skvelo doplní celú lokalitu a dúfame, že sa stane jednou z dominánt celého downtownu.

 

Nakoľko to bol významný faktor, keď ste si vyberali projekt, do ktorého by ste vstúpili?

DD: Určite to zohralo významnú rolu. My sa vo všeobecnosti pozeráme na projekty tak, aby boli niečím výnimočné, či už je to miesto, architektúra, alebo spôsob, ako môžeme projekt oživiť a spraviť z toho niečo neštandardné. Portum má neštandardností a výnimočností hneď niekoľko - či už je to miesto, architektúra, úvaha o tom, ako má to miesto vrátane Istru vedľa vyzerať.

V Bratislave som bol už niekoľkokrát, aj za socíku. Rozdiel medzi príchodom pred siedmimi rokmi a pred rokom je obrovský. Vo mne to zanechalo obrovskú stopu, napríklad večerný príchod do Bratislavy, do downtownu, či už idete cez Dunaj, alebo od hradu. My sa nedivíme, prečo ľudia chcú bývať v tejto časti mesta, prečo tam chcú investovať do bývania. To miesto má silný náboj.

 

Zdroj: TopEstates

 

Prejdime teda na Portum. Čo budú už spomínané významné črty Porta?

DD: Myslím, že je to hlavne unikátne miesto. Pre porovnanie s Prahou, v Bratislave je rozvoj podporený mestom v miere, akú môžeme v Prahe závidieť. 99% projektov v Prahe je na zmenu územného plánu, čo trvá aj 10 rokov.

 

Ako zohľadní Portum fakt, že je na takom výnimočnom mieste?

DD: Na križovatke Landererova – Košická vznikne nová dominanta celého územia, možno istá vstupná brána. Bude mať super architektúru, za ktorou stojí Braňo Kaliský, ktorý nás s tým projektom pôvodne zoznámil. Práca s verejným priestorom je taktiež hlavnou významovou črtou, chceme komunikovať aj so samosprávou, aby to bolo pre verejnosť.

Máme niekoľko konceptov, ako celý projekt uchopiť. Veľmi nám záleží na vnútornom priestore, ktorý riešime ešte s niekoľkými architektami, ktorí riešia dispozície, nastavujú štandardy alebo technické parametre. Chceme z toho urobiť unikátnu záležitosť. Je to veľká výzva, ale máme okolo seba niekoľko ľudí, ktorí pracovali na najvyšších budovách v Česku aj po celom svete. Neskôr tím predstavíme všetkým, sú to odborníci, či už zo Slovenska, ale aj Česka, ľudia s vyše 20-ročnou praxou.

 

Čo má byť kľúčovou konkurenčnou výhodou oproti ostatným projektom v downtowne?

DD: Máme pocit, že väčšina projektov, ktoré sú v okolí, sú založené na jednej funkcii a neponúkajú nič navyše vlastníkom alebo investorom. To by sme chceli v Portume zmeniť. Radi by sme dali ľuďom niečo navyše – napr. spa alebo bazén. Chceme, aby rezidenti mali niektoré veci pri sebe a nemuseli za nimi jazdiť cez pol mesta. To je veľmi pohodlné.

Druhá vec je, že nová forma predstavenia bytov potenciálnym záujemcom. Oslovili sme niekoľko českých i slovenských architektov, v podstate svetoznámych – a pracujeme na návrhu dizajnu bytov. Záujemcovia budú mať možnosť využiť týchto architektov pre dizajn každého bytu. Chceli by sme to predstaviť približne o 2 mesiace.

Ďalší z bodov je určitá variabilita. Výmera podlažia je približne 400m2 a ak by mal nejaký klient záujem, tak sme schopní mu poskytnúť v rámci riešenia poskytnúť aj byt cez celé jedno podlažie.

PT: Doplním k wellness, v rámci jedného krídla pripravujeme koncept wellness – spa, ktoré bude mať cez 2000 m2, bude to cez dve podlažia a súčasťou bude aj bazén. Všetko to bude fungovať ako služba pre ľudí. Dôraz sme kládli aj na návrh vstupných hál, ktoré sú cez 2 podlažia a budú mať concierge služby. Určite sa začneme hrať s verejným parkom, chceme si na to prizvať viacerých skúsených architektov, komunikovať to s Magistrátom.

