Adrian Gubčo 02.07.2025 16:44

Autor 15-minútových miest Carlos Moreno: Dostupné bývanie je otázkou na samosprávu, nie na developerov

V medzinárodnej urbanistickej praxi je čoraz významnejšia myšlienka tzv. 15-minútových miest – miest, založených na dostupnosti základných životných potrieb do 15 minút pešo. V tomto duchu by sa mala v najbližších desaťročiach rozvíjať aj Bratislava. Nedávno do nej zavítal aj samotný autor tohto konceptu Carlos Moreno, ktorý ho exkluzívne priblížil pre YIM.BA.

Carlos Moreno na Start with children. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Myšlienka 15-minútových miest si v poslednom období získava pozornosť pre jej mimoriadne viditeľné ekologické aj ekonomické výhody. Vychádza z vízie, že ľudia môžu minimalizovať objem automobilových jázd, pokiaľ budú mať všetky základné životné potreby – od obchodov, cez vzdelávanie, kultúru, zdravotnícke zariadenia, prácu i rekreáciu – v pešej dostupnosti od bydliska. V tomto duchu sa dnes projektujú štvrte aj celé mestá.

Za daným pojmom stojí Carlos Moreno, kolumbijsko-francúzsky počítačový vedec, ktorý sa začal venovať problematike inteligentných miest. Vyvinul úvahu, podľa ktorej by klíme prospelo, keby ľudia žili v 15-minútových komunitách a pre svoj život nepotrebovalo automobil. S touto predstavou sa stotožnila starostka Paríža Anna Hidalgo, ktorá ju začala postupne preberať a využívať.

Dnes je považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov v urbanizme na svete. Aj naďalej sa venuje vedeckej práci, ale aj radeniu mestám na celom svete. Bratislavu navštívil v súvislosti s konferenciou Start with children. Portálu YIM.BA poskytol exkluzívny rozhovor.

V rozhovore sa, okrem iného, dozviete:

• Aký má model 15-minútového mesta dosah na sociálnu klímu

• Kde sa už darí tento model implementovať

• Či má Bratislava potenciál byť 15-minútovám mestom

• V čom sa nechceme inšpirovať Amsterdamom

Paríž sa v najväčšej miere inšpiroval týmto konceptom a má veľké úspechy. Zdroj: Tommorow City

Adrian Gubčo: Definujme si na začiatok, čo vlastne znamená koncept 15-minútového mesta.

Carlos Moreno: 15-minútové mesto je koncept nového mestského životného štýlu, ponúkajúceho šťastnú blízkosť. Chceli by sme, aby sa vo väčšej miere rozvíjali lokálne služby, obchody, viac škôl, zdravotníckych služieb či verejných priestorov v blízkosti rozličných miest, kde ľudia žijú. Chceli sme rozvinúť polycentrické mesto, nové centrá, aby sme znížili našu uhlíkovú stopu. Takto by sme podnietili ľudí, aby využívali nízkouhlíkovú mobilitu, či už peši, na bicykli alebo prostredníctvom verejnej dopravy.

Ekologické či ekonomické efekty sú zrejmé, ako by sa to ale prejavilo na sociálnom živote mesta?

Sociálne efekty sú jedným z cieľov tohto konceptu. Predovšetkým, musíme bojovať proti gentrifikácii, ktorá je mimoriadne prítomná v mnohých svetových mestách. Nejde len o prípad Európy. Ľudia s nízkymi príjmami sú vo všeobecnosti koncentrovaní v niektorých lokalitách so sociálnym bývaním, ktoré je synonymom preľudnenosti. Sú odľahlé a nachádza sa tu menej služieb.

Jedným z pilierov 15-minútového mesta je vybudovanie mesta so sociálnym mixom, pričom sociálne bývanie by sa malo nachádzať vo všetkých mestských lokalitách. Dôjde tak ku vzniku inkluzívneho prostredia s vyššou ponukou sociálnych služieb, ľudia budú mať k dispozícii školy a vzdelanie a vzniknú lepšie možnosti pre novú mestskú kultúru, založenú na verejnom priestore.

Aby sme to ale dosiahli, potrebuje redukovať miesto pre autá a zvýšiť objem verejných priestorov a zelených plôch, ako aj ponúknuť viac kultúrnych a vzdelávacích aktivít.

Existuje mnoho štvrtí, ktoré ponúkajú tieto kvality, často ale ide o príťažlivé miesta, kde chcú ľudia žiť. To následne spúšťa gentrifikáciu, a to v takej miere, že pozemky sú príliš drahé, aby sa nich dalo stavať sociálne bývanie. Je naozaj reálne vytvoriť sociálny mix v takýchto štvrtiach?