Nie sme žiaden korporát, všetko je to o nás, záleží nám na produkte a investujeme čas do toho aby sme to spravili poriadne a kvalitne. Nerobíme 100 projektov, spravíme ich možno 10-20 za celý život, ale za to sa do nich aktívne zapájame a chceme, aby to bolo poriadne spravené. Veľmi nám na záleží, ako to dopadne.

 

Bratislava nie je veľké mesto, nemá influx zahraničných investorov, ktorí by skupovali v Bratislave byty, no je tu veľa luxusných projektov. Myslíte, že ste schopní pri počte bytov, ktoré plánujete (400), zaujať klientelu?

PT: Myslím, že určite. To číslo vytvorené prevažne z menších jednotiek, ktoré sa dajú modulárne spájať na podlažiach. Sme schopní variabilne prispôsobiť byty podľa potrieb klientov. Navyše sa jedna o jeden z posledných projektov, ktoré vzniknú v lokalite downtownu.

DD: Celý projekt nezačal ešte hľadať klientov, ale už teraz máme 140 predregistrovaných záujemcov o investíciu. Podľa ohlasov, ktoré máme k dispozícii, sme veľmi optimistickí, veríme si, že uspejeme v predaji.

 

Dávnejšie  sa spomínalo, že súčasťou projektu by mal byť aj hotel, resp. nejaké ubytovacie kapacity. Je to stále súčasťou projektu?

PT: Áno, zatiaľ áno.

 

"Určite sa začneme hrať s verejným parkom, chceme si na to prizvať viacerých skúsených architektov, komunikovať to s Magistrátom."

 

Myslíte, že v Bratislave je potenciál pre ďalšie takéto zariadenie? Viacero hotelov má problém s obsadenosťou. Predsa len, Bratislava nie je Praha...

PT: Boli sme v kontakte s niekoľkými operátormi, ale teraz sme sa sústredili na dotiahnutie akvizície, takže sa jednania budú obnovovať. Už pred našim vstupom, keď sme o tom začínali rozmýšľať, tak sme cítili určitý záujem zo strany operátorov. Hotel pre businessovú klientelu ich zaujímal, ale súčasná doba tomu veľmi nepraje, takže komunikáciu budeme ďalej rozvíjať.

DD: Ja by som ešte dodal, že úvahu o jednotlivých segmentoch trhu nie je možné brať z pohľadu jedného roku, alebo aktuálnej covidovej situácie.

Rovnako by sme sa mohli pozerať na situáciu s nebytovými priestormi. Keď komunikujete s ľuďmi z týchto odborov, oni sú presvedčení, že ten segment sa znovu vráti späť. Práca z domu je možno zaujímavá po dobu jedného či dvoch mesiacov, ale nie po celý rok.

To isté sa týka hotelov. Akonáhle sa nájde vakcína a bude vakcinovaná väčšina ľudí, ktorí začnú cestovať, tak sa to vráti späť do pôvodných koľají. Oblasť hotelov nepovažujeme za automaticky vylúčenú na najbližšiu dekádu. Teraz síce problémy má, ale bude to dobré.

 

Čo projekt prinesie širokej verejnosti, nie len klientom?

DD: Momentálne sme v stave, kedy vytvárame komerčný mix. Nechceme to nechať na náhodu. Nejdeme predávať prázdne priestory. Máme istú predstavu o tom, aký typ služieb by sa tam mal nachádzať a určite to chceme mať pod kontrolou aj v nadväznosti na okolitú vybavenosť, ktorej tam veľa nie je. Určite tam bude klasika ako kaderníctvo, práčovňa, reštaurácia, obchod a iné. Presný mix ale ešte nemáme, hoci si myslím, že ho čoskoro budeme mať.

 

Spomínali ste Ister, do akej miery prebiehali koordinácia, resp. komunikácia?

DD: Pre nás je Ister ako susedný projekt dôležitý v rámci koordinácie prepájacej cesty, ktorú musíme spoločne vzájomne vybudovať pred dokončením domov. Sme s majiteľmi v komunikácii, prebehlo aj niekoľko stretnutí. Ja vždy verím, že keď všetci mieria k rovnakému cieľu, tak sa k nemu aj príde.

Druhá téma je otázka parku, ktorý má vzniknúť medzi týmito projektami. Chceme, aby vznikol jeden koncept, aby na konci Porta nevznikla jedna vízia architekta a na susednom pozemku vízia iného. To je hlúposť. Máme rozkomunikovaných niekoľko variant pre to, čo by tam mohlo vzniknúť.

 

S Istrom súvisí aj ďalšia vec: projekt nepripravujete sami, ale ako co-developer. Váš partner nemá skúsenosť s takými veľkými projektami a má aj určitú povesť. Nebol to pre vás problém pri vstupe do projektu?

DD: Čo sa týka skúsenosti nášho partnera, v tom máte pravdu. Náš vstup do projektu logicky súvisí s tým, prečo Portum hľadalo partnera. Boli dve riešenia, buď sa predá celý projekt alebo sa nájde partner. Po celý rok 2020 sme hľadali komunikačné pretnutie, komunikovali sme intenzívne, vyskúšali sme si viacero variant a riešení problému a myslím, že sme sa zladili v takej súhre, že môžeme fungovať ďalej. Máme za sebou komunikáciu s bankami, komunikáciu s peniazmi na celú stavbu. Priniesli sme do dialógu skúsenosti, ktoré tam chýbali.

Čo sa týka minulosti Marka Trajtera, tak za nás je to jasné. V každom projekte, do ktorého vstupujeme, je základnou podmienkou kompletná previerka – právne, účtovné, daňové, stavebno – technické záležitosti. Mali sme na to viacero zahraničných poradcov, ktorí sa zaoberali všetkými aspektami, ktoré projekt prináša, vrátane osobných záležitostí. Výsledky boli dostatočne uspokojivé a nenašli sme nič, čo by mohlo projekt ohroziť.

 

Kedy by zhruba mala prebehnúť realizácia projektu?

PT: Sme vo fáze predkladania žiadosti o stavebné povolenie a tvoríme zadanie pre projektantov, aby vznikla realizačná projektová dokumentácia. Miesto vyžaduje časovo aj technologicky náročnú dekontamináciu. Predpokladáme, že niekedy na jeseň začneme so základnými prípravnými prácami, ale všetko závisí od tempa, v akom spravíme dokumentáciu pre realizáciu stavby. V prvej polovici roka pred letnými prázdninami by sme chceli predstaviť celý koncept projektu a začať s predajom.

 

Zdroj: TopEstates

 

Máte v Bratislave vyhliadnuté aj ďalšie akvizície alebo investičné príležitosti?

DD: Máme, ale ešte o tom nemôžeme hovoriť vôbec nič. Pri vstupe na bratislavský trh sme rozmýšľali o dlhodobejšom pôsobení. Portum je skvelý projekt a dúfame, že nebude náš posledný. Vyťaží nás na minimálne 4-5 rokov, pretože sa bude stavať etapovo. Máme dve etapy, ktoré na seba logicky nadväzujú. Počas tej doby, ak nastane príležitosť, tak určite pôjdeme do ďalšieho zámeru. Nemusí to byť výškový projekt, to pre nás nie je dôležité, podstatné je, aby bol zaujímavý tým, čo dokáže priniesť. Nebudeme sa pozerať na masovú výstavbu niekde na okraji Bratislavy, to nás nezaujíma.

 

Máte stanovený nejaký minimálny rozsah alebo charakter projektu, do ktorého vstupujete? Budete sa zameriavať napríklad na prieluky, alebo skôr na ucelené obytné komplexy?

DD: Ucelenejšie komplexy, ako časti mesta, to nie je niečo pre nás, skôr jednotlivé miesta, jednotlivé budovy či realizácie. Portum je niečo podobné, je to unikátne miesto, nie celé územie. Vždy nás bude zaujímať unikátny projekt, niečo čo môže byť atraktívne z pohľadu koncového produktu pre klienta. Zaujímavé bývanie, čo prináša niečo netradičné. To môže byť na lúke, so zaujímavým výhľadom v lese, môže to mať charakteristické genius loci...

 

Máte v pláne realizovať tieto projekty samostatne, alebo taktiež s nejakým partnerom?

DD: Nemáme žiadne nastavené pravidlá, či ideme do nejakého joint-venture alebo samostatne. Vieme si predstaviť obe. To je jedna z našich výhod - keď si sadneme s danou osobou, nie s korporátom, ale s nejakým partnerom, ktorý zdieľa naše fungovanie, ktoré si minimálne pol roka dopredu nastavujeme, tak nemáme problém do toho vstúpiť. Máme podobné projekty v Brne, kde sme vstúpili do partnerstva. Ľudia tam chcú zanechať svoju stopu. Balík peňazí na účte vás šťastných neurobí.

 

Aká stopa by mala ostať po vás?