Máme dnes množstvo veľmi konkrétnych príkladov, kde sme využili túto mestskú politiku na vytvorenie väčšieho objemu dostupného bývania v meste. Starostka Paríža je pionierkou v tvorbe 15-minútového mesta a rozbehla pôsobivú mestskú stratégiu, založenú na dostupnom bývaní v celom meste vrátane vybraných štvrtí.

Kľúčovou informáciou je ochota miestnej samosprávy, v tomto prípade starostky Paríža, sa totálne zaviazať k rozvoju sociálneho bývania, a to aj v bohatých štvrtiach. Toto je podstata 15-minútového mesta. Starostka Paríža vytvorila novú centralitu v západnej časti mesta. Ide o bohatú lokalitu, 50% bývania ale tvorí mestské bývanie, 20% je pre strednú triedu a 30% sú byty v osobnom vlastníctve. Vznikol tak konkrétny príklad sociálne zmixovaného mesta.

Ide o otázku rozhodnutia sa pre vytvorenie strategického a miestneho urbanistického plánu za účelom vzniku sociálneho mixu. Dostupné bývanie by malo byť miestnou verejnou politikou. Nie je to otázka pre privátnych investorov a developerov v realitách. Malo by ísť o verejnú politiku.

Paríž intenzívne pracuje na rozvoji dostupného bývania. Príkladom je aj projekt Vaugirard. Autor: Walter Mair

Čo sa ale dá robiť, ak pôvodní obyvatelia týchto bohatých štvrtí bojujú proti prílevu ľudí z iných sociálnych vrstiev a bránia sa sociálnemu mixu?

Aby sme dokázali rozvíjať zmiešané projekty, potrebujeme spravovať bývanie prostredníctvom miestnych samosprávnych organizácii. V Paríži sú tri rozličné agentúry verejného sociálneho bývania, ktoré sa venujú rozličným aspektom. Je riskantné, že dnes preferujeme správu bývania privátnym sektorom. Správa bývania je potom veľmi založená na ekonomike.

Biznismodel developerov je v princípe založený na silnom ekonomickom výkone. Z tohto dôvodu nepovažujú sociálne bývanie za najlepšie, pretože neumožňuje maximalizovať benefity. Preto uprednostňujú rozvoj bývania pre ľudí s vysokými príjmami. Je povinnosťou mesta tlačiť na developerov za to, že ponúkajú nestálosť. Mix sociálneho bývania, bývania pre strednú triedu aj bohatých ľudí je reálny a Paríž dokazuje, že sa to dá aj v dnešnej Európe.

Európska únia ustanovila nového komisára, ktorý má v gescii dostupné bývanie, Dana Jørgensena. Máme desiatich starostov najvýznamnejších európskych hlavných miest, ktorí sa zaviazali k boju za ich transformáciu na inkluzívnejšie prostredie. Dlho sme akceptovali gentrifikáciu, je ale čas rozlúčiť sa s týmto prístupom a otočiť sa smerom k sociálnemu mixu, miestnej blízkosti a živším, lokálnym, zeleným a rozvíjajúcim sa štvrtiam.

Je možné vytvoriť 15-minútové mesto v Bratislave, kde väčšina ľudí žije na monofunkčných sídliskách, ktoré sú v podstate priamym opakom 15-minútového mesta?

Pracujeme v rozličných mestách v Európe i na svete. Musíme začať rozvíjať tieto politiky v mestách, zakotvených v realite. Nejde o politiku pre ideálne alebo utopické mesto.

Rozvoj našich moderných miest je výsledkom siedmich dekád modernizmu a plánovacích politík. Po druhej svetovej vojne sa väčšina európskych miest premenila zónované mestá. Ide ale nielen o prípad Európy, ale väčšiny svetových miest. Musíme tak brať do úvahy, že tento koncept, koncept 15-minútového alebo polycentrického mesta, nie je čarovným prútikom na to, aby sme za pár mesiacov prekonali sedem desaťročí unifikácie, oddeľovania a gentrifikácie.

Z tohto dôvodu musíte brať tento koncept ako gravitačný základ pre nové mestské politiky, ktoré nie sú založené na krátkodobom, ale na stredno- a dlhodobom hľadisku. Potrebujeme preto navrhnúť novú cestu, novú trajektóriu. Potrebujeme voliť v prospech nových lokálnych plánov vo väčšine európskych miest.

V Paríži starostka navrhla a mestské zastupiteľstvo v novembri 2024 volilo v prospech Miestneho bioklimatického urbanistického plánu. Založený je na víziách, ktoré sa naplnia o 10-15 rokov. Ide o spôsob, ako prekonať krátkodobý pohľad a vytvoriť dlhodobú víziu. V opačnom prípade zostaneme naveky v rovnakých podmienkach.

Prestavba Mlynských Nív je koncipovaná ako 15-minútové mesto. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Mali ste príležitosť pozrieť si Bratislavu a získať nejaké konkrétne nápady? Čo by mala spraviť, aby bola 15-minútovým mestom?

Bratislava a vo všeobecnosti aj veľa stredoeurópskych miest má skvelé možnosti pre implementovanie tohto návodu. Ide o otázku definovania mestskej stratégie. Potrebujeme byť o nej pevne presvedčení a zároveň udržiavať jasnú cestu. Byť obrátení k budúcnosti.

Dnes veľa ľudí hovorí, aký je Amsterdam čarovným mestom. Väčšina ľudí, 90%, prijala nízkouhlíkovú mobilitu vrátane bicyklov. Ale Amsterdam taký nebol v 70-tych rokoch. V tom čase bol mestom, kde bolo najviac úmrtí detí počas automobilových nehôd, až 3.500*. Až po smrti syna** vedúceho významných novín sa naštartovalo hnutie Stop de Kindermoord (Zastavte vraždy detí). Predošlá tridsaťročná nestálosť sa radikálne transformovala.

A to je aj môj odkaz. Bratislava, Praha, Varšava či mnoho iných miest dnes možno nie sú Amsterdamom, ale jedného dňa musia začať. V opačnom prípade zostanú navždy na jednom mieste namiesto toho, aby vytvorili strategickú mestskú transformáciu a následne ju deň za dňom implementovali.

Povedali by ste, že koncept 15-minútového mesta je do určite miery návrat k plánovaniu miest pred vzostupom modernizmu a automobilizmu?

Modernizmus bolo hnutie, bojujúce proti nestálosti. Keď ale v realite analyzujeme urbanistickú prax a vývoj v modernej ére, zistíme, že prvým hnutím, ktoré preferovalo blízkosť, vzniklo už na konci 19. storočia. Išlo o Záhradné mesto od Ebenezera Howarda. Navrhol ho ako zblíženie mesta a vidieka. Záhradné mesta boli silným hnutím, prítomným po dlhú dobu pred rastom automobilizmu.

V čase, keď začali autá výraznejšie pribúdať v 30-tych rokoch, zas existoval koncept susedských jednotiek (neighborhood unit). Ich autor Clarence Perry už v roku 1923 varoval, že musíme zachovať ľudské mesto pred masívnou prítomnosťou áut. Nanešťastie, automobilové mestá sa stali dominantnými v mestskom plánovaní a po masívnom prevzatí Le Corbusierovského zónovania, Aténskej charty a druhej svetovej vojne sa stali dominantnými na celom svete.

Stále ale bola nestálosť. Veľa ľudí proti tomu protestovalo, najmä Jane Jacobs v 60-tych a 70-tych rokoch. Prišla s konceptom žijúceho mesta a stala sa matkou všetkých našich súbojov. To isté Christopher Alexander, Nový urbanizmus, Nový pedestrianizmus. Viac ľudí sa bránilo. Počas 90-tych rokov, na konci 20. storočia, môj priateľ a mentor Jan Gehl, dánsky urbanista, napísal Mestá pre ľudí. Dnes, v 21. storočí, sa moja práca stala veľmi populárnou na celom svete.

Vďaka tomu, že sme mali možnosť implementovať model 15-minútového mesta a získal výraznú reklamu vďaka úspechu Paríža a starostky Anne Hidalgo, musíme si dávať pozor na nestálosť. Máme tu konfrontáciu medzi starým svetom v podobe automobilového mesta a novým svetom v podobe ľudského mesta. Teraz sme ale v zlomovom bode kvôli klimatickej kríze, prítomnosti chudoby v mestách a obrovskému fenoménu sociálnej exklúzie.

*V roku 1971 bolo zaznamenaných 3.300 úmrtí, z toho približne 450 bolo detí – pozn. red.

**Išlo o dcéru. Simone Langenhoff mala v čase úmrtia 6 rokov. Jej otec Vic Langenhoff pracoval pre významný denník De Tijd - pozn. red.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.