DD: Určite by to mal byť projekt, ktoré si to miesto a mesto zaslúži, ktorý bude unikátny a nezostane len na našich ceruzkách, ale dotiahneme to úspešne do konca. Tak, ako máme projekty za sebou v Prahe a jeden malinký v Brne. Chceme, aby naši klienti, ktorí tam budú bývať pochopili, že to je skutočne o hodnotách, o ktorých sme hovorili na začiatku.

PT: Ja neviem, či je tá stopa definovateľná. Ale poviem vám, kedy som spokojný. Keď sa dom alebo byt, ktorý sme nejako prezentovali, tak sa tak aj podaril. Spokojnosť zákazníka je kľúčová a dôvod, prečo to robíme. Ľudia tak dostali to, čo očakávali. Nemám ambíciu byť najlepším, mať niekoľko cien a pod. Mojou ambíciou bolo vždy zrealizovať to, čo sme ukazovali na vizualizácii a vlastník bytu bol spokojný. 

 

Máte dvorného architekta, ktorého radi oslovujete? Môžeme v Bratislave očakávať prílev českých architektov?

DD: Máme radi architektúru a dizajn, sledujeme veľmi trendy, či už na Slovensku, v Česku, ale aj vo svete. Naše projekty nie sú len čísla v tabuľkách. V každom projekte sme si nastavili nejakú myšlienku, ktorú by mal každý projekt mať a oslovujeme architektov alebo dizajnérov, ktorí sú v našich očiach predurčení k tomu, aby to spravili dobre. Máme za niekoľko rokov architektov, s ktorými pracujeme a ktorých máme radi, ale snažíme sa osloviť aj nejakú novú krv. Snažíme sa ich vyberať podľa typu projektu, pričom spolupracujeme s 3-4, možno až piatimi architektmi.

To isté sa deje pri návrhu Portumu. Máme dvoch architektov s ktorými sme na niečom už pracovali, a ďalšie tri tímy sú nové.

PT: Ja to len potvrdím, nemáme žiadneho dvorného architekta, ale je pravda že sa za určitú dobu vytvorila určitá skupina architektov, ktorí sú našou krvnou skupinou a majú podobný pohľad na stavby ako my. Existuje niekoľko štúdií a architektov, ktorí s nami robia alebo pripravujú nové projekty, aj keď sme s nimi ešte žiaden nepostavili.

Portum bude v tomto trochu iný. Prinesieme na slovenský trh so sebou pohľady a vízie významných českých a slovenských architektov na to, ako môže vyzerať byt v takejto stavbe. Nie každý si dokáže predstaviť, čo všetko sa v takom byte dá navrhnúť. Akonáhle vám to ukáže architekt, ktorý je svetoznámy a má veľa významných realizácií, zákazník hneď začne o tom inak rozmýšľať. To je niečo, čo chceme priniesť. Nemyslíme si, že je niečo podobné na českom, príp. slovenskom trhu.

 

Je pre vás Bratislava medzizástavkou pred ďalšou expanziou inde, napr. do Varšavy, Berlína, či Moskvy?

PT: Ja si myslím, že nie. K Bratislave máme veľmi blízko, aj tým že sme z Brna a máme to fakt kúsok.  Máme k nej nejaký vzťah. Neviem si predstaviť, že by sme v Moskve stavali nejaký druhý Portum, aj keď tam by sa dal postaviť možno aj niekoľkokrát väčší a vyšší. Na druhú stranu, nie je to niečo, čo by nás lákalo.

DD: To skutočne nie je náš smer. Jedna vec je vôbec ako chápanie toho miesta kde staviate – či už ide o právne povedomie, fungovanie trhu, dostupnosť, vzdialenosť... Väčšinu vecí robíme osobne, sme na mieste, sme súčasťou celého tímu, zúčastňujeme sa každého procesu do hĺbky. Nechceme byť povrchní a nechceli sme sa v tom utopiť. Praha, Brno alebo Bratislava sú jednoducho zaujímavou líniou, kde sme chceli byť a sme tam. Expanzia znamená neuveriteľné pracovné nasadenie, prejsť do korporátneho riadenia by bolo nad rámec toho, čo sme niekedy chceli. Verím, že k tomu nepríde.

 

Rozhovor bol autorizovaný, Dušan Dvořák a Petr Teplý urobili v prepise drobné zmeny bez zmeny významu odpovedí. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Zdroj: TK Estate
  • Zdroj: TK Estate
  • Zdroj: TK Estate
  • Zdroj: TK Estate
  • Zdroj: TK Estate
  • Zdroj: TK Estate

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube